Ničivé povodne v Nepále odhalili desivé tajomstvo. Satelitné snímky zachytili, čo presne spustilo obrovskú katastrofu
Počet obetí povodní v Nepále vzrástol na 579, uviedli v piatok podľa agentúry AFP miestne úrady. Záchranári v oblasti, ktorí sa snažia nájsť stále nezvestných ľudí, museli na niekoľko hodín prerušiť práce po tom, ako dnes začalo pretekať jazero vzniknuté na čínsko-nepálskej hranici po stredajšom zosuve ľadovca a hrozila tak ďalšia povodeň. Nakoniec však činnosť obnovili s tým, že situácia je "zvládnuteľná", uviedla agentúra Reuters.
Himalájske nešťastie postihlo odhadom viac ako 90 000 ľudí, informoval dnes Červený kríž, ktorý zároveň vyjadril obavy z ďalších povodní. „Samozrejme nás značne znepokojujú sekundárne povodne,“ povedal David Fisher, šéf delegácie Federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Nepále. Dodal, že nákladné autá s dodávkami pomoci zostali zablokované po tom, ako sa jazero vzniknuté pri zosuve ľadovca vylialo z brehov, uviedla agentúra Reuters.
Zatiaľ čo záchranné tímy pokračovali v pátraní po nezvestných osobách po katastrofálnych povodniach v oblasti pozdĺž nepálsko-čínskej hranice, geológovia analyzovali satelitné snímky, aby našli stopy vedúce k príčine udalosti, a vyhodnotili rozsah skazy, napísala v piatok (28. 8.) agentúra AP. Podľa poslednej bilancie, o ktorej informovala agentúra AFP, si povodeň vyžiadala 579 obetí v Nepále, najmenej päť obetí oznámila tiež Čína. Himalájske nešťastie postihlo odhadom viac ako 90 000 ľudí. Stredajšie (26. 8.) povodne si v Nepále a Tibete vyžiadali vyše 500 obetí a takmer tisíc ďalších osôb je nezvestných, vrátane cudzincov a pútnikov, medzi ktorými sú občania viac ako 30 štátov. Záchranárom sa podarilo nájsť a evakuovať 117 zahraničných turistov, z toho 85 Indov, 16 Číňanov, deväť Juhokórejčanov, dvoch Talianov a dvoch Američanov.
Snímky odhalili rozsah zosuvu
Geomorfológovia Kristen Cooková a Dan Shugar uviedli, že prvé snímky z Nepálu boli zakryté mrakmi a prachom z trosiek, takže mohli iba rozpoznať, že sa od vrcholu Langtang Lirung blízko hraníc s Tibetom odlomila časť ľadovca. Na jasnejších snímkach zo štvrtka (27. 8.) už podľa nich bolo vidieť, že sa pod ľadovcom zrútilo aj skalné podložie, ktoré so sebou strhlo obrovský kus ľadu a zrazilo do údolia balvany a ľad.
„Zábery ukazujú celú oblasť bez akýchkoľvek prekážok. Teraz je už vidieť, že sa nezrútil iba ľadovec, ale že sa uvoľnila oveľa väčšia časť skalného podložia samotného horského svahu,“ povedal Shugar, docent na Univerzite v Calgary.
„Došlo k veľkému uvoľneniu skalného podložia, ktoré so sebou strhlo časť ľadovca,“ dodal.
Po náraze na dno údolia sa odlomené trosky rútili ďalej dole strmým, úzkym údolím, zatiaľ čo ľad sa topil. Dedinami sa prehnala voda a blato vysoké niekoľko poschodí, uviedla Cooková, ktorá pôsobí na francúzskej Université Grenoble-Alpes.
Trosky a bahno pochovali dediny
Zosunuté kusy ľadovca a skalného podložia zdvihli hladinu rieky Trišuli. Satelitné snímky oblastí Kolpurtar, Betravátí a Sjapru Besi v Nepále vyhotovené pred povodňami a po nej ukazujú, že rieka je teraz oveľa širšia a má hnedú až čiernu farbu, pretože v niektorých oblastiach sa vyliala z brehov a v iných sa naplnila troskami. Zmena farby vody ukazuje, koľko sedimentu prúd niesol - voda sa sfarbila zo zelene do veľmi hnedej, pretože je plná bahna, dodala Cooková.
Povodne poničené mestami a dedinami pozdĺž brehov rieky sú plné trosiek a blata. Na snímkach sa javia ako hnedé oblasti. V oblasti Betravátí sú na satelitných snímkach viditeľné niektoré domy, ktoré z trosiek vyčnievajú.
