Vedci predstavili plán 58-kilometrovej medzihviezdnej lode. Na palube by tisíce ľudí prežili 400 rokov bez návratu domov

Podľa Daily Galaxy by plavidlo meralo približne 58 kilometrov a cesta k cieľovej hviezde by trvala štyri storočia. Na jeho palube by žilo približne 2 400 ľudí, ktorí by sa už nikdy nevrátili na Zem a ani by nedožili do momentu príchodu. Cieľom je zachovať civilizáciu naprieč 16 generáciami – bez možnosti externého zásobovania.

Gravitácia z rotácie, energia z fúzie

Kľúčovým prvkom návrhu je umelá gravitácia. Tú by nevytvárali žiadne futuristické technológie, ale klasická fyzika – rotácia obrovských valcov.

Ako uvádza Daily Galaxy s odvolaním sa na analýzy portálu ABC Science, pri rýchlosti vyššej než dve otáčky za minútu začína ľudský organizmus pociťovať dezorientáciu. Ak má byť gravitácia na úrovni približne 0,9 tej zemskej, pri tak nízkej rotácii musí mať konštrukcia gigantické rozmery. Odtiaľ vychádza aj dĺžka desiatok kilometrov.

Písali sme

Čínske humanoidné roboty ovládli najsledovanejší televízny večer roka. Za pôsobivou šou sa skrýva boj o svetové prvenstvo

Chrysalis počíta s dvojicou vnorených valcov, ktoré sa otáčajú opačnými smermi, aby sa minimalizovali vibrácie a štrukturálne napätie. Obytné moduly by boli umiestnené v prednej časti lode, ktorá by bola tvarovaná tak, aby znižovala riziko kolízie s medzihviezdnymi časticami počas zrýchľovania a brzdenia.

Energetickým srdcom má byť fúzny pohon využívajúci hélium-3 a deutérium. Koncepcia predpokladá ročné zrýchľovanie, približne 400 rokov plavby konštantnou rýchlosťou a následné ročné spomaľovanie pred cieľom.

Je tu však jeden zásadný problém. V súčasnosti neexistuje funkčný fúzny reaktor vhodný na pohon vesmírnej lode, nieto ešte systém schopný spoľahlivej prevádzky počas stáročí.

Ekosystém bez vonkajšej pomoci

Ak by sa loď niekedy postavila, musela by fungovať ako uzavretý svet. Všetka voda, vzduch aj živiny by sa recyklovali v nepretržitom cykle. Portál pripomína, že aj súčasné experimenty na Medzinárodnej vesmírnej stanici dosahujú recykláciu vody „len“ na úrovni približne 98 percent.

Udržať stabilnú atmosféru a potravinovú produkciu po dobu 400 rokov bez zásahu zvonku je dnes mimo reálnych skúseností ľudstva.

Čítajte viac

Vo vesmíre je niečo úplne nové. Objekt žiari stotisíckrát jasnejšie než akákoľvek neutrónová hviezda

Modely projektu rátajú s rozsiahlymi poľnohospodárskymi modulmi a plne integrovanými biologickými cyklami. Historické pokusy, ako bol projekt Biosphere 2 v 90. rokoch, však ukázali, aké náročné je dlhodobo stabilizovať uzavretý ekosystém aj na Zemi.

Samostatnou kapitolou je ochrana pred kozmickým žiarením. Mimo ochrany zemskej magnetosféry by loď čelila silnému kozmickému žiareniu a nárazovým prúdom energetických častíc zo Slnka. Podľa návrhu by bolo potrebné masívne tienenie, no materiály schopné spoľahlivo chrániť posádku celé stáročia zatiaľ neexistujú.

Spoločnosť na štyri storočia

Projekt sa neobmedzuje len na techniku. Súťaž, z ktorej Chrysalis vzišiel ako víťazný koncept v roku 2025, vyžadovala aj návrh spoločenského usporiadania, ktoré ustojí test času. Autori podľa Daily Galaxy počítajú s komunitnou výchovou detí, riadením pôrodnosti a systémami uchovávania technického i kultúrneho poznania tak, aby sa kontinuita neprerušila ani po generáciách, ktoré už Zem nikdy neuvidia.

Písali sme

Aukcia vesmírnych pokladov priniesla senzáciu. Vzácny meteorit z Marsu kúpil neznámy zberateľ za milióny

Inšpiráciou boli skúsenosti z polárnych výskumných staníc či z ponoriek, kde sa dlhodobá izolácia prejavuje psychickým stresom. Ani tieto extrémne prostredia však neponúkajú paralelu so životom, ktorý by trval celé obdobie ľudského života a ešte aj životy potomkov.

Dokumentácia Chrysalis preto podľa portálu Daily Galaxy nepôsobí ako hotový stavebný plán, ale skôr ako inventúra problémov, ktoré ešte len čakajú na riešenie.

Zatiaľ teda ide len o víziu na papieri. No práve takéto štúdie ukazujú hranice toho, čo by si vyžadoval pokus o medzihviezdnu migráciu. Chrysalis nateraz nie je loďou pripravenou na štart, ale mapou výziev, ktoré by ľudstvo muselo zvládnuť, ak by sa raz rozhodlo opustiť svoju kolísku.

Hoci sú predstavy o lodi schopnej prepraviť ľudstvo naprieč generáciami a svetelnými rokmi futuristické, minulý rok rozhodne nebol z hľadiska objavovania vesmíru nudný. Úspechy a míľniky zhrnul Ondrej Farkaš, podpredseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity: