Starším pripadajú tieto situácie banálne, mladých paralyzujú. Psychologičky však odmietajú reči o „snehových vločkách“
Bežný telefonát, návšteva čerpacej stanice či výber jedla v reštaurácii. Situácie, ktoré mnohí ľudia považujú za rutinné, môžu byť pre časť mladých zdrojom výrazného stresu. Výskumy ukazujú, že podobné obavy sa medzi príslušníkmi generácie Z objavujú pomerne často. Odborníčky však odmietajú jednoduché vysvetlenie, že dnešní mladí sú iba precitlivení.
Generácia Z, teda mladí ľudia narodení približne od druhej polovice 90. rokov do začiatku minulého desaťročia, vyrastala v podmienkach, ktoré sa od života ich rodičov výrazne líšili. Do obdobia dospievania mnohých z nich zasiahla pandémia covidu-19, veľká časť komunikácie sa presunula na internet a čoraz otvorenejšie sa začalo hovoriť aj o duševnom zdraví.
Práve kombinácia týchto okolností môže byť jedným z vysvetlení, prečo mladí častejšie pomenúvajú úzkosť aj v situáciách, nad ktorými staršie generácie príliš neuvažovali, približuje spravodajský portál CNN Prima News.
Stres už pri čerpacej stanici
Pozornosť v poslednom období vyvolal napríklad britský prieskum objednaný predajcom automobilov Cazoo. Známky takzvanej „tankovacej úzkosti“ podľa neho vykazovalo 62 percent vodičov vo veku 18 až 24 rokov. V celej populácii to bolo 39 percent.
Mladých vodičov podľa prieskumu stresovalo, či na čerpacej stanici správne zaparkujú, zvolia vhodné palivo alebo správne použijú tankovaciu pištoľ. Súčasťou obáv bola aj predstava, že pred ostatnými urobia chybu a strápnia sa.
Tankovanie pritom nie je jedinou každodennou činnosťou, ktorá môže spôsobovať nepohodu. Výskum z roku 2024 ukázal, že 23 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov nikdy nezdvihne telefón, keď im volá neznáme číslo. Viac ako polovica zároveň neočakávaný telefonát spájala s predstavou, že prinesie zlú správu.
Ďalší prieskum agentúry YouGov zistil, že telefonovanie s cudzím človekom je nepríjemné pre 65 percent mladých vo veku 18 až 28 rokov.
Pre časť mladých je preto prirodzenejšie napísať správu. Sociálne siete ako preferovaný spôsob komunikácie označilo v jednom z prieskumov 48 percent respondentov, hlasové správy 37 percent.
Textová komunikácia im zároveň umožňuje rozhodovať o tom, kedy a ako odpovedia. Pri telefonáte treba reagovať okamžite, zatiaľ čo správu možno premyslieť, upraviť alebo odoslať až neskôr.
Pandémia prerušila dôležité obdobie
Za problémom podľa odborníkov nemusí byť jediná príčina. Výraznú úlohu však podľa nich zohralo obdobie pandémie covidu-19 a s ním spojená izolácia.
Adiktologička a terapeutka Markéta Kořínková pre CNN Prima News upozornila, že mladým ľuďom v dôležitom období života chýbala časť prirodzeného sociálneho kontaktu.
„Mladí ľudia boli veľmi izolovaní. Áno, tak ako všetci ostatní, ale od mladých sa očakáva, že si vybojujú svoju cestu v kolektíve, že bude dochádzať k určitému spoločenskému pôsobeniu. U nich sa to výrazne pozastavilo,“ uviedla.
Podobne situáciu hodnotí detská psychologička Galina Jarolímková. Pandémii nechce pripisovať všetky problémy mladých, upozorňuje však, že deti počas izolácie prišli o množstvo situácií, v ktorých sa prirodzene učia fungovať medzi ľuďmi.
„Deti sa počas tej izolácie nenaučili niektoré bežné sociálne situácie. Báli sa ich. Z vecí, ktoré nám pripadajú úplne normálne, majú obavy, pretože sa odvtedy nenaučili základným sociálnym zručnostiam,“ vysvetlila.
Nešlo pritom iba o zatvorené školy. Deti a tínedžeri nemohli bežne chodiť von s kamarátmi, zúčastňovať sa spoločenských podujatí či zažívať súťaženie a ďalšie situácie, pri ktorých sa učia reagovať na stres, neistotu alebo odmietnutie.
Jarolímková preto hovorí o chýbajúcom „nácviku“ sociálnych situácií práve vo veku, keď ho mladí potrebovali.
Radšej správa než telefonát
Svoje robia aj technológie. Mobilný telefón už dávno neslúži predovšetkým na telefonovanie a mladí sú od detstva zvyknutí na chaty, sociálne siete či hlasové správy.
Kořínková upozornila, že elektronická komunikácia môže postupne vytláčať osobný kontakt. Mladí sú podľa nej častejšie zvyknutí niekomu napísať, než mu zavolať alebo sa s ním stretnúť tvárou v tvár.
Pri písaní majú navyše nad rozhovorom väčšiu kontrolu. Môžu si pripraviť odpoveď, komunikáciu odložiť alebo sa k nepríjemnej téme vrátiť neskôr. Neočakávaný telefonát túto možnosť prakticky neposkytuje.
Podobný pocit neistoty sa môže prejavovať aj inde. Diskusie vyvolala napríklad takzvaná „úzkosť z menu“. Človeka môže pri objednávaní v reštaurácii stresovať cena, množstvo možností alebo obava, že si vyberie nesprávne a svoje rozhodnutie bude ľutovať.
Prieskum objednaný britskou reštauračnou sieťou Prezzo uvádzal takúto skúsenosť u 86 percent oslovených mladých. Medzi respondentmi všetkých vekových kategórií ju uviedlo 67 percent.
Samotné výsledky podobných komerčne objednaných prieskumov však nemožno automaticky chápať ako dôkaz, že väčšina generácie Z trpí psychickou poruchou. Zachytávajú predovšetkým to, že nepríjemné pocity či stres pri určitých situáciách hlási významná časť respondentov.
Sú mladí naozaj slabší?
Práve tu sa názory odborníčok čiastočne rozchádzajú.
Kořínková predpokladá, že podobné nepríjemné pocity poznali aj staršie generácie. Rozdiel je podľa nej najmä v tom, že sa o nich v minulosti menej hovorilo.
Dnešní mladí majú podľa nej širšiu slovnú zásobu na opis svojich emócií, viac sledujú vlastný psychický stav a jednoduchšie dokážu povedať, že im určitá situácia spôsobuje nepohodu.
„Nepovedala by som, že je generácia Z nejako slabšia. Možno naopak. Učia sa o týchto veciach hovoriť, pomenovávať ich. Sú otvorenejší, viac dokážu povedať, čo potrebujú,“ uviedla pre CNN Prima News Kořínková.
Za stigmatizujúce preto považuje aj označenie „generácia snehových vločiek“, ktoré sa používa ako narážka na údajnú precitlivenosť mladých.
Jarolímková vidí situáciu o niečo kritickejšie. Aj podľa nej zažívali stres ľudia v minulosti, no domnieva sa, že nie v dnešnom rozsahu. Úlohu podľa nej zohráva rozmach sociálnych sietí, ale aj spôsob výchovy.
Niektorí rodičia sa podľa psychologičky snažia deťom odstraňovať z cesty čo najviac nepríjemných situácií. Výsledkom môže byť, že mladý človek nemá dostatok skúseností s ich samostatným zvládaním a prvá väčšia kríza ho zasiahne oveľa intenzívnejšie.
Ani Jarolímková však nepovažuje mladých za jednoducho precitlivených. Upozorňuje, že si prešli mimoriadnym obdobím a podpora zo strany rodiny, školy alebo okolia nemusela vždy zodpovedať tomu, čo potrebovali.
Generáciu nemožno hádzať do jedného vreca
Psychologička Eva Kneblová upozornila pre CNN Prima News aj na problém zovšeobecňovania. Niekoľko prieskumov ani skúsenosti časti mladých podľa nej nemožno preniesť na milióny ľudí a označiť ich za charakteristiku celej generácie.
„Nie je to problém celej generácie. Všetci mladí narodení medzi rokmi 1995 a 2010 nie sú ‚snehové vločky‘,“ zdôraznila.
Príslušníkom generácie Z sa podľa nej pripisujú aj vlastnosti, ktoré bývajú hodnotené pozitívne. Častejšie rešpektujú odlišnosť, venujú pozornosť sociálnym či environmentálnym otázkam a sú digitálne gramotní.
Kneblová ich zo svojej skúsenosti opisuje ako sebavedomejších a autentickejších ľudí, ktorí sú ochotní obhajovať svoje názory a automaticky nepodliehajú autoritám.
Psychické problémy neobchádzajú ani starších
Úzkosti a psychická nepohoda zároveň nie sú výlučne témou najmladšej generácie. Prieskum psychoterapeutickej platformy Hedepy a agentúry Ipsos z apríla 2026 ukázal, že 79 percent Čechov niekedy zažilo psychické problémy natoľko intenzívne, že ovplyvnili ich prácu, školu alebo starostlivosť o rodinu.
Medzi mladými vo veku 18 až 26 rokov takúto skúsenosť uviedlo až 88 percent respondentov.
Výsledky zároveň ukázali, že hovoriť o psychických problémoch zostáva pre mnohých náročné. Ľudia mlčia najmä zo strachu z reakcie okolia, pre pocit hanby či preto, že svoje emócie nedokážu presne opísať. Časť sa obáva, že by svojimi problémami zaťažovala iných.
Kořínková preto zdôrazňuje, že vyhľadanie pomoci nemožno chápať ako prejav slabosti.
„Je ťažké prijať, že potrebujem pomoc. Ale pre mňa je to tá najväčšia odvaha: keď si poviem, že na to sám nestačím a viem, že pre mňa bude jednoduchšie, keď v tom bude niekto so mnou. Aj prijatie tej pomoci je veľmi dôležitým krokom,“ uzavrela.
Pozrite si rozhovor so psychologičkou Luciou Košťálovou o tom, ako podporovať psychické zdravie detí:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"