EÚ preplatila na fosílnych palivách za dva mesiace 27 miliárd. Von der Leyenová tlačí na viac elektriny a nižšiu závislosť
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu načrtla plán, ako sa EÚ môže vyrovnať s energetickou krízou v dôsledku vojny USA a Izraela s Iránom a rastu cien fosílnych palív v súvislosti so zastavením prepravy v kľúčovom Hormuzskom prielive.
Šéfka EK hovorila o potrebe väčšej koordinácie na európskej úrovni, o nutnosti chrániť podniky a spotrebiteľov, ako aj o potrebe modernizácie.
„Presne pred dvoma mesiacmi vypukla nová vojna na Blízkom východe a po týždňoch násilia konečne nastalo upokojenie. Všetci si želáme, aby prímerie v Iráne a v Libanone vydržalo, naším cieľom je obnoviť mier a stabilitu diplomatickými prostriedkami,“ uviedla von der Leyenová. Dodala, že konflikt mal obrovský dopad na európske výdavky na energie. Zdôraznila tiež potrebu plne obnoviť dopravu v Hormuzskom prielive, a to bez toho, aby Irán vyberal mýto.
„Za iba 60 dní konfliktu sa naše výdavky na dovoz fosílnych palív zvýšili o viac než 27 miliárd eur, bez toho, aby sme získali čo i len jedinú molekulu energie navyše. Denne prichádzame takmer o 500 miliónov eur. Cesta vpred je teda jasná: musíme znížiť našu nadmernú závislosť od dovážaných fosílnych palív a posilniť naše vlastné, cenovo dostupné a čisté zdroje energie,“ zdôraznila šéfka Európskej komisie. Podľa nej to zahŕňa obnoviteľné zdroje aj jadrovú energiu.
Plán v troch krokoch
Von der Leyenová plán na vyvedenie Európy z energetickej krízy opísala v troch bodoch. Prvým je zlepšenie koordinácie na európskej úrovni, keďže každý členský štát má iný energetický mix. V tejto súvislosti spomenula spoločné nákupy plynu a naznačila možnosť európskej koordinácie pri zabezpečovaní zásob nafty a leteckého paliva.
„Môžeme byť oveľa efektívnejší, ak budeme koordinovať uvoľňovanie zásob ropy a zabezpečíme, aby rafinérie v celej únii mohli zvýšiť produkciu. Spoločne disponujeme obrovskou trhovou silou a priemyselným potenciálom, využime ich v prospech všetkých Európanov,“ uviedla.
Ďalším bodom plánu je ochrana spotrebiteľov a podnikov, pričom pomoc by mala byť skutočne cielená na najzraniteľnejších, uviedla šéfka EK.
Tretím bodom plánu je modernizácia využívania energie a zároveň znižovanie dopytu. V tejto súvislosti šéfka EK spomenula elektrifikáciu, rýchlejšie zavádzanie digitálnych technológií a zvyšovanie energetickej efektívnosti.
„V roku 2022 určoval plyn ceny elektriny v 70 percentách prípadov. Dnes je to už len 30 percent. Preto sa nám tentoraz podarilo vyhnúť obrovským cenovým výkyvom, aké sme zažili počas predchádzajúcej krízy,“ uviedla von der Leyenová.
„Elektrina však stále predstavuje menej než štvrtinu našej konečnej spotreby energie. To je výrazne menej než v USA alebo Číne a musí sa to zmeniť,“ dodala.
Šéfka Komisie o potrebe nových únijných zdrojov hovorí opakovane. Pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"