Štyri príznaky Parkinsonovej choroby. Môžu sa prejaviť desaťročia pred diagnózou, trasenie nie je podmienka
Nemotorické príznaky, ktoré mnohí podceňujú, môžu byť prvým varovaním pred Parkinsonovou chorobou.
Parkinsonova choroba sa tradične spája najmä s trasením rúk a poruchou pohybu. Odborníci najnovšie upozorňujú, že ide o oveľa komplexnejšie ochorenie, ktoré sa môže začať prejavovať roky predtým, než sa objavia typické motorické príznaky.
Trasenie pritom nie je nevyhnutnou podmienkou diagnózy. Až pätina ľudí s Parkinsonovou chorobou ho vôbec nemá. „Parkinsonovu chorobu označujeme ako poruchu pohybu, no má aj výraznú nemotorickú stránku,“ uviedla neurologička Rachel Dolhunová z Nadácie Michaela J. Foxa pre výskum Parkinsonovej choroby. Podľa nej sa dlho považovala výlučne za ochorenie pohybového aparátu, dnes je však zrejmé, že zasahuje celý organizmus. Na problematiku sa bližšie pozrel The Washington Post.
Príznaky sa môžu objaviť roky vopred
Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurologické ochorenia na svete. Očakáva sa, že do roku 2050 bude postihovať viac než 25 miliónov ľudí. Približne 10 až 15 percent prípadov súvisí s dedičnými genetickými mutáciami, pri zvyšných príčina známa nie je. Hoci ochorenie zatiaľ nemožno vyliečiť, symptómy sa dajú liečbou zmierňovať a pravidelný pohyb môže znižovať riziko jeho vzniku.
Vedecká štúdia spája Parkinsonovu chorobu s bývaním pri golfovom ihrisku. Je problém v tráve?
Neurológovia pri diagnostike sledujú najmä spomalenosť pohybov, svalovú stuhnutosť a pokojový tras. Výskum však ukazuje, že niektoré nemotorické prejavy – napríklad zápcha alebo strata čuchu – sa môžu objaviť viac než desať rokov pred zmenami pohybu. Toto obdobie sa označuje ako prodromálna fáza ochorenia.
„Ide o veľmi pomaly postupujúce ochorenie. Roky sa vyvíja v mozgu, až kým neprekročí hranicu, pri ktorej je možné stanoviť diagnózu,“ vysvetlil Ronald Postuma z McGillovej univerzity v Montreale. V čase, keď sa objavia motorické príznaky, je už zničených 50 až 70 percent neurónov produkujúcich dopamín v oblasti substantia nigra (dopamínovom centre - pozn. red.) v mozgovom kmeni.
Štyri skoré varovné signály
Vedci v posledných dvoch desaťročiach identifikovali viaceré znaky, ktoré by mohli v budúcnosti umožniť skoršiu diagnostiku. Upozorňujú však, že ich výskyt ešte automaticky neznamená rozvoj Parkinsonovej choroby.
1. Strata čuchu
Dlhodobá porucha čuchu postihuje viac než 90 percent ľudí s Parkinsonovou chorobou a môže sa začať desaťročia pred diagnózou. Podľa odhadov sa objavuje približne 20 rokov pred potvrdením ochorenia. Ľudia so stratou čuchu majú podľa štúdií asi päťnásobne vyššie riziko, že Parkinsonovu chorobu v budúcnosti dostanú.
2. Prežívanie snov počas spánku
Porucha správania v REM spánku spôsobuje, že telo nie je počas snívania ochromené a človek svoje sny fyzicky „prežíva“ – rozpráva, sedí na posteli alebo udiera rukami okolo seba.
Výskumy ukazujú, že 50 až 70 percent ľudí s touto poruchou sa do piatich až 10 rokov stretne s Parkinsonovou chorobou alebo príbuzným ochorením.
Nová choroba alebo veľký omyl medicíny? Lekár varoval pred neznámou diagnózou s desiatkami obetí
3. Zápcha
Dlhodobá zápcha postihuje približne dve tretiny pacientov s Parkinsonovou chorobou. Analýza viacerých štúdií ukázala, že ľudia so zápchou majú dvojnásobne vyššie riziko rozvoja ochorenia. Zvýšené riziko sa objavuje dokonca aj u ľudí, ktorí mali zápchu už v mladom veku.
4. Závraty pri postavení sa
Chronický pokles krvného tlaku pri zmene polohy môže byť prejavom poruchy autonómneho nervového systému. Ak má neurologický pôvod, približne polovica pacientov s týmto problémom neskôr ochorie na Parkinsonovu chorobu alebo príbuzné ochorenie, hoci dôkazy sú v tomto prípade slabšie než pri iných príznakoch.
Samotné príznaky nestačia
Odborníci zdôrazňujú, že jednotlivé varovné príznaky nie sú samy osebe dostatočné na stanovenie diagnózy. Ich kombinácia alebo výskyt spolu s rodinnou anamnézou by však mali viesť k vyšetreniu.
„Ak sa tieto symptómy skombinujú, riziko sa výrazne zvyšuje,“ upozornila Kelly Millsová zo Zdravotníckeho systému Johns Hopkins. Zároveň dodala, že bez odborného vyšetrenia by ľudia nemali robiť unáhlené závery.