Povodeň strhla a odniesla budovy v Sjapre Besi, obľúbenom turistickom mieste, kde začína slávna treková trasa do údolia Langtang. Na snímkach po povodni je teraz vidieť širší aj bočný prítok, pretože prúd rieky bol taký silný, že sa tlačil proti jeho prúdu.
Povodeň „za sebou zanechala pustinu“, ktorej obnova potrvá mnoho rokov, uviedol Alton Byers, horský geograf z Coloradskej univerzity v Boulderi. Byers v Nepále žil a teraz sa tam každoročne vracia, aby študoval ľadovcové riziká a spolupracoval s miestnymi komunitami, aby boli na podobné udalosti pripravené. Ide o zďaleka najväčšiu ľadovcovú povodeň, akú kedy zažil.
Kvôli riziku pretrhnutia hrádze, ktorá vznikla z trosiek zosunutého ľadovca a horniny, a tiež kvôli hrozbe potenciálnych sekundárnych katastrof, ako sú zosuvy pôdy a lavíny, bol na niekoľko hodín všetok čínsky záchranný personál a vozidlá odsunutý do bezpečnej oblasti, informovala dnes CCTV. Na nepálskej strane prestali lietať záchranárske vrtuľníky a ľudia utekali do kopcov. Objem vody v novovzniknutom jazere presiahol 2,5 milióna kubických metrov, čo je nárast oproti odhadovaným 1,5 až dvom miliónom kubických metrov, ktoré vo štvrtok zaznamenal osemčlenný čínsky tím inžinierov vyslaný na monitorovanie miesta. Inžinieri mali vykonať letecké prieskumy a 3D modelovanie priehradného jazera. Prácu im však komplikuje ťažký prístup na miesto.
„Po tom, ako sa v dôsledku zrútenia ľadovca vytvorilo jazero, objavilo sa pozdĺž jeho brehov mnoho izolovaných a strmých útesov,“ povedal vo štvrtok večer CCTV inžinier Čchen Chan-siao. Jeho tím mal v pláne vykopať odvodňovací kanál v najnižšom bode vzniknutej priehrady. Šírka a hĺbka tohto kanála mali byť založené na prepočítanom modeli podľa toho, ako rýchlo bude voda prúdiť a ako rýchlo sa jazero naplní. Údaje z prieskumu tímu ukázali, že jazero je dlhé asi 150 metrov a hlboké 40 až 50 metrov. Čína vo štvrtok varovala, že by do jazera mali v najbližších troch dňoch pritiecť tri milióny kubických metrov vody, čo zodpovedá objemu približne 1200 olympijských bazénov. Vznik priehradného jazera zachytili letecké zábery vyhotovené čínskym záchranným tímom, ktoré odvysielali štátne televízne stanice CGTN. Bolo na nich vidieť, ako sa v nádrži bez viditeľného odtoku hromadí veľké množstvo hnedej vody, ktorá už zaplavila kríky a stromy, a zdalo sa, že tlačí na bariéru z trosiek a kameňov.
Topiaci sa permafrost destabilizuje svahy
Byers, vedecký pracovník na katedre Inštitútu pre arktický a alpský výskum Coloradskej univerzity, uviedol, že podľa neho stredajšia povodeň súvisí so zmenou klímy. Kvôli otepľovaniu Zeme tají ľadovce a permafrost, a to spôsobuje nestabilitu a oddlamovanie obrovského množstva snehu a ľadu vo vysokých nadmorských výškach. Čo môže byť spúšťačom radu reťazových udalostí, uviedol Byers.
„Všetko podľa mňa ukazuje na to, že ide o dopad otepľovania klímy,“ povedal.
„V tomto prípade permafrost, ktorý po tisícročia pomáhal držať pohromade skalu, ľad, pôdu a ľadovce vo vysokých nadmorských výškach, slabne a začína byť nestabilný,“ opísal.
Cooková a Shugar však uviedli, že v tejto chvíli nemôžu s istotou povedať, či existuje priama súvislosť so zmenou klímy. Svahy sa neustále zosúvajú, dochádza k zosuvom pôdy, pripomenula Cooková. Poprieť však podľa nej nemožno fakt, že permafrost sa topí, čo horské svahy destabilizuje.
„Aj keď v tejto chvíli nemôžeme tento zosuv priamo spojiť so zmenou klímy, nie je prekvapujúce, že s otepľujúcou sa klímou budeme svedkami viacerých udalostí podobného typu,“ povedala Cooková.
„Snáď ale nie takých veľkých. Dúfajme, že nie takých veľkých,“ dodala.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"