„Každý boxer dúfa, že jeho súper padne ako prvý.“ Ukrajina odoláva a musí fungovať, aj keď už nespí pokojne
Obyvatelia ukrajinskej metropoly si zvykajú na realitu, v ktorej ich zo spánku budia sirény a noc často trávia v bezpečnejších častiach bytov či krytoch. Neustále ruské útoky však nezasahujú iba psychiku civilistov – komplikujú dopravu, obmedzujú podnikanie a čoraz viac skúšajú schopnosť krajiny udržať ekonomiku v chode.
Ako píše ukrajinská reportérka pre Politico, v Kyjeve sa noc už dávno nespája iba so spánkom. Mnohí obyvatelia si pred uložením do postele pripravujú miesto, kam sa presunú v prípade leteckého poplachu. Keď sa mestom rozoznejú sirény upozorňujúce na ďalší ruský útok, zostávajú im často iba minúty na presun do bezpečnejšej časti domu alebo do krytu.
V posledných dňoch sa pritom poplachy nekončili ani so svitaním. Sirény zneli cez deň a pokračovali aj počas nasledujúcej noci. Dopĺňali ich výbuchy a neustále vedomie, že ďalšia raketa či dron môžu zasiahnuť prakticky kdekoľvek.
Mesto sa pri poplachu zastaví
Každé nové varovanie má dôsledky ďaleko za hranicami krytov. Vlaky naberajú meškania, prevádzky prerušujú činnosť a podnikatelia prichádzajú o zákazníkov aj tržby.
Napriek tomu sa od ľudí očakáva, že po skončení útoku opäť nastúpia do práce. Medzi Kyjevčanmi sa preto rozšíril trpký vtip, že „preživší musia aj tak chodiť do práce“.
Situáciu ešte zhoršujú výpadky dopravy. Keď metro nepremáva medzi ľavým a pravým brehom Dnepra, tisíce ľudí musia hľadať náhradné spojenia. Niektorí idú dlhé úseky pešo, ďalší sa tlačia v autobusoch alebo zostávajú v kolónach na mostoch.
Hromadenie veľkého počtu ľudí na jednom mieste pritom počas pokračujúcich útokov predstavuje ďalšie bezpečnostné riziko. Ukrajina si však podľa ekonómov nemôže dovoliť, aby sa hospodársky život zakaždým úplne zastavil. O to viac v čase, keď sa musí čoraz výraznejšie spoliehať na vlastné zdroje.
„Výdavky krajiny na obranu neustále rastú, čo si vyžaduje maximálnu mobilizáciu domácich zdrojov,“ uviedol výkonný riaditeľ kyjevského Centra pre ekonomickú stratégiu Hlib Vyshlinsky.
Podľa neho sa zároveň mení aj spôsob, akým musí krajina pristupovať k ochrane civilistov.
„Politika nulovej tolerancie voči ohrozeniu života a zdravia civilistov v podmienkach neustálych raketových a dronových útokov stráca zmysel, pretože štát ich stále nie je schopný chrániť na sto percent,“ povedal.
Cieľom je zlomiť morálku
Neustály tlak sa nepodpisuje iba pod fungovanie mesta, ale aj pod psychiku jeho obyvateľov. Rusko pritom otvorene hovorí o snahe podlomiť morálku ukrajinskej spoločnosti.
Podpredseda ruskej Štátnej dumy Piotr Tolstoj minulý týždeň vyhlásil, že cieľom je demoralizovať obyvateľstvo.
„Myslíte si, že voláme po nejakých zverstvách, zatiaľ čo naším cieľom je demoralizovať verejnosť do takej miery, aby vyšla so zdvihnutými rukami naproti našim vojakom,“ povedal.
Ostrú reakciu následne zverejnil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhii Tykhyi: „Takéto vyhlásenia ruského predstaviteľa, ktorý vyzýva na páchanie vojnových zločinov a požaduje pre civilistov neúnosné životné podmienky, by mali viesť k vydaniu zatykača Medzinárodným trestným súdom. Čo sa týka ‚zdvihnutých rúk‘ – jediným dôvodom, prečo ich zdvihnúť, je ukázať Tolstojovi a jeho spoluvinníkom prostredník.“
Útoky sa presúvajú hlbšie do zázemia
S pokračujúcou vojnou a stagnujúcimi mierovými rokovaniami sa vzdušné útoky oboch strán čoraz viac presúvajú do zázemia protivníka.
Ukrajina rozšírila svoje údery z ruských ropných skladov a vojenských výrobných závodov aj na energetickú a ďalšiu infraštruktúru. Rusko zároveň pokračuje v rozsiahlych útokoch na ukrajinské mestá, pri ktorých sú zasiahnuté obytné budovy, podniky, sklady potravín, poštové prevádzky či knižné sklady.
Dopady na civilné obyvateľstvo rastú. Organizácia Spojených národov v júli zaznamenala najvyšší počet civilných obetí na Ukrajine od marca 2022.
Vyšší počet civilných obetí ukrajinských útokov hlási aj Rusko. Kyjev pritom tvrdí, že jeho cieľom nie sú civilisti, ale vojenské a ekonomické kapacity, ktoré Moskva využíva na vedenie vojny.
Ukrajinský podpredseda vlády Denys Šmyhal prirovnal situáciu k záveru boxerského zápasu.
„Je to ako v 12. kole a každý boxer dúfa, že jeho súper padne ako prvý,“ povedal v súvislosti s útokmi na energetický systém.
Rozhodovať môže odolnosť civilistov
Zatiaľ čo situácia na fronte zostáva do veľkej miery zablokovaná a ani jednej strane sa nedarí dosiahnuť výraznejší územný posun, čoraz väčšiu záťaž nesie civilné obyvateľstvo, ktoré je vystavené pokračujúcim útokom.
Ukrajinský vojenský analytik Mykola Bielieskov tento stav označil za „vzájomný návrat do doby kamennej s nádejou, že sa to podarí skôr, ako to urobí druhá strana“.
Podľa Vyshlinského pritom o výsledku vojny nemusí rozhodnúť iba situácia na bojisku. Dôležitá bude aj odolnosť bežných Ukrajincov, ich schopnosť znášať ďalšie útoky, prispôsobiť sa podmienkam vojny a naďalej chodiť do práce, aby ekonomika krajiny fungovala.
Pre obyvateľov Kyjeva tak pokračuje každodenný cyklus, ktorý sa počas vojny stal rutinou: sirény, presun do bezpečia, výbuchy, čakanie a následný návrat k práci.
„Ako povedal pán Tolstoj, ide o taktiku zámerného vyčerpávania civilného obyvateľstva, ktorá má donútiť zadné línie, aby akceptovali pre štát nepriaznivý výsledok vojny,“ dodal.
Pre Ukrajincov tak zostáva kľúčové vydržať dlhšie než protivník. V Kyjeve sa pritom každý deň často končí čakaním na vetu, ktorá po hodinách sirén a výbuchov prináša aspoň dočasnú úľavu: „Poplach pred leteckým útokom sa skončil.“
Ukrajina má v spolupráci s USA a Európou nový dokument s návrhmi na ukončenie vojny s Ruskom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"