Mohol by sa do radov EÚ pridať aj "bratranec" zo Severnej Ameriky? Integrácia Kanady nie je nemožná, hovoria odborníci
Už zo samotného názvu Európskej únie vyplýva, že členmi spoločenstva sú európske krajiny. Podľa odborníkov je však teoreticky možné, že by sa medzi Európanov pridal aj niekto "zvonka". Ide len o to, ako rozumieme pravidlám.
Európsku úniu v súčasnosti tvorí 27 krajín, medzi nimi aj Slovensko, pričom na prijatie do „klubu“ ešte čaká ďalších deväť krajín.
Hoci od seba štáty odlišuje kultúra, história či ekonomická úroveň, omnoho dôležitejšie pre potreby Únie je to, čo ich spája - teda geografická poloha a chuť velebiť demokraciu, spoluprácu a právny štát. Je prvý spomenutý aspekt však naozaj taký dôležitý?
Túto otázku si kladú minimálne niektorí občania EÚ a Kanady s liberálnejším výkladom princípu enlargementu, teda rozširovania radov Únie. Vo svetle agresívnej colnej politiky Donalda Trumpa totiž čoraz viac ľudí rozmýšľa nad tým, či by sa súčasťou európskeho partnerstva predsa len nemohla stať aj krajina mimo starého kontinentu.
A odpoveď? Tá je podľa portálu Politico nejasná. Akademici, s ktorými sa portál rozprával, však tvrdia, že to úplne nepredstaviteľné nie je.
Čo platí?
Pravidlá prijatia do EÚ sú nasledovné: Ak chce nejaká krajina vstúpiť do Únie, musí spĺňať tzv. Kodanské kritériá. V praxi to znamená, že v krajine musí fungovať demokracia, právny štát a musia sa rešpektovať ľudské práva vrátane práv menšín.
Zároveň musí mať trhovú ekonomiku, ktorá zvládne konkurenciu na vnútornom trhu EÚ. Dôležité je aj to, aby bola schopná prijať a uplatňovať všetky zákony a pravidlá EÚ a rešpektovať jej ciele.
Proces prijatia má tri hlavné kroky. Najprv krajina podá oficiálnu žiadosť, ktorú posúdi Európska komisia a následne rozhodujú všetky členské štáty, či jej udelia štatút kandidáta.
Potom nasledujú rokovania, počas ktorých sa krajina pripravuje na zavedenie európskeho práva a štandardov. Keď sa ukáže, že je na členstvo pripravená, pripraví sa prístupová zmluva, ktorú musia schváliť všetky členské krajiny aj samotný kandidát.
V pravidlách sa špecificky hovorí aj o tom, že krajina, ktorá sa uchádza o členstvo, musí byť „európska“. Nikde sa však explicitne neuvádza, že „európskosť“ je geografickou vlastnosťou krajiny.
Je to o definícii
Ako upozornila Giselle Bosse, profesorka vonkajšej európskej demokracie z Maastrichtskej univerzity, byť Európanom je skôr „stavom mysle“.
„Z právneho a formálneho hľadiska nie je presne definované, čo znamená byť európskym štátom,“ povedala Bosse pre Politico a dodala, že historicky sú za európske považované aj krajiny, ktoré ležia mimo kontinentu, pokiaľ ide o územia štátov EÚ. Takéto oblasti sa nachádzajú, alebo sa nachádzali, v rôznych častiach sveta - v Karibiku, Tichomorí alebo Arktíde.
Vhodným príkladom je Francúzska Guyana. Územie sa síce geograficky nachádza v Južnej Amerike, no oficiálne ide o francúzsky departement a teda aj o územie EÚ. Vzťahuje sa naň únijné právo, výnimku má len z niektorých daňových a colných pravidiel.
Zaujímavý príklad podľa Bosse predstavuje aj práve Kanada. „Kanaďania sú istým spôsobom špeciálni Európania,“ uviedla s odkazom na ich silnú vieru v sociálny štát, právny a politický systém inšpirovaný európskymi modelmi a európsky pôvod mnohých obyvateľov.
Podobný názor má aj Frank Schimmelfennig, profesor európskej politiky na ETH Zürich. Ten pre Politico poznamenal, že diskusia o tom, čo znamená byť Európanom, už dávno presahuje geografiu.
„Kanada by určite spĺňala podmienky,“ povedal Schimmelfennig. „V mnohých ohľadoch je pravdepodobne bližšie k hodnotám, inštitúciám a politikám EÚ než mnohé zo súčasných kandidátskych krajín,“ dodal.
Pozitívny názor na európsku integráciu majú aj samotní Kanaďania. V nedávnom prieskume spoločnosti Abacus Data na otázku „mala by sa Kanada stať súčasťou EÚ?“ odpovedalo kladne až 44 % opýtaných. Opačný názor malo menšie percento opýtaných - len 34 %. Zvyšok nevedel alebo nechcel odpovedať.
Teória verzus prax
Skutočnosť, že by pripojenie Kanady nebolo nemožné, však ešte neznamená, že sa to aj naozaj stane. To je, koniec koncov, aj názor samotnej EÚ. V reakcii na vyššie spomenutý prieskum Paula Pinho, hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, uviedla, že článok 49 Zmluvy o Európskej únii hovorí len o možnosti vstupu (geograficky) európskych krajín. Napriek tomu však uviedla, že EÚ je výsledkami prieskumu poctená.
Aj odborníci, ktorí komunikovali s portálom Politico, potvrdili, že scenár pripojenia Kanady je veľmi nepravdepodobný, keďže by bol pre severoamerickú krajinu ekonomicky nevýhodný.
Na hranici s USA by totiž musela otvoriť colnú hranicu, a na importované aj exportované produkty by musela aplikovať únijné clá a tiež regulácie. V niektorých členských krajinách EÚ by sa tiež o vstupe Kanady muselo konať referendum.