Každý krok môže byť posledným. V ruskom pohraničí čelia civilisti každodennému strachu z nástrah pod nohami
Jeden z obyvateľov stúpil na mínu a prišiel o chodidlo, tínedžer utrpel zranenia tváre a v aute, ktoré v Belgorodskej oblasti narazilo na mínu, zahynuli štyria ľudia. Približne 25 percent územia Ukrajiny je zamínovaných, nebezpečenstvu však čelia aj civilisti na druhej strane hranice. Odmínovanie takto rozsiahlych území môže podľa odborníkov trvať celé desaťročia, a to aj v čase mieru.
Výbuchy mín a nevybuchnutej munície si v ruských pohraničných regiónoch vyberajú obete už od prvých mesiacov vojny. Nebezpečné pozostatky bojov zostávajú najmä v Kurskej a Belgorodskej oblasti, kde sa civilisti pohybujú po cestách, poliach či lesoch s vedomím, že pod zemou môže byť ukrytá výbušnina.
Prvé prípady médiá zaznamenali už v roku 2022. Odvtedy pribúdajú ďalšie prípady zranených aj mŕtvych. Mimoriadne vážna situácia vznikla v Kurskej oblasti po vpáde ukrajinských síl v auguste 2024, keď sa počet incidentov výrazne zvýšil. Podľa expertov pritom nejde o problém, ktorý by sa dal vyriešiť v priebehu niekoľkých rokov. Píše server Novaja Gazeta Europe.
Státisíce munície a desiatky mŕtvych
V dôsledku rozsiahlej ruskej invázie je Ukrajina v súčasnosti najviac zamínovanou krajinou na svete. V polovici roka 2025 bolo približne 25 percent jej územia považovaných za potenciálne kontaminované mínami a nevybuchnutou muníciou. V tomto ohľade sa však nebezpečná situácia týka aj druhej strany.
Portál Vot Tak zaznamenal iba v období od 23. marca do 4. septembra 2025 v Kurskej oblasti 22 incidentov súvisiacich s mínami a ďalšou nevybuchnutou muníciou - v priemere išlo približne o jeden prípad týždenne. Míny do septembra 2025 zabili v oblasti najmenej šesť civilistov a ďalších 19 zranili a ako uviedol ešte v septembri 2025 gubernátor regiónu Alexander Chinštejn, v 60 obciach našli približne 817-tisíc kusov nevybuchnutej munície.
Ako už Novaja Gazeta Europe informovala, do mája 2026 zahynulo pri výbuchoch mín najmenej 33 ruských civilistov.
Málo kapacít
To, že ruské pohraničie nebude pre chodcov a motoristov bezpečné, bolo zrejmé už v prvých mesiacoch. V auguste 2022 oznámil gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov nález protipechotných mín PFM-1, známych ako „Lupienok“, v Šebekinskom okrese. Obyvateľov opakovane vyzýval, aby sa vyhýbali lesom pri hranici, pričom v roku 2024 odporúčal nevstupovať ani do oblastí vzdialených 35 až 50 kilometrov od Ukrajiny.
Na nedostatočné kapacity upozornil aj poslanec Štátnej dumy Nikita Rumiancev. „Už teraz sa dá ľahko predpokladať, že súčasný počet ženistov a množstvo techniky nebudú na vyriešenie tohto problému postačovať,“ uviedol.
Ruské úrady tvrdia, že v Belgorodskej oblasti ženisti do konca roka 2025 zneškodnili viac ako 13-tisíc kusov munície a výbušných zariadení. V Kurskej oblasti bolo do decembra 2025 vyčistených 92 obcí, kde odstránili takmer 2 700 kusov munície, mín a ďalších výbušnín.
Namiesto deaktivácie míny odpália
„Celé pohraničie v Kurskej a Belgorodskej oblasti je v súčasnosti nebezpečnou zónou,“ uviedol pre server anonymný ruský vojenský expert. Najväčšie riziko je podľa neho v miestach bojov a intenzívneho ostreľovania, keďže územia zamínovali obe strany a plány mínových polí môžu byť neúplné alebo chýbať.
Počas bojov v Kurskej oblasti v rokoch 2024 až 2025 boli podľa experta rozsiahlo zamínované územia aj logistická infraštruktúra. Ruské úrady tvrdia, že ukrajinské sily používali aj západné míny vrátane typov so seizmickými senzormi, tieto tvrdenia však verejne nedoložili. Ruskí ženisti ich navyše údajne často ničia odpálením namiesto deaktivácie, pretože nie sú na to vyškolení.
