Dermatologička: Aj pokožka bez začervenania môže byť poškodená. Následky slnka sa celé roky sčítavajú (rozhovor)
Letné slnko môže pokožke uškodiť aj vtedy, keď sa človek nespáli a nevšimne si žiadne okamžité varovné signály. Regina Paulinyová, dermatovenerologička Nemocnice Bory, vysvetľuje, ktoré zaužívané návyky sú rizikové, ako správne používať opaľovacie prípravky a kedy už zmeny na koži netreba prehliadať.
Keď sa povie bezpečné opaľovanie, nie je to vlastne trochu protirečenie? Dá sa vôbec opaľovať „zdravo“?
Áno, dá sa opaľovať zdravo, treba však dodržiavať určité zásady. Vyhýbajte sa priamemu slnku medzi 11:00 a 15:00 h, najmä pri mori a na horách. Pravidelne používajte krémy s SPF 30 až 50+. Nestačí natrieť sa iba raz denne ani vziať jedno balenie pre štvorčlennú rodinu. Krém nanášajte každé dve až tri hodiny alebo po kúpaní. Chráňte sa klobúkom, slnečnými okuliarmi a ľahkým oblečením. Pite dostatok tekutín.
Deti a osoby so svetlou pokožkou chráňte obzvlášť dôsledne. Deti do jedného roka vôbec nepatria na priame slnko. Pravidelne si kontrolujte znamienka a pri ich zmenách navštívte dermatológa. Ani opaľovací krém neposkytuje stopercentnú ochranu. Najlepšou ochranou je kombinácia SPF, vhodného oblečenia a rozumného pobytu na slnku.
Veľa ľudí má pocit, že ak sa nespália, slnko im neublížilo. Je začervenanie pokožky jediným varovným signálom alebo môže poškodenie vzniknúť aj bez toho, aby si človek niečo všimol?
Poškodenie kože UV žiarením vzniká aj pri opakovaných, dlhoročných pobytoch na slnku bez ochrany SPF. Negatívne účinky sa postupne sčítavajú a v konečnom dôsledku spôsobujú predčasné a zrýchlené starnutie pokožky, vrásky, nežiaduce pigmentácie či zmeny povrchu kože. Môžu viesť až k prekancerózam kože, teda útvarom, z ktorých sa bez liečby môže vyvinúť rakovina kože, alebo priamo k rakovine kože.
Aký je najčastejší omyl, ktorý podľa vás ľudia robia pri používaní opaľovacích krémov?
Najčastejšie ide o nedostatočné množstvo krému, napríklad keď si celá rodina vezme na dovolenku iba jedno balenie. Na tvár a krk naneste množstvo krému vytlačené po celej dĺžke dvoch prstov, ukazováka a prostredníka. Toto množstvo zodpovedá odporúčanej dávke na zabezpečenie dostatočnej ochrany.
Na telo je, samozrejme, potrebné výrazne väčšie množstvo, približne 30 až 35 mililitrov na jedného dospelého človeka. Väčšina ľudí nanáša iba polovicu odporúčaného množstva, čím sa účinnosť ochrany výrazne znižuje. Preto je dôležité naniesť krém v dostatočnej vrstve a aplikáciu opakovať každé dve hodiny, prípadne po kúpaní, utieraní uterákom alebo pri intenzívnom potení.
Na obaloch opaľovacích prípravkov vidíme čísla SPF 30, 50 či 50+. Čo si má bežný človek pod týmito číslami reálne predstaviť a kde vzniká najväčšie nedorozumenie?
SPF, teda Sun Protection Factor, je ochranný faktor opaľovacieho prípravku, ktorý udáva, ako účinne chráni pokožku pred UVB žiarením, hlavným pôvodcom spálenia kože. SPF 30 odfiltruje približne 97 percent UVB žiarenia a SPF 50 približne 98 percent.
SPF 50+ znamená, že prípravok poskytuje veľmi vysokú ochranu. V Európe ide o označenie prípravkov, ktoré spĺňajú kritériá pre SPF vyššie ako 50. Rozdiel medzi SPF 30 a SPF 50 sa môže zdať malý, približne jedno percento. V praxi to však znamená, že pri SPF 50 sa do kože dostane približne o tretinu menej UVB žiarenia ako pri SPF 30.
Vyššie SPF neznamená, že môžete zostať na slnku neobmedzene dlho. Ochrana závisí aj od dostatočného množstva naneseného krému, teda približne 30 až 35 mililitrov na celé telo dospelého človeka, od pravidelného opakovania aplikácie každé dve až tri hodiny a po kúpaní či spotení, ako aj od kombinácie s ďalšími ochrannými opatreniami, napríklad pobytom v tieni, oblečením, klobúkom a okuliarmi.
