Budeme musieť pracovať skoro ráno, varuje expert. Horúčavy na Slovensku prinášajú nové pravidlá v zamestnaní (rozhovor)

Menia sa v súvislosti s vysokými teplotami pracovné podmienky?

Samozrejme. Ak denné teploty presiahnu 30 stupňov Celzia, máme povinnosť prijať príslušné opatrenia. Ak nie je zabezpečený tepelný komfort, prirodzene dochádza k zníženiu produktivity práce.

Zvyšuje sa riziko pracovných úrazov aj zdravotných komplikácií a s tým spojený počet práceneschopností (PN). Preto k vysokým teplotným záťažiam pristupujeme s plnou vážnosťou.

Možnosti riešenia sú rôzne. Pri práci vonku na stavbách, kde sa priestor nedá schladiť, uplatňujeme striedanie zamestnancov. Vždy sme povinní zabezpečiť pitný režim vrátane doplňovania minerálov.

Najlepším riešením je flexibilita a úprava pracovného času. Tu však narážame na zvýšené náklady. Ak sa dohodneme na začiatku zmeny napríklad už na piatu hodinu ráno, vzniká povinnosť platiť príplatky za nočnú prácu. S tým sa však musíme vysporiadať. Tento problém tu s teplotami je, bude aj do budúcna a situácia sa pravdepodobne bude len zhoršovať.

Aké sú tie povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom pri práci vo vysokých teplotách? A o akej teplote sa vlastne rozprávame? Koľko musí byť nad, aby k tým opatreniam prišlo?

Teplota 30 stupňov Celzia je už nad. Tie denné teploty, ak sú nad 30 stupňov, tak musíme pridať opatrenia. A spomínal som, aké sú to.

Čiže pitný režim a potom striedanie zamestnancov alebo častejšie prestávky, ktoré môžu byť. Vždy to závisí od povahy toho pracovného miesta. Práce, ktorú ten zamestnanec vykonáva.

Nie je nejaká štandardná šablóna na to, ako to má vyzerať. Našou povinnosťou je prijať opatrenia podľa našich reálnych možností tak, aby sme v prvom rade ochránili zdravie zamestnanca a v rámci možností mu zabezpečili tepelný komfort, ak sa o ňom na danom pracovisku vôbec dá hovoriť.

Čítajte viac

Horúčavy donútili firmy poľaviť. Muži do práce nosia šortky a chcú ísť na laser, kolegyne „obťažuje“ ich ochlpenie

Zároveň sa snažíme pracovný čas využiť čo najefektívnejšie, aby produkcia klesala čo najmenej a zamestnanec bol čo najmenej ohrozený.

Keď hovoríte o úpravách pracovného času, prestávkach či pitnom režime, ako k tomu firmy pristupujú? Volia to, čo je pre ne najefektívnejšie, alebo čo je finančne najmenej náročné?

Najnákladnejšie je, keď zamestnanec kvôli tepelnej záťaži skončí na PN. To si plne uvedomujeme a tomu prispôsobujeme aj opatrenia.

Vždy sú s tým spojené zvýšené náklady, ktoré nevieme premietnuť do cien výrobkov a služieb. Preto hľadáme kombináciu rôznych riešení a najlepšie je dohodnúť sa na podmienkach, ktoré vyhovujú obom stránkam. Flexibilita je nateraz najlepším riešením.

Aké najčastejšie porušenia alebo nedostatky zo strany zamestnávateľov počas horúčav evidujete? Na čo sa zamestnanci najviac sťažujú?

Porušenia eviduje skôr Inšpektorát práce, z našej strany si nie som vedomý nejakých zásadných zlyhaní. Uvedomujeme si, že na pracovisku má byť vytvorený komfort, no narážame na fyzikálne a technické limity.

Pri hutiach alebo v teplotne náročných prevádzkach jednoducho neviete zabezpečiť ideálnu teplotu. Dbáme však na to, aby zamestnanci nemali zo zvýšenej záťaže zdravotné problémy.

Čítajte viac

Západ Slovenska čaká neznesiteľná páľava. Teploty sa opäť priblížia k štyridsiatke, platia najvyššie výstrahy

Znamená to, že zo strany Inšpektorátu práce neprichádza k masívnym pokutám či sankciám?

Inšpektorát práce vedie štatistiky, no neuvedomujem si, že by išlo o masívne pokuty. Zákon totiž presne nešpecifikuje konkrétne kroky, vyžaduje len prijatie primeraných opatrení. A to je správne, pretože každá prevádzka si vyžaduje niečo iné.

V exteriéri sú možnosti obmedzené na striedanie zamestnancov, skracovanie zmien, odtieňovanie či poskytovanie ochranných pomôcok ako pokrývky hlavy a okuliare.

V interiéroch je to dlhodobejšia záležitosť. Pri rekonštrukciách sa už štandardne počíta s inštaláciou klimatizácie a chladenia, aby sme spĺňali nároky, ktoré nás v budúcnosti čakajú.

Pri nových stavbách sa s klimatizáciou počítalo automaticky. Ako je to však so staršími budovami? Sú zamestnávatelia ochotní investovať do vzduchotechniky a klimatizácií aj tam?

Určite áno. Ak by sme mali zamestnancom počas celého leta skracovať pracovnú dobu o 3 až 4 hodiny, je z dlhodobého hľadiska výhodnejšie investovať do klimatizácie, ak to technický stav budovy umožňuje.

Problémom starších budov, ako sme videli napríklad pri nemocniciach v médiách, býva nedostačujúca elektroinštalácia či plechové strechy, kde sa priestory nedajú efektívne ochladiť.

Klimatická zmena je realitou. Sú slovenskí zamestnávatelia pripravení na to, že extrémne horúčavy budú čoraz častejšie?

Áno, uvedomujeme si to. Prejavuje sa to najmä v investíciách do budúcna, kde pri novostavbách a rekonštrukciách s chladením automaticky počítame.

Veľkou výzvou zostáva práca v exteriéri, napríklad na stavbách alebo v poľnohospodárstve, kde klimatizáciu nenainštalujete. Tam bude potrebné pružnejšie upravovať pracovný čas, prípadne zmeniť pravidlá pre príplatky za prácu v nočných hodinách, ak s tým zamestnanec súhlasí a chce sa tak chrániť pred horúčavou.

Je v prípadoch, kde je to možné, vhodným riešením aj prácu z domu (home office)?

Samozrejme, využíva sa aj to, no nevidím v tom zásadný problém. Rovnako ako človek doma keď vykonáva prácu na záhrade urobí to radšej skoro ráno.

Musíme sa prispôsobiť aj v priemysle a poľnohospodárstve. Práca sa jednoducho musí vykonať, či je teplo alebo zima. Technické možnosti postupne implementujeme, no vždy sme limitovaní špecifikami danej prevádzky.

Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie: