„Považujem sa za Rusa.“ Ukrajinskí rodáci v zajatí vysvetľujú, prečo sa rozhodli bojovať na strane Putina
V ukrajinskom zajatí skončili aj muži, ktorí sa narodili na území Ukrajiny, no do vojny vstúpili na ruskej strane. Ich príbehy ukazujú, ako okupácia, identita, peniaze či strach z väzenia formovali rozhodnutia ľudí z Donbasu.
V zajateckom tábore na západe Ukrajiny nie sú iba občania Ruska. Medzi väzňami sa nachádzajú aj muži ukrajinského pôvodu, ktorí bojovali v ruských jednotkách proti krajine, v ktorej sa narodili.
Reportéri BBC s viacerými z nich hovorili bez prítomnosti strážcov a bez kamier. Zároveň upozornili, že rozhovory s vojnovými zajatcami treba posudzovať opatrne – najmä vzhľadom na podmienky, v ktorých sa nachádzajú, a otázku, do akej miery môžu hovoriť otvorene.
Väčšina oslovených mužov pochádzala z oblastí Donbasu, ktoré sú pod ruskou kontrolou už od roku 2014. Takmer všetci tvrdili, že do ruskej armády vstúpili dobrovoľne.
Vyrastal pod ruskou kontrolou
Anton mal desať rokov, keď časť Donbasu ovládli sily lojálne Moskve. Keď Rusko v roku 2022 spustilo rozsiahlu inváziu a on dovŕšil 18 rokov, prihlásil sa do boja na ruskej strane.
„Svoje rozhodnutie neľutujem. Išiel som brániť svoju vlasť,“ povedal pre BBC. Tvrdí, že spolu s ním nastúpili aj jeho priatelia. „Potom ti začnú chodiť SMS správy. Mŕtvy, mŕtvy, mŕtvy.“
Podobnú skúsenosť opisovali aj ďalší zajatci. Viacerí tvrdili, že ľudia, s ktorými nastúpili do vojny, už zahynuli.
Anton sa napriek ukrajinskému pôvodu nepovažuje za zradcu. „Považujem sa za Rusa. Krajina neznamená nič, ide výlučne o národnosť. Celá moja rodina pochádza z Ruska. Všetky moje korene sú tam,“ vysvetlil.
BBC pripomína, že celá generácia ľudí narodených na okupovaných ukrajinských územiach vyrastala v prostredí ruského školstva a médií kontrolovaných Kremľom. Anton označuje Vladimira Putina za „svojho prezidenta“ a podporuje pokračovanie bojov o zvyšok Donbasu.
„Je škoda, že ľudia zomreli, najmä tí nevinní. Ale vojna je vojna. Mohla sa skončiť. Nikto to však nechcel urobiť,“ dodal.
Kyjev ich stále považuje za Ukrajincov
Ukrajinskí občania zajatí pri boji na ruskej strane čelia obvineniam z vlastizrady, následne ich však umiestňujú do táborov pre vojnových zajatcov spolu s Rusmi.
Kyjev ich naďalej oficiálne považuje za ukrajinských občanov a ruskú kontrolu nad ich domovskými regiónmi za dočasnú.
Podľa Petra Jatsenka z ukrajinského koordinačného veliteľstva pre vojnových zajatcov je však ich vzťah k vlastnej národnej príslušnosti často komplikovaný: „Sú veľmi proruskí a ich národná identita je veľmi nejasná.“
Nie všetkých motivovala ideológia
Artyom z Donecka bojoval iba približne dva mesiace. BBC sa s ním stretla vo väzenskej nemocnici, kde ležal so zraneniami od šrapnelov.
Aj on tvrdí, že sa prihlásil dobrovoľne a jeho rozhodnutie nebolo motivované iba peniazmi. Spomínal pritom boje z roku 2014, keď sa ukrajinské jednotky snažili zabrániť odtrhnutiu regiónu od Kyjeva.
Zo služby si však odniesol sklamanie. Svojho veliteľa označil za „zlého“ a tvrdil, že z náborovej odmeny vo výške 400-tisíc rubľov (približne 4 116 eur) nedostal nič. Zranený ruský vojak ležiaci vedľa neho pritom podľa BBC dostal päťnásobne vyššiu sumu.
Ďalší muž pochádzajúci Doneckej oblasti naopak tvrdil, že do armády nastúpil proti svojej vôli. Podľa jednej oficiálnej štatistiky založenej na spravodajských informáciách mohlo byť na okupovaných územiach nedobrovoľne povolaných viac ako 50-tisíc Ukrajincov, pričom iné odhady hovoria o ešte vyšších počtoch.
Daný muž pre BBC povedal, že jeho rodina po ruskom príchode zostala v Donecku jednoducho preto, že tam mala domov. Teraz chce podľa vlastných slov iba návrat k manželke a deťom a vyhnúť sa ďalšiemu nasadeniu. „Proste sa skryjem,“ povedal.
Armáda namiesto dlhého väzenia
Ďalšiu skupinu tvoria odsúdení, ktorí si vstupom do ruskej armády chceli skrátiť trest. Jedným z nich je Konstantin, odsúdený za obchodovanie s drogami.
„Pre mňa bolo 15 rokov vo väzení príliš veľa. Viem, že ma to pravdepodobne neospravedlňuje, ale je to fakt. Teraz mám 44 rokov, mal by som 60. Takže nie,“ vysvetlil BBC.
Takzvaní vojaci-odsúdenci však musia podľa reportáže prežiť až do konca vojny, aby sa dostali na slobodu. Traja odsúdení za vraždu tvrdili, že očakávali prepustenie po roku služby, ich kontrakty však boli automaticky predĺžené.
Konstantin napriek tomu svoje rozhodnutie vstúpiť do armády neľutuje. Samotnú vojnu však hodnotí oveľa opatrnejšie.
„Nevidím nič dobré na žiadnej vojne a vo vojne, ako je táto, nemôže byť a priori nič dobré. Nehovorím, že sme rovnakí ako Ukrajinci, ale sme si blízki. Všetci tam máme príbuzných. Toto proste nie je dobré,“ vysvetlil.
Stále je však presvedčený, že jeho rozhodnutie bojovať bolo správne.
Na koniec vojny neveria
Medzi zajatcami je aj Sergej, ktorý sa narodil v Luhansku, no považuje sa za Rusa. Do ruskej armády vstúpil pred desiatimi rokmi s tým, že chce podľa vlastných slov „brániť svoju vlasť“.
Ak sa dostane domov, plánuje z armády odísť. „Svoju povinnosť som splnil,“ povedal.
Sergej ani Konstantin neočakávajú, že sa vojna v blízkej budúcnosti skončí. Obaja predpokladajú, že Putin bude pokračovať, kým Rusko nezíska kontrolu nad celým Donbasom.
„Ale všetci, ktorých tam poznám, už toho majú dosť,“ tvrdí Konstantin. „Chcem len, aby to skončilo, čo najskôr,“ dodal.
Rusko o nich nebojuje
Pre Kyjev majú zajatí ruskí vojaci význam aj pri výmenách, ktoré umožňujú dostať domov ukrajinských vojakov. Muži pochádzajúci z Donbasu však podľa BBC zrejme nepatria medzi priority Moskvy.
Konstantin tvrdí, že počas tohto roka bolo vymenených iba približne tucet takýchto väzňov.
„Vyzerá to, že nás nechcú vymeniť. Myslím, že budeme poslední, ktorí odídu,“ zdôraznil.
_jpg0a000002-4e76-cf36.jpg?v=111745)
Pozrite si reportáž z 24. augusta 2026 o útokoch Ruska a Ukrajiny:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"