Obchodné rokovania stroskotali. Kanada zaviedla odvetné clá na dovoz tovaru z USA až do výšky 50 percent

V Kanade v utorok (8. 9.) vstúpili do platnosti odvetné clá na dovoz zo Spojených štátov, ktorých sadzby sa pohybujú od 15 do 50 percent. Vzťahujú sa na tovary v hodnote okolo 20 miliárd amerických dolárov (približne 17 miliárd eur) ročne. Sú odvetou za predtým zavedené americké 50-percentné clá na kanadský dovoz v podobnej hodnote.

Kolaps obchodných rozhovorov

Clá sú dôsledkom kolapsu obchodných rozhovorov medzi oboma krajinami. Kanadské clá sa týkajú napríklad produktov oceliarskeho, nábytkárskeho, odevného či elektronického priemyslu. Americké clá sa vzťahujú napríklad na víno, nábytok, mliečne výrobky, cement, oblečenie, rybárske prúty a hokejové vybavenie, píše agentúra Reuters.

Z neúspechu rozhovorov sa navzájom obviňujú obe strany. Rastúce napätie vyvoláva obavy ohľadom širšej obchodnej dohody medzi USA, Kanadou a Mexikom. Tá má byť predmetom každoročných preskúmaní po tom, ako americký prezident Donald Trump odmietol predĺžiť jej platnosť o ďalších desať rokov.

Písali sme

Bežná návšteva toalety či smrkanie ich vyjde drahšie. Kanada a USA uvalia na papier a vreckovky vysoké clá

„Obávame sa eskalácie,“ uviedol šéf kanadskej aliancie pre obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi Michael Harvey, ktorý je tiež jedným z poradcov kanadského premiéra Marka Carneyho pre hospodárske vzťahy s USA.

„Zároveň však chápeme, že premiér musí nájsť spôsob, ako vyvinúť tlak,“ dodal.

Spoločnosť RBC Economics predpovedala, že kanadské clá pravdepodobne výraznejšie nepoškodia celkový rast ekonomiky Spojených štátov, ale mohli by tvrdo zasiahnuť niektoré konkrétne odvetvia amerického hospodárstva.

Verejná mienka a podpora obchodnej vojny

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Carneyho postup má medzi Kanaďanmi širokú podporu. Tá by sa však podľa analytikov mohla o niekoľko mesiacov vytratiť, keď sa prejavia negatívne dopady obchodnej vojny na kanadskú ekonomiku.

Trumpove clá na kanadský tovar podľa prieskumu spoločnosti Ipsos pre agentúru Reuters schvaľuje len 20 percent Američanov.

Carney minulý týždeň uviedol, že jeho vláda je pripravená podpísať dohodu, z ktorej by mali prospech obe strany. Americký obchodný splnomocnenec Jamieson Greer však vyhlásil, že loptu má teraz na strane Kanada.

„Ponúkli sme im tú najlepšiu dohodu, oni si ju prezreli a otočili sa k nej chrbtom,“ uviedol. Komunikácia s kanadskou stranou je podľa neho od zlyhania obchodných rokovaní len sporadická.

Napätie v bilaterálnych vzťahoch

Vzťahy medzi USA a Kanadou sú počas druhého Trumpovho funkčného obdobia veľmi napäté, a to nielen kvôli obchodu. Šéf Bieleho domu okrem iného viackrát hovoril o tom, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA. To vyvolalo medzi Kanaďanmi veľké rozhorčenie.

Kanadský historik Robert Bothwell podľa agentúry AP uviedol, že Carney a Kanada sa stali symbolom odporu proti Trumpovi, ktorý sa z nich teraz snaží urobiť odstrašujúci príklad pre ostatné krajiny.

„V skutočnosti však ostatným ukazuje, že sa musia ešte viac osamostatniť od Spojených štátov,“ dodal. Podľa zdroja agentúry Reuters sa v súčasnosti medzi USA a Kanadou nevedú žiadne rokovania na vládnej úrovni. Trump medzitým pokračuje v hrozbách voči Kanade.

Minulý týždeň napríklad varoval, že kanadská ekonomika by sa mohla zrútiť, ak sa k nemu Carney bude naďalej správať ako k nepriateľovi. V pondelok potom uviedol, že kanadský výrobca lietadiel Bombardier už nebude môcť predávať svoje stroje v Spojených štátoch, ak ich tam nezačne aj vyrábať.

Premenovanie hraničného jazera

Americký prezident v rámci nátlaku na Kanadu nariadil v auguste premenovať Ontarijské jazero, ktoré leží medzi kanadskou provinciou Ontário a americkým štátom New York, na Americké jazero. Kanadskí predstavitelia tento krok prijali skôr s posmechom než s pobúrením, uviedla agentúra AP.

Písali sme

Kanada vracia úder USA. Od septembra zavedie odvetné clá až do 50 percent na americké tovary