Norovírus, hantavírus či legionela. Prečo sa nákazy na výletných lodiach šíria tak ľahko?
Výletné lode sa predávajú ako bezstarostná dovolenka na mori, no pre odborníkov na verejné zdravie predstavujú aj ukážku toho, ako rýchlo sa dokáže infekcia šíriť v priestore, kde tisíce ľudí niekoľko dní používajú tie isté reštaurácie, chodby, výťahy, kajuty, divadlá či oddychové zóny - rovnako ako tomu bolo v ostro pozorovanom prípade hantavírusu na lodi MV Hondius.
Na portáli The Conversation na to upozornil Vikram Niranjan, odborník na verejné zdravie a epidemiológ z University of Limerick.
Niranjan pripomína, že výletná loď nie je len dopravný prostriedok, ale komplexný uzavretý systém. „Myslite na výletnú loď ako na dočasné mesto na mori,“ napísal odborník. Práve to, čo robí plavbu pohodlnou, teda veľké množstvo služieb a spoločných priestorov na jednom mieste, zároveň vytvára podmienky, v ktorých sa vírusy a baktérie môžu pohybovať rýchlejšie než v bežnom prostredí na pevnine.
Norovírus miluje bufety a spoločné povrchy
Najznámejším ochorením spájaným s výletnými loďami je norovírus, ktorý sa prejavuje najmä vracaním a hnačkami. Niranjan upozorňuje, že nejde iba o mediálny stereotyp. Výskumy, na ktoré sa odvoláva, zachytili množstvo prípadov epidémií norovírusu na výletných lodiach, často spojených s kontaminovaným jedlom, povrchmi alebo priamym kontaktom medzi ľuďmi.
„Bufetové stravovanie môže pomáhať šíreniu žalúdočných vírusov,“ uviedol odborník. Rizikom sú podľa neho spoločné nádoby, naberačky, stoly, pulty či iné povrchy, ktorých sa počas krátkeho času dotýka veľké množstvo ľudí.
Problém je aj v tom, že nakazený človek nemusí mať príznaky okamžite. „Ak je niekto infikovaný, ale ešte sa necíti chorý, stále môže kontaminovať jedlo alebo povrchy skôr, než si uvedomí, že mu niečo je,“ vysvetlil Niranjan.
Aj preto sa v správach o epidémiách objavovali mená lodí ako Celebrity Mercury, Explorer of the Seas či Carnival Triumph. Podľa epidemiológa však nejde o dôkaz, že práve tieto lode boli výnimočné. Skôr ukazujú, ako rýchlo sa nákaza šíri v prostredí, kde sa ľudia neustále presúvajú medzi rovnakými spoločnými priestormi.
Problémom nie sú len ruky, ale aj vzduch a voda
Pri respiračných ochoreniach zohrávajú významnú úlohu vnútorné priestory a ventilácia. Výletné lode síce nie sú úplne uzavreté objekty, no veľká časť života na palube sa odohráva v interiéri. Kajuty, reštaurácie, divadlá či priestory na zábavu môžu podľa Niranjana predstavovať riziko najmä vtedy, ak nie je dostatočne zabezpečená výmena vzduchu, filtrácia alebo čistenie vzduchu.
Príkladom je pandémia covidu-19 a prípad lode Diamond Princess. Počas plavby v roku 2020 sa na nej nakazilo 619 cestujúcich a členov posádky. Modelovanie neskôr ukázalo, že karanténa a izolácia zabránili ďalším prípadom, no ešte skoršia reakcia mohla šírenie vírusu obmedziť výraznejšie.
Iný typ rizika predstavuje legionárska choroba, teda typ zápalu pľúc spôsobený baktériou Legionella pneumophila. Tá sa zvyčajne neprenáša priamo z človeka na človeka, ale cez vdýchnutie drobných kvapôčok z kontaminovaných vodných systémov, spŕch alebo víriviek. Niranjan pripomína aj prípady, pri ktorých sa nákaza spájala práve s vírivkami alebo lodnými vodnými systémami.
Starší pasažieri môžu mať vážnejší priebeh
Osobitným faktorom je aj vek cestujúcich. Plavby sú populárne najmä medzi staršími ľuďmi a časť pasažierov má chronické ochorenia. To môže zmeniť aj priebeh infekcie, ktorá by u mladšieho a zdravšieho človeka nemusela byť vážna.
„Žalúdočná infekcia na výletnej lodi môže viesť k dehydratácii a respiračná infekcia môže viesť k zápalu pľúc alebo nemocničnej starostlivosti,“ upozornil Niranjan.
Lode síce majú zdravotnícke zariadenia, no podľa odborníka ich kapacity sú obmedzené. „Sú postavené na poskytovanie prvej pomoci, základnej liečby a krátkodobej starostlivosti, nie na zvládanie rýchlo sa šíriacej epidémie vo veľkom rozsahu,“ dodal epidemiológ.
Ako znížiť riziko nákazy?
Epidemiológ odporúča pripraviť sa ešte pred nástupom na loď. Cestujúci by si podľa neho mali overiť, či má spoločnosť jasné pravidlá pri výskyte ochorení, izolácii a čistení. Dôležité je mať aktuálne bežné očkovania a pri starších ľuďoch, tehotných ženách či osobách s chronickými ochoreniami je vhodná konzultácia s lekárom pred cestou.
Na palube zostáva najúčinnejšou ochranou pred črevnými infekciami dôkladné umývanie rúk mydlom a vodou. Dezinfekčný gél môže pomôcť, no podľa Niranjana nenahrádza klasické umývanie rúk. Ak sa cestujúci začne cítiť chorý, nemal by pokračovať v bežnom programe, navštevovať bufety a preplnené priestory, ale mal by príznaky nahlásiť čo najskôr.
Niranjan zároveň dodáva, že väčšina plavieb prebehne bez incidentov a hygienické opatrenia sa v odvetví postupne zlepšili.
Základný problém však zostáva rovnaký. Na jednom mieste sa stretáva veľké množstvo ľudí, ktorí zdieľajú jedlo, vzduch, vodné systémy aj spoločné priestory. Práve preto sa epidémie na výletných lodiach opakovane vracajú a sú podľa odborníka pripomienkou, že verejné zdravie neovplyvňujú iba samotné mikróby, ale aj dizajn prostredia, v ktorom sa ľudia pohybujú.
Pozrite si aj, ako sa postupne vyvíjala epidémia hantavírusu na lodi MV Hondius:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"