Nie je to len pocit. Ženy znášajú horúčavy horšie, menštruácia či menopauza môžu telo dostať na hranicu síl
Vysoké teploty predstavujú riziko pre každého, ženský organizmus však na ne môže reagovať citlivejšie. Schopnosť ochladzovať telo ovplyvňujú hormonálne zmeny, množstvo telesného tuku, menštruácia, menopauza aj tehotenstvo. Počas horúčav preto môžu byť výraznejšie únava, závraty, návaly tepla či problémy so spánkom.
Vyčerpanie, podráždenosť, závraty, opuchy alebo pocit, že telo už teplo nezvláda. Hoci sa podobné ťažkosti počas horúčav objavujú u mužov aj žien, ženský organizmus môže mať pri regulovaní telesnej teploty miernu nevýhodu. Nejde pritom iba o subjektívny pocit nepohody.
Horúčava funguje ako záťažový test pre srdce a celý obehový systém, upozornila pre britskú verejnoprávnu stanicu BBC lekárka Nighat Arifová, ktorá sa venuje zdraviu žien. Rozdiely medzi mužmi a ženami podľa nej súvisia najmä s hormonálnymi výkyvmi a s tým, ako telo odvádza prebytočné teplo.
Niektoré výskumy naznačujú, že ženy sa začínajú potiť pri vyššej telesnej teplote a celkovo môžu produkovať menej potu. Keďže odparovanie potu patrí medzi hlavné mechanizmy ochladzovania, organizmus sa môže prehrievať rýchlejšie, hoci navonok nemusí pôsobiť výrazne spotený.
Ženy majú v priemere aj vyšší podiel telesného tuku, ktorý môže fungovať ako izolačná vrstva. Samotný rozdiel nemusí byť veľký, v kombinácii s vysokou vlhkosťou, nedostatkom tekutín, fyzickou námahou alebo dlhým pobytom na slnku však môže zvyšovať záťaž na organizmus.
Menštruačný cyklus mení vnímanie tepla
Ako ďalej vysvetľuje BBC, telesná teplota ženy nie je počas mesiaca stabilná. V druhej polovici menštruačného cyklu stúpa hladina progesterónu, čo môže mierne zvýšiť vnútornú teplotu tela. Počas horúceho počasia sa tak žena môže cítiť prehriata skôr, hoci ľudia v jej okolí rovnakú teplotu ešte zvládajú bez výraznejších problémov.
Pred začiatkom menštruácie a počas nej zároveň klesá hladina estrogénu, ktorý sa podieľa na regulácii telesnej teploty. Telo musí vynaložiť viac úsilia na ochladzovanie, čo môže prispieť k únave, bolestiam hlavy, poruchám spánku alebo pocitu slabosti.
Situáciu môže zhoršiť aj strata krvi. Pri menštruácii organizmus prichádza o železo, ktoré je nevyhnutné na prenos kyslíka. Jeho nedostatok sa častejšie vyskytuje najmä u žien so silným krvácaním a môže sa prejavovať závratmi, búšením srdca či výraznou únavou. Horúčava a dehydratácia potom pridávajú ďalšiu záťaž.
Neznamená to, že vysoké teploty automaticky zhoršia menštruáciu každej žene. Môžu však zosilniť príznaky, ktoré sa bežne objavujú aj bez horúčav. Prakticky to môže znamenať, že cesta do práce, fyzicky náročná zmena alebo pobyt v nevetranej miestnosti sú počas niektorých dní cyklu podstatne vyčerpávajúcejšie.
Menopauza a tehotenstvo prinášajú ďalšie riziká
Osobitne náročné môžu byť horúčavy pre ženy v období perimenopauzy a menopauzy. Pokles estrogénu narúša systém, ktorým mozog riadi telesnú teplotu. Výsledkom sú návaly tepla a nočné potenie, ktoré sa pri vysokej vonkajšej teplote môžu objavovať častejšie alebo byť intenzívnejšie.
Problém sa netýka iba prirodzenej menopauzy. Podobné príznaky môžu mať aj ženy, ktoré sa do menopauzy dostali po operácii alebo v dôsledku liečby hormonálne citlivých nádorových a gynekologických ochorení.
