Dilema v Bruseli: Kto má právo hovoriť s Ruskom? Kallasová odmieta Schrödera a varuje pred vplyvom Kremľa

Kým Rusko a Ukrajina pokračujú v intenzívnych vzájomných útokoch, Európa stále hľadá odpoveď na zásadnú otázku: pokračovať v tvrdej izolácii Moskvy, alebo obnoviť diplomatické kanály? Ak by sa Brusel predsa len rozhodol pre dialóg, Únia bude musieť vyriešiť, akú úlohu v ňom zohrajú postavy starej európskej politiky.

Vojenský konflikt medzitým neutícha. Ukrajinské drony najnovšie útočili v tesnej blízkosti Moskvy, pričom ruský gubernátor varoval vodičov pred cestou do metropoly. Obyvateľov však na masívny útok neupozornili žiadne sirény. Ruská armáda v noci opäť údery zamerala na Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny.

Merkelová volá po diplomacii, Putin chce Schrödera

Do debaty o budúcnosti vzťahov s Kremľom výrazne vstúpila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Hoci vojenskú podporu Kyjeva považuje za správnu, zdôrazňuje, že Európa musí vyvinúť väčšie diplomatické úsilie na ukončenie bojov. Zároveň varovala, aby jediný kontakt s Moskvou neudržiaval len Donald Trump. Podľa nej bola diplomacia vždy „druhou stranou mince“.

Kremeľ však naznačuje, že má o partneroch na dialóg inú predstavu. Vladimir Putin sa nechal počuť, že by ako vyjednávača preferoval Gerharda Schrödera, dlhoročného zástancu úzkych väzieb s Ruskom. „Zo všetkých európskych politikov by som najradšej hovoril so Schröderom,“ vyhlásil ruský prezident.

Brusel varuje pred ruskými lobistami

Reakcia Bruselu na seba nenechala dlho čakať. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová rázne odmietla možnosť, že by za Úniu hovoril človek s väzbami na ruský energetický sektor. Zdôraznila, že Európa si nemôže dovoliť návrat k starým kontaktom, ktoré boli v minulosti podrobené ostrej kritike.

Čítajte viac

Európa hľadá vyslanca na mierové rozhovory o Ukrajine. Trumpov tím je zaneprázdnený krízou okolo Iránu

„Po prvé, ak by sme dali Rusku právo vybrať vyjednávača v našom mene, nebolo by to veľmi múdre. A po druhé, myslím si, že Gerhard Schröder bol vysoko postaveným lobistom ruských štátnych spoločností. Je jasné, prečo ho Putin chce, pretože by v podstate sedel na oboch stranách rokovacieho stola,“ uviedla Kallasová.

Nejednotná Únia a boj o vplyv

Hoci Brusel nateraz odmieta Putinovu predstavu o vyjednávačoch, vnútri Európskej únie nepanuje v otázke komunikácie jednota. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová v posledných mesiacoch naznačili, že Európa potrebuje vlastný komunikačný kanál ku Kremľu.

Obaja lídri sa obávajú, že Únia by mohla byť úplne odstavená od prípadných mierových rokovaní. Debata v Bruseli sa tak už netočí len okolo toho, či s Moskvou vôbec komunikovať, ale najmä okolo toho, kto má legitímne právo hovoriť v mene celej Európy.