„Kedy už skapete?“ Rusko poslalo odsúdené ženy na front, ich svedectvá odhaľujú znásilnenia a otrasné pomery v armáde
Ruské ministerstvo obrany začalo pred pár rokmi vo väčšom verbovať ženy z trestaneckých kolónií a posielať ich do vojny proti Ukrajine ako zdravotníčky. Výmenou im sľubovalo peniaze a predovšetkým možnosť dostať sa na slobodu. Svedectvá niektorých z nich však dnes odhaľujú sexuálne násilie, nátlak, vyhrážky aj svojvôľu veliteľov. Jedna zo žien, ktorá o pomeroch verejne prehovorila, teraz čelí trestnému stíhaniu za odmietnutie rozkazu.
„Ani vo väzenskej kolónii ma tak neponižovali ako v armáde.“ Týmito slovami opísala svoju službu Ľudmila Poltaraková, jedna z odsúdených žien, ktoré ruské ministerstvo obrany v roku 2024 naverbovalo z väzníc a neskôr poslalo do vojny proti Ukrajine.
Nezávislý ruský portál Vjorstka na základe dokumentov, korešpondencie, hlasových správ a rozhovorov s vojakmi či ich príbuznými zrekonštruoval fungovanie projektu, v rámci ktorého sa odsúdené ženy stali vojenskými zdravotníčkami. Ich úlohou bolo ošetrovať ranených a pomáhať s ich evakuáciou z bojovej línie.
Ministerstvo obrany im podľa zistení média ponúkalo mesačný plat od 220-tisíc rubľov (zhruba 2 200 eur), vysoké odškodné za zranenie či smrť a najmä možnosť získať milosť a vyhnúť sa zvyšku trestu.
Pre niektoré ženy to predstavovalo šancu začať odznova. Realita po príchode do armády však podľa ich výpovedí vyzerala výrazne inak.
Z väzenia rovno na front
Rozsiahlejší nábor odsúdených žien sa začal v roku 2024. Ministerstvo obrany z nich vytvorilo špeciálne skupiny zdravotníčok v projekte nazvanom „Výber“.
Neumrel, je to zbeh. Ruská armáda klame rodinám padlých, a šetrí tak na štedrom odškodnom
Jednou z naverbovaných bola aj Ľudmila Poltaraková. Bývalá športovkyňa si v Irkutskej oblasti odpykávala dlhoročný trest za obchodovanie s drogami. Keď dostala možnosť nastúpiť do armády, súhlasila. Podľa jej známeho chcela „začať život odznova“.
Pred odchodom absolvovala spolu s ďalšími ženami iba niekoľkotýždňovú prípravu z taktickej medicíny. Učili sa používať turnikety, ošetrovať zranenia a odnášať ranených z bojiska.
Koncom roka 2024 ich presunuli do Luhanskej oblasti a následne rozdelili medzi jednotlivé vojenské útvary. Oficiálne išlo o zdravotníčky. Podľa žien však ich väzenská minulosť určovala spôsob, akým s nimi velenie zaobchádzalo.
V armáde ich podľa ich výpovedí označovali ako „vešky“ – prezývkou odvodenou od ruského písmena „V“ (В), ktorým sa začína názov projektu „Výber“ (Выбор).
„Veľmi rýchlo pochopíš, že pre velenie nie si zdravotníčka, vojačka a dokonca ani žena. Si jednoducho ‚veška‘,“ povedala jedna z nich.
Odsúdené podľa svojich výpovedí dostávali najavo, že majú menej práv než ostatní vojaci. Sťažovali sa na problémy s dovolenkami, liečbou aj získavaním vojenských vyznamenaní.
„Sme všetky bezprávne otrokyne“
Ženy, ktoré Vjorstka oslovila, opisovali aj extrémne pracovné podmienky. Niektoré mali tráviť pri fronte celé mesiace bez dovolenky. Počas najťažších dní sa podľa jednej zo zdravotníčok starali o desiatky ranených a pracovali bez spánku či jedla.
Samotná Poltaraková bola počas služby zranená pri útoku dronom. Napriek následným zdravotným problémom sa vrátila do bojovej zóny.
V roku 2026 sa však dostala do ďalšieho konfliktu s velením. Tvrdila, že sa stala svedkom korupcie a podozrivej smrti vojaka, ktorého mal podľa jej verzie niekto z vlastných úmyselne zabiť výbušninou. Obvinený veliteľ tieto tvrdenia odmietol a Poltarakovú označil za klamárku.
Keď sa neskôr dostala do nemocnice, rozhodla sa verejne prehovoriť aj o údajnom znásilnení. „Teraz môžem s plným právom povedať, že sme všetky bezprávne otrokyne,“ vyhlásila.
Opisovala pritom nielen vlastnú skúsenosť, ale aj systematické ponižovanie žien s väzenskou minulosťou: „Ani vo väzenskej kolónii ma tak neponižovali ako v armáde. Už desiatky ráz som počula: Kedy už všetky skapete? (...) Rovnako ako ostatní riskujeme životy na fronte, dostávame sa pod paľbu, ale pri každej príležitosti nám velenie pripomenie: ‚Si zas*aná veška, sú s tebou len problémy‘.“
Poltaraková sa napokon obrátila na vojenskú prokuratúru a podala oznámenie o znásilnení. Následne podľa svojich slov dostala rozkaz opustiť nemocnicu a odísť na bojovú úlohu. Odmietla ho splniť.
„Pochopila som, že živá sa z tejto situácie nedostanem, a preto som podala žiadosť o ukončenie kontraktu. Usúdila som, že bude bezpečnejšie byť vo väzení než zahynúť rukou plukovníka, ktorý po sebe zametá stopy,“ vysvetlila.
Neskôr prestala byť spolu s Čiruchinovou dostupná a medzi ďalšími vojakmi a ich príbuznými sa rozšírili obavy o ich osud.
Krátko pred zverejnením vyšetrovania však Vjorstka informovala, že Poltaraková je nažive a nachádza sa na fronte. Pre odmietnutie splniť rozkaz proti nej úrady začali trestné stíhanie.
Pre jej oznámenie o znásilnení podľa portálu trestné konanie nezačali. Sergeja Žitkova medzitým povýšili.
Začínajú ruskí vojaci rozmýšľať nad rebéliou? Veterán varoval prezidenta Vladimira Putina pred nebezpečenstvom z vlastných radov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"