Mravce optimalizujú, včely hlasujú a kobylky váhajú. Vedci ukazujú, čo nás hmyz môže naučiť o rozhodovaní
Prekonal hmyz človeka? Pri rozhodovaní dokáže totiž využívať prekvapivo účinné stratégie - mravce hľadajú najefektívnejšiu cestu, včely rozhodujú takmer demokraticky, kobylky ukazujú význam neutrality a muchy zohľadňujú riziko aj vlastný vnútorný stav. Vedci tvrdia, že z týchto mechanizmov sa môžeme poučiť aj my.
Ľudia si radi pripisujú výnimočnú schopnosť premýšľať a robiť racionálne rozhodnutia. Ani zložité uvažovanie však nezaručuje správny výsledok a často sa rozhodujeme nesprávne. Hmyz pritom napriek mozgom veľkým len približne ako makové semienko dokáže riešiť problémy spôsobmi, ktoré vedcov inšpirovali aj pri tvorbe algoritmov využívaných v doprave, logistike či komunikačných sieťach. Píše BBC.
Vzorom optimalizácie sú mravce
Mravce čelia pri hľadaní potravy podobnému problému ako ľudia, keď sú zahltení možnosťami. Aký trik však používajú?
Niekoľko jedincov najskôr skúma rôzne trasy a zanecháva za sebou feromónové stopy. Tie, ktoré nájdu najkratšiu cestu k potrave, sa vracajú rýchlejšie a stopu obnovujú častejšie, takže ju postupne začne nasledovať čoraz viac mravcov.
Kolónia tak napokon nájde najkratšiu a najefektívnejšiu trasu bez toho, aby ktorýkoľvek jednotlivý mravec vedel, že práve táto cesta je najlepšia. „Hlavným ponaučením je, že efektívne kolektívne rozhodovanie môže vzniknúť aj bez centralizovaného riadenia,“ hovorí spoluriaditeľ laboratória umelej inteligencie Marco Dorigo z Université Libre de Bruxelles. Podľa neho mravce napriek obmedzeným schopnostiam dokážu spoločne riešiť zložité koordinačné problémy.
Tento princíp, známy ako optimalizácia mravčou kolóniou, inšpiroval algoritmy využívané v doprave, logistike, telekomunikáciách či pri plánovaní železničnej dopravy.
Ste nerozhodní? Učte sa od kobyliek
Presvedčiť skupinu, aby zmenila názor, býva ťažké najmä vtedy, keď sa rozhoduje medzi dvoma možnosťami. Výskum kobyliek však ukazuje, že práve krátka neutralita môže pomôcť prelomiť patovú situáciu.
Christian „Kit“ Yates z University of Bath sledoval mladé kobylky, ktoré pri zmene smeru najskôr na chvíľu zastali. Pri experimente ich umiestnil do kruhovej arény a sledoval, že hoci smer pravidelne menia, najskôr na chvíľu zastanú.
Práve tento krátky moment pozastavenia, keď čoraz viac kobyliek prestáva kráčať a stáva sa neutrálnymi, pomáha roju opustiť jeden konsenzus a prejsť k druhému.
Keď podobný princíp otestoval aj na ľuďoch, možnosť zdržať sa hlasovania pomohla skupine dospieť ku konsenzu „rýchlejšie a čistejšie“.
„Keď je v hre menej aktívnych hlasov, rovnaký malý impulz – napríklad krátkodobá skupinka pohybujúca sa opačným smerom, nejasná informácia alebo niekoľko ľudí, ktorí zmenia názor – má na smerovanie skupiny pomerne väčší vplyv,“ vysvetlil. Podľa neho tak neutralita vytvára priestor na prehodnotenie postoja a môže uľahčiť zmenu dovtedajšieho konsenzu.
Včely demokratky
Včely si pri výbere nového hniezda počínajú podobne ako mravce pri hľadaní potravy. Prieskumníčky vyhľadávajú možné lokality a po návrate ostatným oznamujú, ktorú považujú za najlepšiu.
Robia to kývavým tancom, ktorým vyjadrujú kvalitu aj polohu miesta. Čím je lokalita vhodnejšia, tým dlhšie a intenzívnejšie tancujú. Ďalšie včely potom miesto preveria a po návrate svojím tancom buď pôvodnú voľbu podporia, alebo ponúknu inú.
Keď dostatočný počet včiel začne podporovať rovnakú lokalitu, kolónia dosiahne kvórum a presunie sa tam. Výsledok tak pripomína demokratické rozhodovanie založené na overovaní a zhode väčšiny.
Šváby s osobnosťou
Výskum švábov naznačuje, že osobnostná rozmanitosť môže skupinové rozhodovanie urýchliť. Niektoré šváby sú odvážne, iné plaché, a práve rozdielne správanie podľa vedcov podporuje viac sociálnych interakcií.
V počítačových simuláciách sa skupiny s väčšími osobnostnými rozdielmi rozhodovali rýchlejšie než tie, v ktorých sa všetky jedince správali rovnako. „Bol som veľmi prekvapený. Očakával som nejaký trend, ale nie taký jednoznačný a opakovateľný výsledok,“ hovorí Isaac Planas-Sitjà z Tokyo Metropolitan University.
Podľa neho pritom nefunguje ani extrém – priveľa odvážnych jedincov môže skupinu brzdiť, zatiaľ čo príliš veľa plachých môže viesť k rýchlej, no zlej voľbe. „Práve jemné vyváženie miery spolupráce a behaviorálnej rozmanitosti napokon poháňa kolektívnu inteligenciu,“ vysvetľuje.
„Ak osobnosť zohráva úlohu pri takýchto malých živočíchoch, môžeme si predstaviť, aký vplyv môže mať pri živočíchoch žijúcich v spoločnostiach s ďalšími vrstvami sociálnej zložitosti,“ dodal.
Ovocné mušky podľa vedcov dokážu pri rozhodovaní kombinovať vonkajšie podnety s vlastným vnútorným stavom. Ak si napríklad vyberajú medzi podobnými vôňami, váhajú dlhšie, akoby porovnávali jednotlivé možnosti.
Dokážu tiež uprednostniť menej chutnú, no výživnejšiu potravu a častejšie volia menšiu bezpečnú odmenu pred väčšou, ktorá je spojená s rizikom. Ich rozhodovanie však ovplyvňuje hlad či stres – vystresované mušky sú napríklad opatrnejšie a riziku sa skôr vyhýbajú.
Výskumy tak naznačujú, že vnútorné rozpoloženie môže úsudok skresľovať, no zároveň do rozhodovania vstupujú aj skúsenosti a „intuícia“, ktoré môžu pri správnej voľbe pomôcť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"