Mýtus o Putinovej superzbrani búrajú uniknuté spisy. Orešnik míňa ciele o desiatky kilometrov, Rusku ostal posledný kus
Ruský Orešnik mal byť dôkazom technologickej prevahy Moskvy a zbraňou, pred ktorou sa Západ nevie brániť. Uniknuté dokumenty a nové zistenia súkromnej spravodajskej a analytickej spoločnosti Dallas Analytics však ukazujú iný obraz. Za sebavedomou rétorikou Kremľa sa má skrývať výrobný problém v navádzaní, ktorý môže spôsobovať, že raketa míňa určené ciele o desiatky kilometrov.
Vladimir Putin predstavil Orešnik ako jednu z najmodernejších ruských zbraní po prvom útoku na ukrajinské mesto Dnipro v novembri 2024. Úder sprevádzal televíznym prejavom, v ktorom raketu využil aj ako odkaz západným krajinám podporujúcim Ukrajinu. Krátko nato mal nariadiť urýchlenú výrobu ďalších kusov.
Odvtedy sa však okolo zbrane začali kopiť pochybnosti. Jedna raketa zasiahla ešte v januári 2026 Ľvovskú oblasť. V máji sa však ďalší útok skončil rozpačitejšie. Jedna časť rakety dopadla na civilný garážový areál v Bilej Cerkvi a ďalšia mala zmiznúť nad okupovaným územím Doneckej oblasti. Namiesto neomylnej superzbrane sa tak čoraz viac črtá obraz techniky, ktorú Rusko nasadzuje skôr pod politickým tlakom než po zvládnutej technickej príprave.
Sovietsky komponent v novej rakete
Slabým miestom má byť gyroskopická jednotka GU-503. Ide o súčiastku, ktorá pomáha rakete udržiavať správny smer letu a korigovať odchýlky. Sleduje, či sa raketa nevychyľuje nahor alebo nadol, nenakláňa sa do strán alebo neodbočuje z nastavenej trajektórie.
Pri bežnom pohybe by malá odchýlka nemusela znamenať veľa. Pri balistickej rakete letiacej extrémnou rýchlosťou sa však chyba násobí počas celej dráhy letu. Ak navádzací systém nedokáže presne pracovať, výsledkom nemusí byť zásah cieľa, ale dopad o desiatky kilometrov vedľa.
Problém ale nie je len v samotnej súčiastke. Z uniknutej korešpondencie medzi dvoma ruskými závodmi vyplýva, že výroba aj testovanie týchto jednotiek narážajú na zastaranú technológiu. Zariadenia určené na nastavovanie, záťažové skúšky a kontrolu GU-503 vznikli ešte začiatkom 70. rokov. Mnohé komponenty zlyhali a náhrady sa už nevyrábajú.
„Položky GU-503 náš podnik sériovo nevyrába už značný čas,“ uvádza sa v liste z marca 2025, ktorý zverejnila Dallas Analytics. Podnik zároveň upozorňuje, že splniť objednávku v požadovanom termíne nie je možné a pri takom malom objeme by bola cena jednotlivých kusov neúmerne vysoká.
Kvalita ustúpila termínom
Ruskí výrobcovia mali podľa zistení analytikov obísť štandardné kontroly kvality, aby splnili termíny stanovené Kremľom. To by vysvetľovalo, prečo sa zbraň, prezentovaná ako vyspelý hypersonický systém, v reálnom nasadení správa nepredvídateľne.
Dokumenty zároveň naznačujú, že problém sa nedá vyriešiť jednoduchou opravou. Výmena GU-503 za modernejší prvok by si vyžadovala zásah do celej navádzacej zostavy. Jednotka nie je samostatný diel, ktorý možno bez následkov vybrať a nahradiť. Je súčasťou širšieho navigačného systému, kde zmena rozmerov alebo technických parametrov môže vyvolať potrebu ďalšieho rozsiahleho prepracovania.
V hre mala byť aj spolupráca s podnikom ANPP Temp-Avia, ktorý by pomohol vyvinúť modernejšiu náhradu. Analýza fragmentov z miest dopadov na Ukrajine však podľa zverejnených zistení ukázala, že v raketách sa stále nachádzali jednotky GU-503 s výrobným označením z roku 2025. To naznačuje, že modernizované riešenie sa do nasadených kusov nedostalo.
Putin začal hovoriť inak
Technické problémy vysvetľujú aj zmenu Putinovej verejnej rétoriky. Kým predtým hovoril o sériovej výrobe a výnimočných schopnostiach Orešnika, po zásahu garážového areálu v Bilej Cerkvi začal udalosť opisovať skôr ako testovanie. Tvrdil, že miesto bolo vhodné na pozorovanie účinku hlavicových blokov.
Takéto vysvetlenie pôsobí v ostrom kontraste s pôvodným obrazom zbrane, ktorú Moskva používala ako nástroj zastrašovania.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) zároveň upozornil, že ak sú údaje o doterajších zásahoch Orešnikom správne, Rusku by z pôvodnej urýchlenej série mohla zostať už len jedna operačne použiteľná raketa.
Denník Kyiv Post pripomenul aj zistenia agentúry Reuters, podľa ktorých ukrajinskí forenzní experti spochybnili predstavu, že ide o úplne novú ruskú zbraň. Jeden z analyzovaných Orešnikov mal byť zostavený už v roku 2017 a obsahovať elektronické komponenty vyrobené v roku 2016 alebo skôr.
Tieto zistenia zapadajú do hodnotení, podľa ktorých Orešnik nadväzuje na starší ruský program RS-26 Rubež. Hoci Kremeľ zdôrazňuje jeho extrémnu rýchlosť a tvrdí, že je prakticky nezachytiteľný, časť analytikov upozorňuje, že jeho hlavice nemusia v záverečnej fáze letu vykonávať zložité úhybné manévre. Ich dráha by tak mohla byť predvídateľnejšia, než tvrdí ruská propaganda.
Nebezpečný aj so slabinami
Pochybnosti o presnosti však neznamenajú, že Orešnik možno podceňovať. Raketa má mať dolet, ktorý by jej umožnil zasiahnuť ciele v Európe, a môže niesť aj jadrovú nálož. Ak by sa Rusku podarilo prekonať výrobné problémy a zvýšiť počet dostupných kusov, išlo by o vážnu hrozbu.
Riziko zvyšuje aj možnosť rozmiestnenia mobilných odpaľovacích zariadení v Bielorusku. Takýto krok by skrátil reakčný čas západných krajín a vytvoril ďalší tlak na protivzdušnú a protiraketovú obranu NATO.
Rusko v pozícii obávanej veľmoci však naďalej drží najmä arzenál jadrových zbraní. O princípe vydierania nimi hovoril v relácii Defence News historik Juraj Kríž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"