Počas tropických nocí môže byť zvlášť problematický spánok. Organizmus sa nedokáže dostatočne ochladiť, návaly tepla prerušujú odpočinok a nevyspatosť následne znižuje schopnosť znášať vysoké teploty počas nasledujúceho dňa.
Citlivejšie sú aj tehotné ženy. Ich telo produkuje viac metabolického tepla, potrebuje viac tekutín a s postupujúcim tehotenstvom rastie aj zaťaženie srdcovo-cievneho systému. Srdce musí zabezpečovať krvný obeh nielen pre matku, ale aj pre vyvíjajúce sa dieťa.
Výskum uverejnený v odbornom časopise The Lancet podľa BBC upozornil, že tehotné ženy môžu mať väčší problém regulovať telesnú teplotu a ľahšie sa dostať do stavu tepelného stresu. Vysoké teploty môžu predstavovať väčšie riziko najmä pri komplikovanom alebo rizikovom tehotenstve.
Horúčava zaťažuje srdce a znižuje tlak
Keď sa telo snaží ochladiť, rozširuje cievy pri povrchu kože a presúva do nich viac krvi. Súčasne stráca potením vodu a minerály. Krvný tlak môže klesnúť a srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby zabezpečilo dostatočné prekrvenie orgánov.
Výsledkom môže byť tepelná vyčerpanosť, ktorá sa prejavuje silným potením, slabosťou, závratmi, nevoľnosťou, bolesťami hlavy alebo svalovými kŕčmi. Človek môže mať bledú a vlhkú pokožku a pocit, že odpadne.
Nebezpečnejším stavom je úpal. Objaviť sa môže zmätenosť, porucha vedomia, kŕče a veľmi vysoká telesná teplota. Pokožka môže byť horúca a suchá, pretože telo už nedokáže účinne produkovať pot. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú zdravotnú pomoc.
Odborníci zatiaľ nevedia s istotou povedať, do akej miery sú ženy vystavené vyššiemu riziku úmrtia počas horúčav. Konzultantka v oblasti verejného zdravia Cat Pinho-Gomesová z University College London uviedla, že ženy môžu byť mierne zraniteľnejšie, na jednoznačné závery je však potrebných viac dôkazov.
Rozhodujúce navyše nie sú iba biologické rozdiely. Riziko ovplyvňuje aj vek, zdravotný stav, príjem či životné podmienky. Ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku, a preto je medzi nimi viac ľudí, ktorí trpia demenciou, ochoreniami srdca alebo užívajú lieky na odvodnenie. Tie môžu pri nedostatočnom príjme tekutín zvýšiť riziko dehydratácie.
Úlohu môže zohrávať aj starostlivosť o deti, seniorov alebo chorých príbuzných. Človek, ktorý počas horúčavy zabezpečuje potreby ostatných, môže odkladať vlastný odpočinok, pitie alebo ochladenie. Podobne sú ohrozené ženy pracujúce v horúcich prevádzkach, službách či miestnostiach bez klimatizácie.
Lekárka Arifová preto odporúča vysoké teploty nepodceňovať. „Berte horúčavu ako záťažový test pre srdcovo-cievny systém,“ uviedla. Počas najteplejšej časti dňa je vhodné obmedziť fyzickú námahu, pravidelne piť, vetrať vtedy, keď je vonku chladnejšie, a šport presunúť na skoré ráno alebo večer.
Podľa odborníčky by sa zároveň nemalo očakávať, že sa s následkami horúčav vyrovnajú iba samotné ženy. Pracoviská, zdravotníctvo aj verejné inštitúcie by mali pri príprave opatrení zohľadňovať rozdielne potreby obyvateľov.
„Toto nie je problém žien. Je to problém celej spoločnosti. Ak to nastavíme správne pre ženy, nastavíme to správne pre všetkých,“ povedala Arifová.
Európu prednedávnom zasiahla vlna extrémnych horúčav. Pozrite si, čo spôsobili naprieč kontinentom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"