Galaktický kanibalizmus v priamom prenose. Vedci našli stopy po dávnej „koristi“ našej Mliečnej cesty
Nezvyčajná skupina hviezd môže predstavovať pozostatky trpasličej galaxie, ktorú Mliečna cesta pohltila približne pred 10 miliardami rokov. Astronómovia túto dávnu galaxiu pomenovali Loki podľa severského boha klamstva a chaosu. Objav by mohol zmeniť súčasné chápanie vývoja Mliečnej cesty v dávnej minulosti.
Má priemer približne 100-tisíc svetelných rokov a podľa NASA obsahuje 100 až 400 miliárd hviezd. Naša galaxia však nebola vždy takým kozmickým obrom - začala rásť približne pred 12 miliardami rokov postupným spájaním s množstvom trpasličích galaxií. Pôvodná veľkosť a hmotnosť Mliečnej cesty však zostávajú otvorenou otázkou, čo vedcov vedie k pátraniu po stopách galaxií, ktoré v minulosti pohltila. Jednu z nich našli nedávno. Informuje o tom stanica CNN.
Vesmírna detektívka
Astronómovia sa v novej štúdii publikovanej v máji v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society zamerali na nezvyčajnú skupinu hviezd s nízkym obsahom kovov, ktoré sa nachádzajú blízko galaktického disku. Takéto hviezdy sú podľa vedcov mimoriadne staré, keďže vznikli ešte v časoch, keď vesmír obsahoval najmä vodík a hélium.
Práve hviezdy s nízkym obsahom kovov bývajú často spájané s dávnymi trpasličími galaxiami, ktoré Mliečna cesta mohla v minulosti pohltiť. Vedci sa domnievajú, že pozostatky týchto „kozmických hostín“ môžu byť dodnes ukryté hlboko vo vnútri našej galaxie.
Astronómovia, ktorí hľadajú stopy o pôvode vesmíru, prirovnávajú svoju prácu k detektívke a veľmi kovovo chudobné hviezdy sú pri tom mimoriadne dôležitým nástrojom. „Tieto hviezdy existujú miliardy rokov a nesú v sebe stopy o vzniku najstarších generácií hviezd vo vesmíre,“ uviedla Cara Battersbyová z University of Connecticut, ktorá sa na štúdii nepodieľala.
Tentokrát sa vedci pozreli inam
Doterajší výskum sa zameriaval najmä na hviezdne halo - veľký rozptýlený oblak obklopujúci galaktický disk - no časť vedcov predpokladala, že stopy dávnych zrážok galaxií sa môžu ukrývať hlbšie v Mliečnej ceste.
A práve tam sa pozrel tím Federica Sestita z University of Hertfordshire, ktorý pomocou údajov z teleskopu Gaia objavil 20 kovovo chudobných hviezd nečakane blízko galaktického disku.
Vedci zistili, že objavené hviezdy sú na základe chcemického zloženia pravdepodobne staršie než 10 miliárd rokov a majú veľmi podobné chemické zloženie, čo naznačuje spoločný pôvod v jednej trpasličej galaxii. Časť hviezd sa pritom pohybuje rovnakým smerom ako galaktický disk, časť opačne. Podľa vedcov môže ísť o pozostatky galaxie, ktorú Mliečna cesta pohltila krátko po veľkom tresku.
Boh chaosu
Vedci sa domnievajú, že hviezdy po pohltení zostali súčasťou Mliečnej cesty a časom sa rozptýlili na rôzne obežné dráhy. Podľa Sestita by sa hviezdy jednej galaxie mohli po zlúčení pohybovať v smere aj proti smeru obehu galaktického disku, no možné to bolo len v období, keď bola Mliečna cesta ešte mladá a mala slabšiu gravitáciu.
Výskumníkov zároveň zaujalo, že sa pomocou chemického zloženia hviezd podarilo odhaliť ich spoločný pôvod v dnes už zaniknutej galaxii.
Názov Loki podľa Sestita vznikol preto, že rovnako ako severský boh chaosu, aj tieto hviezdy bolo mimoriadne ťažké správne pochopiť. „Najskôr nebolo jednoduché vysvetliť, ako môže jedna pohltená galaxia rozptýliť hviezdy v oboch smeroch obehu,“ povedal.
Nevylučuje však ani inú možnosť – že hviezdy pochádzajú z viacerých zrážok galaxií.
Galaktický kanibalizmus
Mliečna cesta podľa vedcov rástla vďaka „galaktického kanibalizmu“, keď veľká galaxia pohltí menšiu a absorbuje jej hviezdy a plyn pomocou gravitačnej sily. Jednou z takýchto zásadných udalostí bolo zlúčenie Mliečnej cesty s galaxiou Gaia-Sausage-Enceladus pred ôsmimi až 10 miliardami rokov. Vedci sa domnievajú, že práve táto udalosť pomohla Mliečnej ceste prejsť z chaosu do stabilnejšej podoby, ktorú má dnes.
„Dochádza k množstvu malých zlúčení, ale tie naozaj veľké môžu zásadne zmeniť históriu rastu Mliečnej cesty,“ uviedol Alexander Ji z University of Chicago.
Nová štúdia naznačuje, že galaxia Loki mohla byť podobne významným objektom. Dôkazy sú však ukryté hlboko pri galaktickom disku, kde sa zvyšky takýchto galaxií hľadajú mimoriadne ťažko.
„Ak je to pravda, znamenalo by to, že nám chýba dôležitá časť histórie vzniku Mliečnej cesty a možno budeme musieť prehodnotiť naše súčasné predstavy o jej vývoji,“ uzavrel Ji.
Pred viac než mesiacom sa posádka misie Artemis II vrátila na Zem. Pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"