Mužské telo ako univerzálny model zlyháva. Tu je 5 dôvodov, prečo ženy doplácajú na medzery v medicíne
Ženy žijú v priemere dlhšie než muži, no väčšiu časť svojho života prežijú so zdravotnými problémami. Jednou z príčin môže byť systém, ktorý sa celé desaťročia učil rozpoznávať ochorenia najmä podľa mužského tela.
Koncom 19. storočia prednášal uznávaný lekár William Osler, často označovaný za jedného zo zakladateľov modernej medicíny, budúcim lekárom o pacientoch trpiacich opakovanými záchvatmi silnej až neznesiteľnej bolesti na hrudníku.
Kým u mužov považoval tieto príznaky za typický prejav anginy pectoris, u žien ich spájal s takzvanou pseudoangínou, ktorej príčinou mala byť predovšetkým úzkosť.
V dobových záznamoch, na ktoré sa odvolával, sa objavili aj nasledujúce hodnotenia pacientok:
„Slečna C., 22-ročná, je zjavne veľmi napäté a nervózne dievča.“
„Slečna A., 22-ročná, pochádza z nervóznej rodiny a nikdy nebola veľmi silná.“
„Tieto pacientky neumierajú,“ upokojoval Osler.
Mužské telo ako univerzálny model
Ani po viac než 120 rokoch však podobný spôsob uvažovania úplne nezmizol. Ženy prichádzajúce k lekárovi s bolesťou na hrudníku stále dostávajú diagnózu úzkosti, hoci môžu trpieť vážnym ochorením srdca.
Medicína sa dlhodobo opierala o predstavu, že mužské telo je univerzálnym modelom ľudského organizmu.
Ženské príznaky sa preto porovnávali s mužským štandardom a odlišnosti sa neraz vysvetľovali ako menej typické, psychické alebo nedôveryhodné.
Biologické rozdiely pritom ovplyvňujú priebeh ochorení aj účinok liečby. Ženy inak spracúvajú bolesť, majú odlišnú imunitnú reakciu a môžu lepšie reagovať na očkovanie. Zároveň sú podstatne náchylnejšie na autoimunitné ochorenia, pričom približne 80 percent pacientov s týmito diagnózami tvoria ženy.
Portál BBC Science Focus preto spísal päť spôsobov, ako výskum zlyháva pri diagnostike žien.
1. Lieky sa testovali najmä na mužoch a samcoch
Ženy boli celé desaťročia v klinických skúškach zastúpené menej alebo z nich boli úplne vylučované. Dôvodom mala byť ochrana ich možnej budúcej plodnosti. Takýto postup odporúčal v roku 1977 aj americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv.
Hoci sa ich účasť vo výskume odvtedy zvýšila, muži v mnohých klinických skúškach naďalej prevažujú. Platí to najmä pri výskume srdcových ochorení a cievnych mozgových príhod. Výsledky navyše často neuvádzajú, či liečba účinkovala rovnako na obe pohlavia.
Nerovnomerne sa rozdeľujú aj peniaze. Analýza z roku 2021 zistila, že pri 75 percentách ochorení, ktoré výrazne častejšie postihujú jedno pohlavie, smerovalo v Spojených štátoch viac financií na diagnózy typické pre mužov.
Výskumníci sa vyhýbali dokonca aj samiciam laboratórnych myší. Predpokladali, že ich reprodukčný cyklus spôsobí príliš veľké odchýlky vo výsledkoch. Obávali sa tiež, že zaradenie oboch pohlaví zdvojnásobí potrebný počet zvierat a náklady. Obe predstavy už boli spochybnené.
Následky však zostávajú. Výskum uskutočnený prevažne na samcoch ovplyvňoval dávky liekov, diagnostické hranice aj odporúčané liečebné postupy pre celú populáciu.
2. Jedna dávka nevyhovuje všetkým
Ženské telo spracúva liečivá odlišne. Ženy majú v priemere vyšší podiel telesného tuku, menší objem krvnej plazmy, menšie orgány a pomalšie trávenie. Liek sa tak môže vstrebávať, pôsobiť a vylučovať iným tempom.
Analýza viacerých druhov liekov, medzi ktorými boli antidepresíva, lieky proti epilepsii aj prípravky na srdcovo-cievne ochorenia, ukázala, že štandardné dávky viedli u žien k vyšším koncentráciám účinných látok v krvi. Lieky zároveň zostávali v ich tele dlhšie a riziko nežiaducich reakcií bolo takmer dvojnásobné.
Výrazný rozdiel odhalila aj štúdia v časopise The Lancet. Ženy so srdcovým zlyhávaním dosahovali lepšie výsledky pri polovici medzinárodne odporúčanej dávky. Mali vyššiu mieru prežitia a menej hospitalizácií než ženy, ktoré dostávali väčšie množstvo liekov.
U mužov sa najmenej úmrtí a hospitalizácií objavilo pri podaní celej cieľovej dávky. Univerzálne dávkovanie nastavené podľa mužov tak môže u žien v praxi viesť k predávkovaniu bez zlepšenia prognózy.
3. Diagnostika hľadá mužské príznaky
Problém nastáva aj vtedy, keď diagnostika hľadá prejavy typické najmä pre mužov. Pri podozrení na infarkt sa často používa koronárna angiografia, ktorá odhaľuje upchaté cievy zásobujúce srdce krvou.
Ženy však mávajú normálny výsledok angiografie takmer trikrát častejšie než muži, a to aj v prípadoch, keď ďalšie vyšetrenia potvrdia znížené prekrvenie srdca. Normálny výsledok sa objavuje približne u 10,5 percenta žien a u 3,4 percenta mužov.
Ženské srdcové problémy totiž častejšie spôsobuje natrhnutie steny tepny alebo náhly kŕč koronárnej cievy. Takéto poruchy nemusí bežná angiografia zachytiť. Pacientka preto môže odísť domov bez diagnózy napriek tomu, že jej ťažkosti pokračujú.
Ani modely na predpovedanie kardiovaskulárnych ochorení často nepočítajú s rizikovými faktormi typickými pre ženy. Medzi ne patrí syndróm polycystických vaječníkov, predčasná menopauza, preeklampsia či predčasný pôrod.
Oneskorené diagnózy sa netýkajú iba srdca. Ženy s rakovinou obličiek chodia s krvou v moči opakovane k všeobecnému lekárovi takmer dvakrát častejšie než muži, kým ich odošle k odborníkovi.
Vyššie riziko nesprávnej alebo neskorej diagnózy majú aj pri cievnej mozgovej príhode a skleróze multiplex. Pri nádoroch mozgu musí takmer tretina pacientov navštíviť lekára viac než päťkrát, pričom ženy čakajú na správne určenie ochorenia dlhšie.
Významnú úlohu môže zohrávať hodnotenie bolesti. Štúdie opakovane ukazujú, že zdravotníci častejšie považujú ženy za pacientky, ktoré svoje príznaky preháňajú, dramatizujú alebo predstierajú.
Výskum približne 22-tisíc prepúšťacích správ z roku 2024 zistil, že ženy dostávali lieky proti bolesti menej často než muži s rovnakým hodnotením intenzity bolesti. Rozdiel pretrvával bez ohľadu na pohlavie ošetrujúceho lekára.
Mylná je aj predstava, že infarkt sa u žien nevyhnutne prejavuje úplne inak než u mužov. U oboch pohlaví patria medzi najčastejšie príznaky tlak alebo bolesť na hrudníku a bolesť vystreľujúca do rúk, predovšetkým do ľavej.
Pridať sa môžu dýchavičnosť, úzkosť, kašeľ, nevoľnosť, potenie, nezvyčajná únava, závraty či bolesť v krku, chrbte, bruchu, ramene alebo sánke. Pri podobných príznakoch je potrebné okamžite vyhľadať zdravotnú pomoc.
4. Na diagnózu čakajú celé roky
Pocit, že zdravotníci ich nepočúvajú, uviedlo v britskom vládnom prieskume z roku 2022 až 84 percent žien. Správa britského parlamentného výboru z konca roka 2024 zároveň zistila, že ženám s vážnymi bolesťami a krvácaním pri endometrióze alebo adenomyóze lekári opakovane tvrdia, že ich príznaky sú normálne.
Jedna z pacientok s cystami na vaječníkoch a endometriózou opísala, ako jej ťažkosti ignorovali dvaja gynekológovia.
„Bolo to peklo. Tretí gynekológ mi zmenil život, ale plodnosť ani tých 11 rokov bolesti, únavy a trápenia mi už nikto nevráti,“ uviedla.
Stanovenie diagnózy endometriózy trvá v priemere osem až desať rokov. Pacientky počas tohto obdobia čelia neliečenej bolesti, vyčerpaniu a problémom, ktoré zasahujú ich vzťahy, zamestnanie aj duševné zdravie.
Vyhľadanie pomoci komplikuje tiež hanba spojená s menštruáciou, sexualitou a intímnym zdravím. Viac než polovica žien s prejavmi porúch panvového dna, napríklad inkontinenciou, v jednom z prieskumov uviedla, že sa neobrátila na zdravotníkov.
Približne 39 percent z nich považovalo ťažkosti za normálne a 21 percent sa hanbilo navštíviť lekára.
Hlasnejšie sťažnosti pritom nemusia viesť k lepšej starostlivosti. Podcast The Retrievals opísal prípad približne tucta pacientok, ktoré v roku 2020 podstúpili odber vajíčok v centre Yale Fertility Center.
Počas zákrokov a po nich trpeli neznesiteľnou bolesťou, hoci mali dostať silný liek fentanyl. Personál ich výpovede odmietal. Neskôr vyšlo najavo, že zdravotná sestra fentanyl kradla a nahrádzala ho slaným roztokom.
„Ako pacientka musíte nájsť správnu mieru. Musíte sa sťažovať presne toľko, aby vás brali vážne, ale nie natoľko, aby ste pôsobili príliš prenikavo,“ skonštatovala moderátorka podcastu Susan Burtonová.
5. Nerovnaké podmienky sa netýkajú len žien
Nie všetky rozdiely vznikajú priamo v ordinácii. Ženy s cievnou mozgovou príhodou napríklad dostávajú menej často trombolýzu, teda liečbu na rozpustenie krvnej zrazeniny.
Liek sa však musí podať spravidla do štyroch a pol hodiny. Ženy po mozgovej príhode častejšie žijú samy, čo môže oddialiť privolanie pomoci a príchod do nemocnice. Bývajú tiež staršie a ich príhody môžu byť vážnejšie.
Výsledky ovplyvňujú aj spoločenské podmienky. Ženy majú v mnohých častiach sveta slabšie pracovné práva, nižšiu finančnú nezávislosť, menej možností vzdelávať sa a väčšie povinnosti pri starostlivosti o deti či príbuzných. K tomu sa pridáva príjem, etnický pôvod a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Predsudky navyše môžu zasiahnuť obe pohlavia. Štúdia publikovaná v časopise Science odhalila algoritmus používaný v americkom zdravotníctve, ktorý pripisoval rovnakú mieru rizika chorým černošským pacientom a zdravším belošským pacientom. Muži aj ženy, ktorých systém nepovažoval za dostatočne ohrozených, tak prichádzali o potrebnú starostlivosť.
Muži zároveň čelia vyššej úmrtnosti spojenej s vojnami, násilím, samovraždami, pracovnými rizikami či fajčením, alkoholom a drogami. Nejde preto o jednoduché tvrdenie, že jedno pohlavie má vo všetkých oblastiach lepšie podmienky.
Ženy však môžu prichádzať o liečbu, ktorá by im výrazne zlepšila alebo predĺžila život. Hoci žijú v priemere o štyri roky dlhšie než muži, viac rokov strávia v zlom zdravotnom stave.
Pacientkám môže pomôcť, keď si pred vyšetrením spíšu príznaky, čas ich vzniku a okolnosti, za ktorých sa zlepšujú alebo zhoršujú. Užitočné môže byť vedenie denníka bolesti, pripravený zoznam otázok či prítomnosť blízkej osoby počas vyšetrenia.
Riešenie však nemôže závisieť iba od schopnosti pacientky presvedčiť lekára. Potrebný je výskum zahŕňajúci obe pohlavia, presnejšie nastavené dávkovanie liekov a diagnostické postupy, ktoré počítajú aj s tým, ako sa ochorenia prejavujú v ženskom tele.
O liečbe chronickej bolesti sme sa rozprávali s primárkou Oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice sv. Michala v Bratislave, doktorkou Martinou Ščesnou.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"