Putinova cesta za nesmrteľnosťou. Kremeľ investuje bilióny rubľov do štátneho projektu „vakcíny proti starnutiu“
Ruský prezident Vladimir Putin urobil z výskumu dlhovekosti jednu z vedeckých priorít štátu. Moskva financuje vývoj génovej terapie, biotlač tkanív aj experimenty s náhradnými orgánmi, hoci časť odborníkov pochybuje, či ruská veda dokáže po izolácii od Západu naplniť ambiciózne sľuby.
Keď sa Vladimir Putin vlani počas vojenskej prehliadky v Pekingu rozprával so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom o možnosti predlžovania ľudského života, pôsobilo to na prvý pohľad ako nezvyčajná poznámka dvoch starnúcich autoritárskych lídrov. Rozhovor, ktorý náhodou zachytil mikrofón, však podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) nebol len nevinnou úvahou o budúcnosti medicíny. Zapadal do rozsiahlejšej iniciatívy, ktorú Kremeľ v posledných rokoch premenil na štátom podporovaný projekt.
Putin, ktorý má 73 rokov, sa podľa amerického denníka dlhodobo zaujíma o výskum spojený so spomaľovaním starnutia. V Rusku sa však táto téma neodohráva len v súkromí alebo v prostredí bohatých investorov, ako je to pri viacerých technologických miliardároch na Západe. V Putinovom prípade sa stala súčasťou štátnej politiky a vedeckého plánovania.
Nesmrteľnosť a moc navždy? Prezidenti Si a Putin našli riešenie, ako sa dožiť minimálne 150 rokov
Ruská vláda minulý mesiac oznámila, že vedci pracujú na génovej terapii, ktorá má spomaľovať bunkové starnutie. Projekt je súčasťou národného programu nových technológií na ochranu zdravia, ktorého rozpočet podľa ruského exilového denníka The Moscow Times presahuje dva bilióny rubľov, teda približne 26 miliárd dolárov. Na tému upozornil český web Aktuálně.cz.
Vakcína proti starnutiu
Jedným z najvýraznejších projektov je vývoj liečby, ktorú ruskí predstavitelia opisujú ako „vakcínu proti starnutiu“. Námestník ruského ministra vedy Denis Sekirinskij podľa WSJ uviedol, že experimentálna terapia sa má zamerať na receptor zvaný RAGE, ktorý ruskí vedci spájajú so zmenami v bunkách súvisiacimi s vekom.
Rusko stavilo miliardu rubľov na vývoj vlastnej viagry a továreň pri Moskve. Po desiatich rokoch výskumu nič nestojí
„Gén RAGE je receptor, ktorého aktivácia spúšťa starnutie bunky. Blokovanie tohto génu, naopak, môže predĺžiť jej mladosť,“ povedal Sekirinskij na konferencii o zdravej dlhovekosti v Saransku.
Moskva tvrdí, že cieľom je vytvoriť prvý génovo-terapeutický liek určený špecificky na blokovanie tohto receptora. Podľa ruských predstaviteľov by sa mohol začať vyrábať medzi rokmi 2028 a 2030.
Ambície Kremľa sa však neobmedzujú iba na bunkové starnutie. WSJ napísal, že ruskí štátni vedci skúmajú aj technológie, ktoré by v budúcnosti mohli umožniť náhradu poškodených orgánov. V centre pozornosti sú najmä dve oblasti - tzv. biotlač, teda 3D tlač živého tkaniva, a xenotransplantácia, pri ktorej by sa ľudské orgány pestovali v geneticky upravených ošípaných.
Ruskí vedci spolupracujúci so štátnymi inštitúciami tvrdia, že už vytlačili ľudské chrupavkové tkanivo a štítnu žľazu myši. Ich cieľom má byť dosiahnutie náhrady ľudských orgánov do roku 2030. Podobný časový horizont sa spomína aj pri pokusoch s pestovaním orgánov v prasatách.
