Cítite úzkosť zo zlých správ? Vedci ponúkajú deväť spôsobov, ako nájsť pokoj. Niektoré vás prekvapia
V čase neistoty, zlých správ a rastúceho stresu je prirodzené cítiť úzkosť alebo vyčerpanie. Vedci však upozorňujú, že existuje viacero jednoduchých a vedecky podložených spôsobov, ako si posilniť psychickú odolnosť a nájsť pokoj – od práce s emóciami a konštruktívneho zvládania obáv až po čítanie kníh či dokonca sledovanie hororov.
Neustály prúd zlých správ, veľké zmeny vo svete, každodenný tlak udržať sa „nad vodou“ či osobné tragédie - neistota v takýchto momentoch môže vyvolávať úzkosť a stres. Ako tieto a podobné situácie zvládnuť? Tím vedeckých redaktorov BBC zhromaždil niekoľko rád z výskumov posledných rokov o tom, ako sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami a ponúkol deväť spôsobov, ako nájsť odolnosť a pokoj aj uprostred nepokoja.
Pomenujte emócie, úzkosť môže byť aj pomocník
Náš vnútorný svet formujú aj slová, ktoré používame. Podľa BBC mnohé štúdie ukazujú, že presnejšie pomenovanie vlastných pocitov môže pomôcť lepšie zvládať životné situácie. Namiesto toho, aby ste teda povedali len „som v strese“, môžete rozlíšiť frustráciu, úzkosť, obavy alebo existenčné zúfalstvo.
Schopnosť rozlišovať medzi rôznymi pocitmi sa nazýva emocionálna granularita a môže priniesť výhody pre fyzické aj duševné zdravie.
Deti idú do školy s radosťou, úzkosť prichádza od rodičov. Psychologička radí, ako to zvládnuť pokojne
Slovo „úzkosť“ pochádza zo starovekých výrazov pre „dusenie“ a „nepokoj“, čo dobre vystihuje, ako sa človek pri nej môže cítiť. Výskum však naznačuje, že v miernej podobe môže byť aj užitočná. A presne toho sa týka aj tip číslo 2. Úzkosť totiž môže fungovať ako zdroj motivácie - pomáha nám sústrediť sa, byť kreatívnejší a lepšie sa pripraviť na výzvy. Odborníci preto radia nevnímať ju len ako problém, ktorý treba potlačiť, ale aj ako signál, že sa pripravujeme čeliť náročnej situácii.
Na to, aby sme pozitívnu stránku úzkosti využili, potrebujeme zmenu myslenia - takzvané „negatívne“ emócie sú často prirodzenou reakciou na náročné udalosti a ľudia, ktorí dokážu nájsť zmysel v celom spektre emócií, majú spravidla lepšie duševné zdravie.
Čítajte a pomenujte svoje obavy
Obavy sa väčšinou týkajú budúcnosti, a práve preto môžu byť užitočné pri plánovaní a hľadaní riešení. Výskumy naznačujú, že môžu ľudí motivovať napríklad lepšie sa pripraviť na prírodné katastrofy alebo zmeniť škodlivé návyky, ako je fajčenie. Ak sa však obávate niečoho, čo nedokážete ovplyvniť, uvedomenie si tejto skutočnosti môže pomôcť úzkosť zmierniť.
Čínsky nový rok je tu. Rok Ohnivého Koňa prináša prísne pravidlá aj zákazy, tieto chyby vás môžu stáť šťastie
Psychologička Kate Sweeny z Kalifornskej univerzity preto odporúča jednoduchý postup: najprv si jasne pomenujte, čoho sa obávate, potom zvážte možné kroky, ktoré môžete urobiť. Ak ste už urobili všetko, čo sa dalo, skúste sa sústrediť na aktivity, ktoré obavy znižujú, napríklad meditáciu či hlboké sústredenie.
