Veľké štáty EÚ chcú Kallasovej pristrihnúť krídla. Dovoľuje si vraj priveľa, v Bruseli vzniká plán rozobrať jej úrad
Francúzsko, Nemecko a ďalšie členské štáty EÚ diskutujú o zásadnej reforme diplomatickej služby Únie. Podľa denníka Financial Times (FT) sa v hre objavujú aj návrhy, ktoré by obmedzili právomoci šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej a časť agendy presunuli späť k Európskej komisii či členským štátom.
V Bruseli sa otvára citlivá debata o tom, kto má v skutočnosti riadiť zahraničnú politiku Európskej únie. FT informuje, že Francúzsko, Nemecko a viaceré ďalšie členské krajiny sa zaoberajú možnosťami hlbokej prestavby Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, známej pod skratkou EEAS, resp. ESVČ. Ide o diplomatický aparát Únie, ktorý vznikol v roku 2010 a ktorý má pomáhať šéfovi európskej diplomacie koordinovať spoločný postup EÚ vo svete.
Podľa FT však medzi členskými štátmi silnie názor, že súčasný model už nezodpovedá geopolitickej realite. Európska únia sa v posledných rokoch ocitla pod tlakom vojny na Ukrajine, kríz na Blízkom východe, návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu aj čoraz častejšieho využívania ciel, energetiky a ekonomického nátlaku ako nástrojov zahraničnej politiky.
„Je jasné, že ESVČ v dnešnom svete nefunguje tak, ako by mala. Je nefunkčná,“ povedal pre Financial Times jeden zo seniorných úradníkov oboznámených s diskusiami. „Problém je štrukturálny, a preto treba prestavať štruktúru.“
V hre je obmedzenie autonómie
Podľa denníka patrí medzi zvažované možnosti aj obmedzenie autonómie šéfky diplomacie Kaje Kallasovej. Tá zastáva špecifickú funkciu, v ktorej je napojená zároveň na členské štáty aj na Európsku komisiu. Práve táto dvojitá úloha je dlhodobo zdrojom napätia, pretože členské krajiny si zahraničnú politiku tradične strážia ako jednu z najcitlivejších oblastí svojej suverenity.
Jedným z návrhov, o ktorých sa diskutuje, je oslabenie kontroly Kallasovej nad sieťou viac ako 140 delegácií EÚ vo svete. Časť právomocí by sa mohla presunúť späť ku Komisii, Rade EÚ alebo priamo k členským štátom. Úradníci zároveň tvrdia, že v Bruseli existuje príliš veľa prekrývajúcich sa štruktúr medzi ESVČ, národnými diplomaciami, Komisiou a Radou.
„Hlavné mestá sú podráždené a chcú účinný spôsob, ako navonok konať jednotne,“ povedal podľa FT ďalší z úradníkov. „Existuje reálne riziko, že ESVČ bude rozobratá,“ dodal.
Financial Times píše, že reforma by sa podľa jej zástancov dala uskutočniť aj bez zmeny základných zmlúv EÚ. Potrebná by však bola jednomyseľná dohoda všetkých 27 členských štátov na zmene pravidiel, podľa ktorých služba funguje.
Spor o to, kto hovorí za Európu
Napätie okolo ESVČ nesúvisí iba s inštitucionálnou štruktúrou. Podľa FT viacerým členským štátom prekáža aj spôsob, akým Kallasová vystupuje k niektorým témam vrátane vzťahov EÚ s Čínou. Výhrady sa týkajú najmä toho, že šéfka diplomacie podľa kritikov niekedy verejne formuluje postoje skôr, ako na nich existuje zhoda medzi hlavnými mestami.
Súčasne pokračuje mocenské súperenie medzi ESVČ a Európskou komisiou vedenou Ursulou von der Leyenovou. Tá už počas svojho prvého mandátu presadzovala predstavu „geopolitickej Komisie“ a čoraz výraznejšie sa stavia do čela európskej reakcie na vojnu Ruska proti Ukrajine aj ďalšie bezpečnostné otázky.
Komisia si zároveň vytvorila nový post eurokomisára pre obranu a podľa FT skúmala aj možnosť zriadiť spravodajskú jednotku na zdieľanie informácií. Podobná štruktúra už existuje v rámci ESVČ a Kallasová má byť proti tomu, aby vznikal ďalší paralelný mechanizmus pod kontrolou Komisie.
Staršia správa magazínu Politico napätie medzi Kallasovou a von der Leyenovou opísala ako ešte ostrejšie. Podľa Politica sú vzťahy medzi predsedníčkou Komisie a súčasnou šéfkou európskej diplomacie horšie než počas pôsobenia jej predchodcu Josepa Borrella. Magazín tvrdil, že Kallasová sa v súkromí sťažuje, že von der Leyenová je „diktátorka“, no vzhľadom na svoju slabšiu politickú pozíciu s tým nemá veľa možností urobiť.
Magazín zároveň pripomenul, že oblasť Stredomoria bola Kallasovej odňatá vytvorením nového generálneho riaditeľstva Komisie pre Blízky východ, severnú Afriku a Perzský záliv.
Kallasová hovorí o potrebe silnejšej služby
Kallasová podľa FT reagovala na informácie o reformných úvahách v e-maile zamestnancom ESVČ. Uviedla, že diskusiu o vzťahu medzi diplomatickou službou, Komisiou a členskými štátmi víta. Zároveň priznala, že systém by mohol fungovať lepšie a s menším množstvom duplicít v Bruseli.
„Mojím záväzkom je silná ESVČ, ktorá zabezpečí silnejšiu európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku,“ napísala Kallasová podľa FT zamestnancom. Dodala, že rovnaký cieľ podľa nej sledujú aj ministri zahraničných vecí členských štátov.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že debata o budúcnosti ESVČ skutočne prebieha. Zároveň však zdôraznilo, že reformný proces má vychádzať od samotnej vysokej predstaviteľky a jej tímu. Nemecký predstaviteľ denníku povedal, že meniaci sa svet si vyžaduje silnejšiu Európsku úniu aj silnejšiu spoločnú zahraničnú politiku.
Rozhodne aj rozpočet
Podľa FT môžu reformné úvahy ovplyvniť aj rokovania o budúcom spoločnom rozpočte EÚ. Viaceré členské štáty totiž žiadajú úspory a zjednodušenie procesov v Bruseli. Presun niektorých kompetencií z ESVČ do Komisie alebo Rady by podľa úradníkov mohol znamenať aj redukciu pracovných miest.
Denník uvádza, že medzi zvažovanými možnosťami je napríklad presun prípravy sankčných zoznamov či návrhov vojenských misií pod Radu EÚ. Bežnú diplomatickú agendu by naopak mohla výraznejšie zastrešovať Komisia.
Reforma ESVČ sa zároveň premieta aj do prípravy novej bezpečnostnej stratégie, ktorú má Komisia zverejniť v lete. Zatiaľ však nejde o hotové rozhodnutie, ale o súbor predbežných návrhov a politických úvah, ktoré členské štáty posudzujú bilaterálne.
Bývalý predstaviteľ EÚ Stefan Lehne, dnes pôsobiaci v think-tanku Carnegie Europe, pre Financial Times povedal, že výsledky európskej zahraničnej politiky za posledné roky nemožno považovať za pozitívne. Podľa neho je preto prirodzené, že Únia hľadá nové nástroje a inštitucionálne riešenia.
Dôležitou otázkou v rámci európskej diplomacie v súčasnosti je, kto sa má vlastne v mene Európy rozprávať s Ruskom. Kallasová má pri viacerých menách námietky:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"