Pohltia takmer čokoľvek od pneumatík, televízorov až po kondómy. Tento druh žraloka vládne oceánom ako nenásytný tank
Sú dlhé ako menší autobus, no vo vode sa pohybujú s rýchlosťou a obratnosťou torpéda. Disponujú obrovskou silou a patria k najväčším dravcom v svetových oceánoch. Vedci ich pre ich stavbu tela a správanie často označujú za „tanky oceánu“.
Zároveň však vlastnia najpestrejší jedálniček zo všetkých druhov žralokov, vďaka čomu si vyslúžili nelichotivú prezývku „smetné koše mora“.
Žalúdok žraloka tigrieho spracuje takmer všetko. Od mäkkýšov, rají, morských hadov, tuleňov, kalmárov a veľrýb až po morské vtáky a suchozemské zvieratá.
V útrobách týchto žralokov sa našli krysy, antilopy, psy, kozy a mačky. Jeden žralok dokonca vyvrhol ježuru, jedného z najpichľavejších tvorov Austrálie.
Apetít žraloka tigrieho však nekončí pri živej prírode. Boli zdokumentované prípady, kedy zhltol obaly od čipsov, kondómy, cigarety, poznávacie značky áut, pneumatiky, televízory a podľa historických prameňov dokonca celé brnenie.
Spolu so žralokom modrým a žralokom belavým tvorí obávanú „veľkú trojku“ najnebezpečnejších žralokov pre človeka. Odborníci však pripomínajú, že pravdepodobnosť, že vás v mori strhne spodný prúd alebo vás zasiahne blesk, je neporovnateľne vyššia, než to, že vás napadne žralok.
Ostatné žraloky utekajú do hlbín, on čaká na spúšť po búrke
Väčšina morských dravcov pri blížiacej sa búrke zaregistruje pokles barometrického tlaku a okamžite odpláva do hlbších, menej zasiahnutých vôd. Žralok tigrí však reaguje presne opačne. Prichádzajúcu búrku vníma ako dokonalú príležitosť na ľahký prísun potravy a čaká na zvieratá, ktoré búrka zabije.
Tento neobvyklý jav detailne preskúmal Neil Hammerschlag z organizácie Marine Biodiversity Observation Network. V októbri 2016 sledoval pomocou akustických vysielačov skupinu žralokov na známej lokalite Tiger Beach na Bahamách, kedy oblasť priamo zasiahol zničujúci hurikán Matthew piatej kategórie, píše BBC.
„Moja prevládajúca myšlienka bola, že všetky utečú,“ hovorí Hammerschlag.
Keď vedci porovnali údaje pred búrkou, počas nej a po nej, zostali v šoku. Žraloky tigrie z plytčín neodplávali. V ten istý deň, kedy úder hurikánu vrcholil, ich počet na mieste dokonca vzrástol na dvojnásobok.
Hurikán usmrtil obrovské množstvo korytnačiek, rýb, homárov, krabov a vtákov, čo žraloky vyhodnotili ako hostinu bez námahy. Odolať extrémnym podmienkam dokázali práve vďaka svojej masívnej stavbe tela.
Pohyb týchto živočíchov navyše úzko súvisí s teplotou. Sú studenokrvné a obľubujú vodu s teplotou 26 stupňov Celzia, čo je identická teplota, pri ktorej sa začínajú formovať tropické cyklóny.
Gravidné samice navyše vyhľadávajú teplé vody Tiger Beach, kde okolitú teplotu využívajú na vývin svojho potomstva.
Extrémne cesty za ľahkou korisťou
Žraloky tigrie dokážu svoj príchod na konkrétne miesta dokonale načasovať. Do oblasti Raine Island v Austrálii prichádzajú presne v období rozmnožovania karety obrovskej (morskej korytnačky – pozn. red.) a na havajský atol French Frigate Shoals dorazia presne v čase, kedy mladé albatrosy začínajú vylietavať z hniezd. Na rovnaké miesto dokážu doraziť v ten istý deň aj niekoľko rokov po sebe.
Za potravou neváhajú prekonať obrovské vzdialenosti. Počas ročných migrácií z koralových útesov do otvorených vôd Atlantiku bežne preplávajú vyše 7 500 kilometrov. Záznamy dokonca evidujú jedinca, ktorý počas trojročného oboplávania Atlantického oceánu preplával 44 000 kilometrov.
Na obľúbených loviskách sa snažia šetriť energiu. Namiesto namáhavého lovu zdravých korytnačiek dávajú prednosť mŕtvym alebo umierajúcim jedincom.
Týmto správaním robia oceánu dôležitú službu. Namiesto naháňania zdravých korytnačiek radšej požierajú tie mŕtve či choré. Vďaka tomu sa v mori nešíria choroby a populácia korytnačiek neprekročí hranicu, pri ktorej by úplne spásla morskú trávu, čo je kľúčové útočisko pre iné morské druhy.
Majú priateľov a svojskú povahu
Hoci ich sprevádza povesť bezcitných zabijakov, výskumy ukazujú, že majú zložitejší sociálny život, spájajú sa do skupín a vytvárajú si dokonca stálych priateľov. Podľa výskumníčky Natashy Marosiovej z University of Exeter, ktorá založila Fiji Shark Lab, má každý jedinec svoju vlastnú osobnosť.
„Jednotlivci, s ktorými som sa stretla, boli odlišní a prejavovali rôzne správanie,“ uvádza Marosiová.
Mladú samicu Tsunami opisuje ako temperamentnú a drzú, zatiaľ čo samica Jawgina v sebe podľa nej spája zraniteľnosť s bojovným duchom.
Podobne aj potápači na Bahamách pozorujú, že niektoré žraloky sú odvážne a iné plaché. Ako vrcholoví predátori tak svojím správaním a apetítom pomáhajú udržať citlivú rovnováhu celého morského ekosystému.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"