Niektorí ľudia sa snažia „urýchliť“ opaľovanie olejmi, napríklad olivovým či kokosovým. Čo sa vtedy deje s pokožkou a prečo to môže byť nebezpečné?
Vo všeobecnosti nemusí byť ich použitie škodlivé, keďže ide o prírodné produkty obsahujúce látky s veľmi slabým ochranným účinkom. Na dlhší pobyt na slnku však nie sú vhodné a neposkytujú dostatočnú ochranu pred UV žiarením.
Často sa hovorí, že pokožka si musí na slnko najskôr zvyknúť. Je na tom niečo pravdy alebo je to len krajšie pomenovanie postupného poškodzovania kože?
Pri prvom pobyte na slnku po zimnej prestávke pokožka zvyčajne reaguje rýchlejšie začervenaním alebo spálením. Postupným vystavovaním kože slnečnému žiareniu, napríklad už počas jari, si pokožka do určitej miery zvykne a pri dlhšom či intenzívnejšom slnečnom žiarení nemusí reagovať tak výrazne.
Treba však byť opatrný. Napríklad soláriá môžu pri neuváženom, častom a dlhoročnom používaní urýchliť starnutie pokožky o niekoľko rokov. Najmä ženy si tieto zmeny všímajú na chrbtových stranách rúk, krku, dekolte a tvári.
Ak by ste mali vyvrátiť jeden mýtus o slnku či opaľovaní, ktorý je stále zaužívaný, ktorý by to bol?
Týkal by sa množstva krému a frekvencie jeho nanášania. Mýtom je predstava, že ranné natretie ochranným krémom nás ochráni na celý deň. Rovnako nesprávna je predstava, že jedno balenie krému vystačí na celú dovolenku pre celú rodinu.
Mnohí ľudia sa natierajú len pri mori alebo na kúpalisku. Ako veľmi podceňujeme bežné slnko v meste, pri šoférovaní či na prechádzke?
V letnom období je vhodné zaradiť do každodennej starostlivosti napríklad krémy s SPF na tvár a ďalšie nechránené miesta.
Sú skupiny ľudí, ktoré by mali byť v lete opatrnejšie než ostatní?
Určite áno. Malé deti do jedného roka by vôbec nemali byť na priamom slnku a pri deťoch do troch rokov treba byť veľmi opatrný. Zvýšenú pozornosť by mali venovať ochrane aj ľudia s fototypom I a II, teda svetlé typy, často s modrými očami, ktoré sa pri pobyte na slnku pravidelne spália.
Každé spálenie pokožky, najmä v detskom veku, môže byť v dospelosti veľkým problémom a rizikovým faktorom pre vznik kožných nádorov.
Veľa ľudí rieši zdravie pokožky, až keď si všimnú nové alebo zmenené znamienko. Stačí to? Aké zmeny na koži by už mali motivovať na návštevu dermatológa?
Motiváciou by mala byť predovšetkým starostlivosť o vlastné zdravie. Ak máme veľa znamienok, patríme k svetlému fototypu alebo sa v rodine vyskytli prekancerózy či potvrdené formy rakoviny kože, mali by sme navštíviť dermatológa.
Rovnako treba vyhľadať lekára, ak si všimneme nový útvar alebo zmenu farby, tvaru či vzhľadu znamienka. Rizikové môžu byť aj znamienka na miestach, ktoré sú vystavené neustálemu dráždeniu, alebo znamienka prítomné od narodenia.
Keby ste mali ľuďom dať jeden jednoduchý letný návyk, ktorý by najviac znížil riziko poškodenia pokožky, čo by to bolo?
Sledujte UV index a prispôsobte mu dĺžku pobytu na slnku. Nezabúdajte na ochranu pier balzamom s SPF, kvalitné okuliare s UV filtrom, dostatočný pitný režim a hydratáciu pokožky.
Dostatočné množstvo prípravku s SPF je základom aktívnej ochrany pred nežiaducimi účinkami UV žiarenia. Dôležité je mať dostatok prípravku pre celú rodinu. Pravidelne si všímajte svoje znamienka a pri zmene veľkosti, farby alebo tvaru, prípadne pri svrbení či krvácaní, sa objednajte k dermatológovi. Ak užívate lieky, overte si, či nezvyšujú citlivosť na slnečné žiarenie, teda nespôsobujú fotosenzitivitu.
Rizikom pre zdravie môže byť aj klimatizácia. Pozrite si, ako ju používať správne a bezpečne:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"