Ak vás privádza do zúfalstva, ako iní „postujú“ z dovolenky, zbystrite. Vtieravý pocit má meno a príznaky
Fotografie z exotických dovoleniek či luxusných rezortov môžu u niektorých vyvolať pocit, že ich leto nie je dosť zaujímavé. Môže ísť o prejav fenoménu FOMO, ktorý vie ovplyvniť psychickú pohodu.
Počas letných mesiacov sa sociálne siete zapĺňajú fotografiami z dovoleniek, exotických destinácií či festivalov. Hoci môžu pôsobiť ako inšpirácia, u časti ľudí vyvolávajú opačný efekt – pocit, že ich vlastné leto nie je dostatočne zaujímavé alebo hodnotné.
Podľa psychologičky z Nemocnice AGEL Levice ide o fenomén známy ako FOMO (Fear of Missing Out), teda strach z toho, že nám unikajú zážitky alebo príležitosti, ktoré prežívajú ostatní.
Na čom bazírujú v Chorvátsku, Egypte či Taliansku? Stačí 5 zbytočných chýb a dovolenka „zabolí“
„FOMO nevzniká preto, že by sme mali zlý život. Často vzniká v momente, keď sa náš mozog začne porovnávať s obrazmi, ktoré vidíme online. Sociálne siete nám však neukazujú každodennú realitu ľudí, ale najčastejšie ich najkrajšie, starostlivo vybrané momenty,“ vysvetľuje psychologička Nemocnice AGEL Levice Barbara Budinská.
To, že sa porovnávame, je prirodzené
Podľa nej je sociálne porovnávanie prirodzenou súčasťou ľudského fungovania. Na sociálnych sieťach sa však tento mechanizmus zosilňuje, pretože ľudia zdieľajú najmä pozitívne zážitky. Počas dovolenkovej sezóny môže mať preto človek pocit, že jeho leto nezodpovedá obrazu ideálnej dovolenky.
Topenie prebieha v tichosti, nie ako vo filme. Záchranárka Gregušová radí, ako prežiť leto pri vode (rozhovor)
Psychologička upozorňuje, že za pocitom, že nám niečo uniká, sa často skrývajú hlbšie psychologické potreby. Môže ísť napríklad o potrebu prijatia, spolupatričnosti alebo uznania.
Letné FOMO býva podľa nej výraznejšie u ľudí, ktorí prežívajú osamelosť, úzkosť, nízke sebavedomie alebo náročné životné obdobie. Hoci nejde o psychiatrickú diagnózu, môže sa prejaviť frustráciou, smútkom, podráždenosťou či nutkaním neustále kontrolovať sociálne siete.
Odborníčka odporúča obmedziť čas strávený na sociálnych sieťach a viac sa sústrediť na vlastné prežívanie. Podľa nej pomáha presmerovať pozornosť od toho, čo robia ostatní, k tomu, čo človek prežíva v prítomnom okamihu.
„Najdôležitejším poznatkom psychológie je, že šťastie nevychádza z množstva výnimočných zážitkov, ale zo spôsobu, akým ich dokážeme prežívať. Sociálne siete nám často vytvárajú predstavu, že kvalitný život musí byť neustále plný dobrodružstiev. V skutočnosti však psychická pohoda vzniká aj z úplne obyčajných chvíľ, v ktorých sa cítime bezpečne, prijato a v spojení so sebou aj s ľuďmi okolo nás,“ uzatvára Budinská.