Projekt blízky Putinovmu okoliu
Podľa amerického denníka stoja pri ruskej iniciatíve dve osoby blízke Putinovi. Jednou z nich je jeho dcéra Marija Voroncovová, endokrinologička zapojená do štátom podporovaných genetických programov. Druhou je fyzik Michail Kovalčuk, šéf Kurčatovovho inštitútu a brat Putinovho dlhoročného spojenca Jurija Kovalčuka.
Navonok nepriateľ, doma vzor výchovy. Putinovi údajní synovia mali vyrastať pod dohľadom ľudí zo Západu
Kovalčuk sa podľa amerického denníka stal jednou z hlavných ideových postáv ruského programu dlhovekosti. Verejne hovorí o tom, že veda bude čoraz viac schopná opravovať a nahrádzať časti ľudského tela. Sám však spája vedecké predstavy o predlžovaní života aj so širším obrazom civilizačného súboja so Západom.
Práve táto zmes vedeckých ambícií, geopolitického jazyka a osobného záujmu prezidenta robí z ruského programu viac než len zdravotnícky projekt. V krajine, kde sa moc koncentruje okolo úzkeho kruhu ľudí vo vysokom veku, získava výskum starnutia aj politický rozmer.
Putin si pritom celé desaťročia budoval obraz fyzicky odolného lídra. Ruská propaganda ho ukazovala pri love, športe, jazde na motorke či kúpaní v ľadovej vode. Za touto starostlivo udržiavanou predstavou vitality však stojí aj výrazný záujem o telesné starnutie a snaha oddialiť úpadok, tvrdí WSJ.
Denník pripomína aj Putinovu obľubu kryoterapie, teda vystavovania tela extrémne nízkym teplotám. V roku 2018 mal podľa spomienok bývalého rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza odporúčať kryokomoru aj jemu. Putin mu údajne s nadšením vysvetľoval, aké účinky má pravidelné státie v extrémnom chlade.
Vedci hovoria o izolácii
Ruské sľuby však narážajú na pochybnosti časti odborníkov. Projekty podporované Putinovým okolím zatiaľ priniesli len málo recenzovaných výstupov vo významných medzinárodných vedeckých časopisoch.
Kriticky sa k nim vyjadril napríklad ruský vedec Alexandr Ostrovskij, ktorý patril k priekopníkom biotlače v Rusku, no po začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu krajinu opustil a svoju firmu predal.
„Ak neexistujú publikácie, potom neexistujú ani skutočné výsledky,“ povedal Ostrovskij pre WSJ. Vyhlásenia ruských vedcov by sa podľa neho mali brať skôr ako ambície než ako hotové vedecké úspechy.
V Kremli sa podľa šéfa európskej rozviedky mení tón. Rusko už nehovorí o víťazstve, Putin môže stratiť výhodu pri rokovaniach
Ostrovskij zároveň upozornil, že ruský výskum je po sankciách a prerušení spolupráce so Západom v zložitej situácii. „Vedu nemožno robiť v izolácii,“ povedal. Podľa neho je možné, že ľudia okolo projektu hovoria Putinovi to, čo chce počuť, aby si zabezpečili financovanie.
Podobné pochybnosti sú dôležité aj preto, že oblasť predlžovania života je celosvetovo plná veľkých sľubov, neoverených terapií a marketingovo atraktívnych tvrdení. Niektoré výskumné smery, napríklad génové terapie či regeneratívna medicína, majú reálny vedecký základ. Cesta od laboratórnych výsledkov k bezpečnému a účinnému lieku pre ľudí je však dlhá a neistá.
Ruská fascinácia dlhovekosťou pôsobí obzvlášť výrazne v kontexte demografickej situácie krajiny. The Moscow Times pripomína, že priemerná dĺžka života ruských mužov sa podľa oficiálnych štatistík pohybuje približne okolo 67 rokov, čo je výrazne menej než v USA či vo väčšine západoeurópskych krajín.