Slovensko sa pečie. Bratislava hlási nový rekord, teplota sa priblížila k 40 stupňom

Najvyššiu teplotu namerali meteorológovia na Kolibe, kde podľa nich „chýba iba jedna desatina do hodnoty 40 stupňov Celzia“. Dosiahnutá teplota 39,9 stupňa Celzia je novým rekordom maximálnej teploty pre hlavné mesto.

Meteorologička SHMÚ Janka Čerbová zároveň uviedla, že v utorok (4. 8.) môže byť v Bratislave táto teplota vzduchu prekonaná.

Výstraha najvyššieho, tretieho stupňa pred horúčavami platí od 13.00 h do 20.00 h.

Menej námahy, viac tekutín

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

Čítajte viac

Na Slovensko mieri rozpálené peklo. Pre časť krajiny platí najvyššia výstraha pred vysokými teplotami

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba obmedziť i fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku. Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Extrémne sucho

Extrémne sucho je najmä na juhozápadnom a západnom Slovensku a v južnej časti stredného a východného Slovenska. Celkovo zasahuje približne 55 percent územia, informoval SHMÚ na svojom webe s tým, že sucho rôznej intenzity je prakticky na celom území.

„Relatívne nasýtenie je pod hranicou desať percent na celom západnom Slovensku a ojedinele aj na juhu stredného a východného Slovenska. Pod hranicou 50 percent je nasýtenie na viac ako 90 percentách územia,“ približuje SHMÚ.

Čítajte viac

Doprava na Dunaji stála. Pokles hladiny odkryl britskú mínu, previezli ju na likvidáciu

Deficit pôdnej vlahy je najvyšší na krajnom východe, na Zamagurí a Orave, a to v intervale -80 až -100 milimetrov (mm). Na väčšine územia je deficit vlahy od -20 do -80 mm.

V povrchovej vrstve je výrazné až extrémne sucho na juhu a juhozápade územia. Extrémne sucho je najviac rozšírené na Záhorí, na Podunajsku, Považí a Ponitrí a ojedinele aj na juhu stredného a východného Slovenska. V hlbšej vrstve sa situácia nemení už dlhšiu dobu a výrazné až extrémne sucho zasahuje približne tri štvrtiny územia.

Uplynulý týždeň sa zrážky vyskytli v pondelok (27. 7.) a zvyšok týždňa len vo forme prehánok a búrok. Najviac zrážok spadlo lokálne v oblasti Nízkych Tatier a Ondavskej vrchoviny, a to 30 až 50 mm. Úhrn zrážok nad 20 mm bol na Zemplíne, Horehroní, Liptove a Orave. Naopak, bez zrážok bolo na väčšine Podunajskej nížiny, na Novohrade, Gemeri a v oblasti Strážovských vrchov. Úhrn zrážok do päť mm bol na väčšine západného a stredného Slovenska.

Pozrite si reportáž o extrémnych horúčavách na Slovensku: