V horúčavách mozog naozaj funguje inak. Začarovaný kruh sa začína už počas nočného spánku, hovorí odborník
Extrémne teploty nepredstavujú záťaž iba pre telo. Ovplyvniť môžu aj sústredenie, pamäť, schopnosť formulovať myšlienky či prijímať rozhodnutia. Neuropsychológ Robert Krause upozornil, že pri dlhotrvajúcich horúčavách sa k samotnému teplu často pridáva nedostatok tekutín a zhoršený spánok.
Pocit, že sa počas horúcich dní nedokážeme sústrediť alebo nám premýšľanie trvá dlhšie, nemusí byť iba subjektívny. Vysoké teploty totiž môžu meniť spôsob, akým organizmus rozdeľuje energiu a krv potrebnú na fungovanie jednotlivých orgánov.
„Často nejde len o náš subjektívny pocit, ale o určité objektívne kritériá, ktoré ovplyvňujú aj fungovanie samotného mozgu. Práve v horúčavách vnímame, že mozog reálne funguje inak,“ hovorí Krause.
Mozog podľa neho tvorí približne dve percentá hmotnosti ľudského tela, spotrebuje však viac ako 20 percent prijatej energie. Počas vysokých teplôt musí organizmus zároveň vynakladať energiu na ochladzovanie a udržiavanie primeranej telesnej teploty.
Najcitlivejšie je centrum rozhodovania
Na horúčavy môže byť osobitne citlivá prefrontálna, teda predná časť mozgu. Zodpovedá za plánovanie, rozhodovanie, usudzovanie, vyvodzovanie dôsledkov a ďalšie výkonné funkcie.
„Ak mozog potrebuje vyhradiť energetické zdroje práve na zvládnutie samotného tepla, tak je pochopiteľné, že potom mu môžu tieto energetické zdroje chýbať pri zvládaní napríklad náročných úloh,“ uviedol Krause.
Vyššie teploty sa môžu prejaviť spomaleným psychomotorickým tempom, zhoršenou koncentráciou či pocitom, že človek premýšľa pomalšie. Niektorým ľuďom sa podľa neuropsychológa ťažšie formulujú myšlienky a pomenúva to, čo sa odohráva v ich mysli.
Negatívne účinky sa môžu postupne hromadiť, nejde však iba o pôsobenie samotného tepla. Problémy zvyčajne vznikajú súbehom viacerých faktorov. Počas leta ľudia často zanedbávajú pitný režim a vysoké teploty im zároveň narúšajú spánok.
Ak tento stav nie je vyvážený dostatočným odpočinkom, hydratáciou a ochladzovaním organizmu, môže ovplyvniť aj celkové psychické prežívanie.
Teplá spálňa narúša regeneráciu
Spánok má podľa Krauseho výraznú regeneračnú funkciu. Mozog počas neho spracúva a usporadúva podnety a informácie, ktoré človek prijal počas dňa. Kvalitný odpočinok sa následne prejavuje lepšou koncentráciou, väčšou energiou a vyššou schopnosťou sústrediť sa.
Problém nastáva vtedy, keď človek spí v prehriatej alebo nedostatočne vetranej miestnosti. Teploty približne od 27 do 30 stupňov Celzia už môžu podľa neuropsychológa ovplyvňovať spánkové cykly. Pri teplotách nad 30 stupňov sa kvalita spánku zhoršuje ešte výraznejšie.
„Ak teplota ovplyvní aj samotný spánok, tak je pochopiteľné, že potom aj jednotlivé psychické funkcie sú modifikované,“ poznamenal Krause.
Vzniká tak začarovaný kruh. Horúčava zhorší spánok a nedostatok kvalitného spánku následne oslabí pozornosť, pamäť a schopnosť zvládať psychickú záťaž počas ďalšieho dňa.
Ohrozené sú deti, seniori aj ľudia pracujúci vonku
Na vysoké teploty sú citlivejší najmä seniori, ktorých termoregulácia už nemusí fungovať dostatočne efektívne. Starší ľudia zároveň často pociťujú smäd slabšie a nemusia si uvedomiť, že ich organizmu chýbajú tekutiny.
Rizikovou skupinou sú aj deti, ktoré ešte nemajú termoreguláciu úplne rozvinutú. Zvýšenú opatrnosť by mali mať tiež ľudia užívajúci lieky ovplyvňujúce schopnosť tela regulovať teplotu.
Väčšej záťaži čelia aj ľudia pracujúci fyzicky alebo v exteriéri. Problémom môže byť aj časté prechádzanie z vonkajších horúčav do výrazne klimatizovaných priestorov. Prudký prechod medzi teplotnými extrémami môže zaťažovať telesné funkcie.
Základným preventívnym opatrením zostáva pravidelný pitný režim. Krause upozornil, že dostatok vody pomáha mozgu lepšie fungovať a zvládať záťaž spôsobenú vysokými teplotami.
Pomôžu ľahšie jedlá a pohyb mimo poludnia
Okrem hydratácie odporúča neuropsychológ dbať na spánkovú hygienu a vytvoriť v spálni čo najlepšie podmienky na regeneráciu. Dôležitá je aj primeraná fyzická aktivita, nemala by sa však vykonávať počas najteplejšej časti dňa.
Vhodné môžu byť kratšie prechádzky v ranných alebo večerných hodinách. Pomôcť má aj pravidelná strava a ľahšie jedlá. Trávenie ťažkých pokrmov totiž spotrebuje viac energie, ktorú organizmus potrebuje aj na zvládanie horúčavy.
„Malými krokmi k udržateľnej zmene. Tí ľudia, ktorí budú dbať na to, aby boli preventívni, sa budú mať lepšie ako tí, ktorí budú doslova hasiť požiare vtedy, keď začnú horieť,“ uzavrel Krause.
Pozrite si celý rozhovor k téme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"