„Obe strany často používajú sovietske typy: POM, teda protipechotné črepinové míny, PFM, známe ako míny Lupienok, a pri útokoch na vozidlá protitankové míny TM-62,“ uviedol analytik z organizácie Conflict Intelligence Team.
„Teoreticky by ženisti mali mať plány mínových polí, pokiaľ má ich jednotka dobre zorganizovaný systém ženijného zabezpečenia. Zo sťažností samotných vojakov však vieme, že to tak vždy nie je. Čiastočne za to môže bežný chaos vojny a čiastočne zle zorganizované odovzdávanie pozícií medzi jednotkami, pri ktorom sa mapy jednoducho strácajú. Niekedy ide iba o nedbanlivosť,“ dodal.
Nejde len o „zvyklosť“ Ukrajiny
Míny PFM-1, známe ako „Lupienky“, sa podľa ruského vojenského experta zvyčajne rozptyľujú na diaľku pomocou kazetovej munície, letectva či raketometov. Používali ich obe strany a po dopade môžu pokryť rozsiahle územie. Pri výbuchu človeku často vážne porania alebo odtrhnú chodidlo.
Riziko predstavuje aj kazetová munícia, po ktorej použití zostáva veľké množstvo nevybuchnutej submunície, ktorá môže explodovať pri dotyku. „Pri diaľkovom mínovaní alebo ostreľovaní kazetovou muníciou môžu míny dopadnúť na polia alebo dokonca do obývaných oblastí,“ vysvetlil expert. „Raketa nesúca míny spravidla vybuchne vo veľkej výške a rozptýli ich na území s rozlohou niekoľkých stoviek metrov,“ dodal.
„Obe strany aktívne používajú na kladenie mín bezpilotné lietadlá, pričom často porušujú pravidlá a zvyklosti vedenia vojny,“ uviedol analytik Conflict Intelligence Team. Ako dodal, Rusi pravidelne zhadzujú protipechotné míny z dronov do ulíc Chersonu. Mínovanie pomocou dronov sa však neobmedzuje len na protipechotné míny. „Naučili sa zo vzduchu ukladať prakticky všetky typy mín. Je to vážna hrozba, pretože môžu vletieť do tylovej oblasti, ktorá sa považuje za vyčistenú, a počas jednej noci ju opäť zamínovať,“ doplnil.
Kursk zamínovali obe strany, „vyčistenie“ bude náročné
Pohraničie Belgorodskej oblasti mohli zamínovať aj ukrajinské jednotky a diverzné skupiny. Moderné míny zo západných krajín bývajú podľa ruského vojenského experta vybavené samodeštrukčným alebo deaktivačným mechanizmom, zatiaľ čo ruské sily používajú najmä míny PFM-1.
„Myslím si, že obe strany aktívne zamínovali územia v Kurskej oblasti,“ uviedol vojenský analytik ruskej redakcie BBC Iľja Abišev. „Mapy mínových polí existujú, ale ako to už býva, sú neúplné, a preto nespoľahlivé. Jedna jednotka ukladala míny tu, ďalšia tam a inde ich naraz rozmiestňovalo niekoľko jednotiek. Na niektorých miestach mapy neexistujú vôbec. Niekto iba povie: ‚Za tým potokom sme natiahli nástražné drôty, nechoďte tam.‘ Submunícia a míny sú jednoducho rozptýlené po určitej oblasti a nikto nedokáže presne povedať, kam míny PFM-1 dopadli,“ vysvetlil.
Odmínovanie tisícov štvorcových kilometrov bude podľa expertov mimoriadne náročné. Situáciu komplikuje pokračujúca vojna aj používanie dronov, ktoré môžu míny ukladať na nečakané miesta a opätovne zamínovať už vyčistené územia.
„Vždy je to časovo náročné a drahé, pričom dosiahnuť stopercentné vyčistenie územia je prakticky nemožné. Ľudia budú na mínach vybuchovať aj po mnohých rokoch,“ uviedol analytik Conflict Intelligence Team. Dodal, že ak je front blízko, pod paľbu sa môžu dostať aj samotní ženisti.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"