Nová vízia EÚ podľa von der Leyenovej: Menej závislosti od Číny, viac vlastnej energie a Kanada ako prvý pridružený člen

"Pohrdajú našimi hodnotami a chcú rozbiť našu európsku jednotu," povedala šéfka EK o ľuďoch, ktorí sa snažia Európanov rozdeliť. "Nenechajme sa preto iba zatlačiť do defenzívy. Bojujme spoločne za našu európsku myšlienku," dodala.

Zníženie závislosti od Číny

Von der Leyenová takisto vyhlásila, že EÚ využije všetky nástroje, aby znížila svoju závislosť od Číny a obchodný deficit, ktorý sa dostal do zlomového bodu. Komisia podľa nej podporí zníženie závislosti od kritických surovín, pri ktorých mnohokrát dovoz z Číny predstavuje až 80 percent.

Obchodný prebytok Číny s EÚ dosiahol v minulom roku 360 miliárd eur a už teraz je o desať percent vyšší ako v minulom roku. Ázijská ekonomika teraz produkuje takmer tretinu všetkého svetového tovaru.

Písali sme

„Tak lacné“ to už z Temu či AliExpressu nebude. Poplatok sa bude platiť za každý typ tovaru

"Poviem to jasne: Využijeme všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, na opätovné vyváženie tohto vzťahu. Slová sú dobré, ale skutky sú lepšie," povedala nemecká politička v prejave k europoslancom.

Bez podrobností uviedla, že EK vytvorí európsku korporáciu pre kritické suroviny, ktorá únijným krajinám umožní získavať a udržiavať zásoby materiálov potrebných napríklad na výrobu polovodičov, elektromobilov či batérií.

Energetická nezávislosť

Európska únia musí viac stavať na cenovo dostupnej a čistej energii z vlastných zdrojov. Ako von der Leyenová upozornila, Európa si nemôže udržať postavenie priemyselnej veľmoci, ak sú jej ceny energií štrukturálne príliš vysoké. Pripomenula, že keď Rusko zastavilo dodávky plynu, EÚ zareagovala a teraz sú dodávky do eurobloku diverzifikovanejšie. Únia tiež investovala do vlastných čistých zdrojov energie - obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.

Čítajte viac

Psychologická hranica dvoch eur za liter je na dosah. Na slovenských pumpách svietia najdrahšie cenovky za posledné roky

Spresnila, že uzavretie Hormuzského prielivu opäť bolestne pocítila európska ekonomika vyššími nákladmi spojenými s jej celkovou závislosťou od dovážaných fosílnych palív. „Od začiatku konfliktu nás dovážané fosílne palivá stáli o 90 miliárd eur viac, pričom sme nezískali ani jedinú molekulu energie navyše,“ vysvetlila.

Preto podľa nej Únia musí ešte viac stavať na cenovo dostupnej čistej energii z vlastných zdrojov. Či už ide o obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu, alebo o biometán a ďalšie možnosti. „Tieto zdroje nám musia zabezpečiť nezávislosť,“ odkázala.

Urobme budúcnosť Európy elektrickou

S tým podľa nej súvisia aj snahy elektrifikovať Európu, pričom cieľom EÚ je do roku 2040 zdvojnásobiť podiel elektrickej energie. Vďaka tomu by Únia mohla znížiť výdavky na dovoz fosílnych palív o 260 miliárd eur ročne.

„Musíme však zabezpečiť, aby bola nami vyrábaná elektrina skutočne k dispozícii. V minulom roku sme nainštalovali kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s výkonom viac ako 80 gigawattov. Na pripojenie však stále čakajú kapacity šesťkrát väčšie. Práve preto tak naliehavo potrebujeme balík opatrení pre energetické siete,“ prezradila plány EK na úpravu legislatívy v tejto oblasti.

„Musíme však investovať rýchlejšie, zrýchliť pripájanie k sieťam, rozvíjať kapacity na skladovanie energie. Stručne povedané: urobme budúcnosť Európy elektrickou,“ povedala.

Pozrite si prejav predsedníčky EK (článok pokračuje pod videom):

Na stole bola aj klíma či migrácia

Európa musí pokračovať v plnení svojich klimatických cieľov, zároveň ale musí posilniť svoju schopnosť prispôsobiť sa zmene klímy a pripraviť sa na jej dopady, uviedla šéfka EK. Tohtoročné leto, keď Európu zasiahla obrovské teplá a suchá, označila za leto pravdy.

Čítajte viac

Klimatický jav El Niño silnie a ohrozuje celú planétu. Vedci varujú pred historickým extrémom, aký tu od roku 1950 nebol

Eurokomisia podľa von der Leyenovej v októbri predstaví nový rámec pre klimatickú odolnosť a určí 100 najzraniteľnejších území v Európe a vyhodnotí riziká, ktorým čelí a ako by sa mali riešiť. „Boli to najteplejšie letné mesiace v histórii meraní - ale pravdepodobne zároveň najchladnejšie z rokov, ktoré nás čakajú,“ povedala pred europoslancami. „Veda hovorí jasne: Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta,“ doplnila.

Von der Leyenová v stredu taktiež navrhla posilnenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a vytvorenie nového európskeho rámca pre mimoriadne situácie v oblasti migrácie. Opatrenia prichádzajú po nedávnej migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky.

Reakcia na bezpečnostné hrozby aj dvere pre Kanadu

Von der Leyenová sa vo svojom prejave taktiež zaoberala aj bezpečnostnou situáciou a navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, ktorá má umožniť užšiu koordináciu reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby. Združovať má lídrov členských štátov Európskej únie a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Británie, Nórska a Kanady.

V súvislosti s Kanadou šéfka EK uviedla, že by sa mala stať prvým pridruženým členom Európskej únie. Počas jej prejavu bol prítomný aj kanadský premiér Mark Carney. Kanada je nielen zásadným obchodným partnerom, ale vníma dnešný svet podobným pohľadom, od potreby chrániť demokraciu cez boj proti klimatickým zmenám po výzvy spojené s umelou inteligenciou, dodala šéfka únijnej exekutívy.

„Rada by som spoločne s vami usilovala o otvorenie dverí na to, aby sa Kanada stala prvým pridruženým členom Európskej únie,“ povedala nemecká politička za aplauzu kanadského premiéra i veľkej časti plnej sály.

Carneyho vláda, ktorá v súčasnosti vedie obchodnú vojnu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, si podľa médií stanovila prehĺbenie partnerstva s EÚ za svoju prioritu.

Veľká väčšina poslancov užšie vzťahy aj pozvanie Carneyho na kľúčový prejav stanovujúci budúce priority Európskej komisie oceňuje, niektorí však varovali, že by nemalo byť vnímané ako snaha odstrihnúť sa od USA. „Toto nie je partnerstvo proti nikomu inému, ale pre našu spoločnú silu,“ povedala von der Leyenová v zjavnej narážke na Trumpa.

Zákaz sociálnych sietí pre deti

EK navrhne nové pravidlá, ktoré zakážu prístup detí mladších ako 13 rokov k sociálnym sieťam a obmedzia ich používanie mladistvými do 15 rokov. Komisia nový legislatívny návrh predstaví vo štvrtok dopoludnia.

Viac k téme

Brusel chystá zásah do sociálnych sietí. Deti do 13 rokov na ne podľa návrhu nebudú mať prístup