Mesto, ktoré nikdy nezakotví. Na morskom kolose má žiť 80-tisíc ľudí, zatiaľ ho brzdí obrovská cenovka
Mala by byť dlhá takmer kilometer, mať vlastné školy, nemocnicu, parky aj štadión pre 15-tisíc divákov. Autori projektu Freedom Ship hovoria o prvom skutočnom plávajúcom meste, ktoré by nemalo mať domovský prístav. Pred jeho stavbou však musia prekonať zásadnú prekážku - získať približne 14 miliárd eur.
Najväčšie výletné lode súčasnosti pripomínajú obrovské hotelové komplexy s tisíckami cestujúcich. Projekt Freedom Ship by ich však svojimi rozmermi aj počtom obyvateľov zatienil. Jeho autori nechcú postaviť iba ďalšiu loď na dovolenkové plavby, ale trvalo obývané mesto, ktoré by nepretržite cestovalo okolo sveta.
Na palube by mohlo žiť približne 50-tisíc stálych obyvateľov. Ďalších desaťtisíc miest by bolo určených pre návštevníkov a turistov a chod mesta by zabezpečovalo približne 20-tisíc členov posádky. Celkovo by tak loď mohla niesť až 80-tisíc ľudí, informoval spravodajský portál Euronews.
Freedom Ship by bola takmer kilometer dlhá, približne 244 metrov široká a mala by 30 palúb. Celkový objem jej vnútorných priestorov by bol niekoľkonásobne väčší než pri dnešných najväčších výletných lodiach. V porovnaní s nimi by dokázala prepraviť viac ako osemnásobok ľudí.
Namiesto kajút celé štvrte
Život na Freedom Ship by sa nemal podobať na niekoľkotýždňovú dovolenku. Projekt počíta s bežným fungovaním mesta vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, obchodov, bánk a pracovných priestorov.
Deti by mohli navštevovať školy od základného až po vysokoškolský stupeň. Súčasťou plavidla má byť moderná nemocnica s výskumným zázemím, dva výškové hotely, kongresové centrum, symfonická sála, dve múzeá či vodný park.
Najvýraznejšou stavbou by bol športový štadión s kapacitou približne 15-tisíc divákov. Slúžiť by mohol nielen na športové podujatia, ale aj na koncerty a ďalšie veľké akcie.
Obyvatelia by mali k dispozícii aj dvojpodlažnú gastronomickú halu, množstvo reštaurácií, obchody, nočný klub a veľké akvárium, v ktorom by sa mohli potápať. Na hornej časti lode sa plánuje osem pristávacích plôch pre vrtuľníky.
Keďže presun medzi jednotlivými časťami takého rozsiahleho plavidla by bol zdĺhavý, vo vnútri má premávať električka. Projekt počíta tiež s približne 24 kilometrami chodníkov a viac ako hektárom parkov a zelene.
Do prístavov sa nezmestí
Plávajúce mesto by sa pohybovalo rýchlosťou približne sedem uzlov, teda asi 13 kilometrov za hodinu. Jednu cestu okolo sveta by malo absolvovať približne za dva až dva a pol roka.
Pre svoje rozmery by však nemohlo vplávať do bežných prístavov. Zostávalo by preto v medzinárodných vodách alebo v dostatočnej vzdialenosti od pobrežia. Obyvateľov a návštevníkov by na pevninu prepravovali menšie lode a trajekty. Vedľa plávajúceho mesta by podľa plánov mohli zakotviť dokonca aj iné výletné lode.
Freedom Ship by zároveň nemala žiadny stály domovský prístav. Opravy a údržba by sa preto museli vykonávať priamo na mori, a to aj počas jej prevádzky.
„Údržba nášho trupu by sa v skutočnosti vykonávala každý deň, kým by bol vo vode, dokonca aj počas kotvenia pri pobreží. Loď bude neustále plávať okolo sveta, nikdy nebude mať domovský prístav,“ povedal pre britský denník The Telegraph šéf spoločnosti Freedom Cruise Line International Roger Gooch.
Myšlienka prežila tri desaťročia
Nápad postaviť Freedom Ship pritom nie je nový. Prvýkrát s ním prišiel ešte v 90. rokoch americký inžinier Norman Nixon, ktorý zomrel v roku 2012. Projekt sa neskôr niekoľkokrát vrátil do verejnej diskusie, no jeho stavba sa nikdy nezačala.
Súčasný tím tvrdí, že tentoraz chce plán posunúť ďalej. Na projekte pracuje skupina manažérov, lodných odborníkov, architektov a dizajnérov. Hlavným plánovačom je architekt Kevin Schopfer, ktorý sa venuje takzvanej arkologickej architektúre - prepájaniu veľkých stavieb, mestského života a ekologických princípov.
Loď by sa podľa Schopfera nemala javiť ako jeden masívny blok. Návrh preto počíta so zaoblenými hranami, otvorenými priestormi, chodníkmi a zeleňou, ktoré majú obrovskému plavidlu dodať prijateľnejšie rozmery.
„Začali sme s myšlienkou, že loď by nemala pôsobiť ako monolitický celok, ale mala by byť vizuálne príjemná, preto sme zjemnili všetky hrany. Chceme tiež, aby dýchala, preto sme vynaložili veľké úsilie na vytvorenie chodníkov a zelených plôch,“ uviedol Schopfer pre The Telegraph.
Najskôr treba nájsť miliardy
Najväčšou prekážkou zostávajú peniaze. Odhadované náklady totiž dosahujú takmer 14 miliárd eur. Spoločnosť zatiaľ iba zháňa počiatočný kapitál a neoznámila termín začiatku stavby ani dátum prvej plavby.
„Sme presvedčení, že to dokážeme dať dokopy, ale kľúčové je financovanie,“ priznal Gooch.
Ak by investori peniaze poskytli, jednotlivé časti trupu by sa podľa plánov vyrábali v Indonézii a následne by sa spojili na mori. Výstavba by mohla trvať tri až štyri roky. Autori dokonca pripúšťajú, že prví ľudia by sa na loď nasťahovali ešte pred úplným dokončením všetkých jej častí.
Príjmy by nemali pochádzať iba z predaja alebo prenájmu bytov. Podnikatelia by si mohli kupovať a prenajímať obchodné priestory podobne ako v bežnom meste. Prevádzkovateľ nechce vlastniť každú reštauráciu, kaderníctvo či obchod, hoci pri niektorých podnikoch - napríklad kasíne - by si chcel ponechať majetkový podiel.
Jadrový pohon aj život mimo dosahu úradov
Projekt počíta s jadrovým pohonom, ktorý by mal obmedziť produkciu emisií pri nepretržitom pohybe obrovského plavidla. Ide však zatiaľ iba o plán a jeho technické, bezpečnostné ani regulačné detaily neboli predstavené.
Otázky vyvoláva aj skutočnosť, že loď by väčšinu času zostávala v medzinárodných vodách. Gooch uviedol, že o priestory na palube už prejavili záujem zdravotnícke výskumné organizácie práve preto, lebo by sa mohli nachádzať mimo dosahu niektorých regulačných orgánov.
Takéto fungovanie by však pravdepodobne otvorilo zložité otázky týkajúce sa práva, bezpečnosti, zdravotníckych pravidiel, pracovných podmienok či trestnej zodpovednosti. Prevádzkovatelia zatiaľ podrobný právny rámec budúceho mesta nepredstavili.
Výletné lode boli v uplynulom období v centre globálnej pozornosti a to kvôli viacerým vážnym nákazám, ktoré sa na nich šírili. Najznámejší je prípad lode MV Hondius, kde vypukla epidémia hantavírusu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"