„Preniesť“ do iného sveta a odpútať človeka od každodenných starostí pomôže aj dobrá kniha. Výskumy totiž ukazujú, že ľudia, ktorí čítajú pre potešenie, bývajú menej vystresovaní, depresívni a osamelí. Zároveň majú väčší pocit sebavedomia a sociálneho prepojenia. Práve na tomto princípe stojí aj čoraz populárnejšia biblioterapia, teda odporúčanie kníh podľa aktuálnej psychickej situácie človeka. Ak však nemáte čas na čítanie, pomôcť môže aj hudba či prostredie okolo vás – napríklad rastliny, fotografie prírody alebo obrázky blízkych ľudí.
Horormi proti úzkosti a „tri dobré veci“
Môže to znieť zvláštne, no zmierniť úzkosť môžu pomôcť aj horory. Keď sledujeme strašidelný film z bezpečia domova, náš mozog má možnosť „trénovať“ reakcie na nebezpečné situácie bez skutočného rizika a takéto zážitky fungujú ako forma hry, pri ktorej si mentálne skúšame, ako by sme reagovali na hrozby v reálnom živote. Výskumy navyše naznačujú, že ľudia, ktorí majú radi horory, zvládajú stresové situácie o niečo lepšie a v každodennom živote pociťujú menej úzkosti.
Niektoré z najlepších rád sa časom tak rozšíria, až sa z nich stanú ošúchané frázy. „Váž si to, čo máš“ je jednou z nich. V psychológii sa často označuje aj ako metóda „tri dobré veci“. Ide o jednoduché cvičenie – večer si zapíšte tri príjemné momenty, ktoré ste počas dňa zažili. Nemusia to byť veľké udalosti, pokojne môže ísť o obyčajné stretnutie s priateľom alebo príjemný rozhovor.
Môžeme veriť tomu, čo si pamätáme? Vedci odhalili, ako mozog skresľuje spomienky, aby sme sa cítili lepšie
Výskum z roku 2005 ukázal, že ľudia, ktorí si takéto pozitívne momenty zapisovali pravidelne, pociťovali už po mesiaci vyššiu mieru šťastia a menej príznakov depresie.
V neistých časoch môže byť užitočné inšpirovať sa aj starovekou filozofiou. Stoik Epiktétos zdôrazňoval, že človek by mal rozlišovať medzi tým, čo má vo svojej moci – teda vlastné myšlienky, rozhodnutia a konanie – a tým, čo ovplyvniť nedokáže. Podľa stoikov totiž veľká časť ľudského utrpenia vzniká práve z toho, že sa snažíme kontrolovať veci, ktoré nie sú v našich rukách. Prijatím tejto skutočnosti môžeme znížiť stres a lepšie sa vyrovnať s náročnými situáciami.
Užitočná nádej
Niektorí odborníci upozorňujú, že príliš pasívna alebo naivná nádej môže viesť k tomu, že človek čaká na zlepšenie bez toho, aby niečo urobil. Psychológovia však zdôrazňujú, že nádej môže byť veľmi užitočná, ak je spojená s konkrétnym konaním. Podľa psychologičky Marie Ojalovej z univerzity Örebro ide o spôsob zvládania problémov, ktorý pomáha ľuďom nájsť zmysel v náročných situáciách. Skutočná nádej totiž vzniká z cieľov, ktoré si stanovíme, a z krokov, ktorými sa snažíme tieto ciele dosiahnuť.
Náročné udalosti však nezasahujú len dospelých, ale aj deti. Výskumy ukazujú, že spôsob, akým rodičia s deťmi hovoria o ťažkých zážitkoch, môže výrazne ovplyvniť ich psychickú pohodu.
Rodičia, ktorí sa detí viac pýtajú a otvorene hovoria o emóciách, pomáhajú rozvíjať ich pozornosť aj schopnosť ovládať vlastné správanie. Tento prístup sa označuje ako „koučovanie emócií“ – spočíva v pomenovaní pocitov, ich prijatí a v hľadaní zdravých spôsobov, ako sa s nimi vyrovnať. Ak rodičia uznajú, čo dieťa prežíva, môže mu to pomôcť lepšie zvládať stres a zároveň rozvíjať dôležité emocionálne zručnosti do budúcnosti.