Jedna z najdlhších misií v histórii. Čína vyslala do vesmíru trojčlennú posádku, jeden z astronautov tam pobudne rok
Čína v nedeľu (24. 5.) vyslala na svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung (Nebeský palác) kozmickú loď Šen-čou 23 s tromi astronautmi na palube. Jeden z nich by mal prvýkrát stráviť na obežnej dráhe celý rok, a to kvôli štúdiu účinkov dlhodobého pobytu v mikrogravitácii. Experiment má pomôcť Číne pripraviť sa na budúce pilotované misie k Mesiacu a Marsu, uviedla agentúra AFP.
Vedecké experimenty
Astronauti, ktorých Čína nazýva taiwancami, majú na vesmírnej stanici uskutočniť množstvo vedeckých experimentov v oblasti biológie, fyziky, medicíny a ďalších. Členom posádky je prvýkrát astronaut z Hongkongu.
Raketa Dlhý pochod 2F odštartovala v oblaku plameňov a dymu z kozmodrómu Ťiou-čchüan na severozápade krajiny o 23.08 h miestneho času (17.08 h SELČ), ukázali zábery štátnej televízie CCTV. Členmi posádky sú 43-ročný Li Ťien-jing z Hongkongu, 39-ročný kozmický inžinier Ču Jang-ču a 39-ročný bývalý pilot letectva Čang Č'-jüan.
Meno astronauta, ktorý strávi vo vesmíre celý rok, bude oznámené neskôr, povedal v sobotu hovorca vesmírnej agentúry CMSA. Posádky doteraz zostávali na obežnej dráhe väčšinou šesť mesiacov, kým sa vystriedali.
Ročný pobyt na vesmírnej stanici bude jednou z najdlhších vesmírnych misií. Rekordný bol pobyt jedného z ruských kozmonautov Valerija Poljakova v roku 1995, predstavoval 14 a pol mesiaca.
O krok bližšie k cestám na Mesiac
Misia Šen-čou 23 má uskutočniť prvé plne automatické rýchle pripojenie, tzv. dokovanie, k strednému modulu vesmírnej stanice Tchien-kung. Ide o dôležitý krok v prípravách Číny na plánované pilotované misie na Mesiac okolo roku 2030. V tomto prípade bude potrebné automatické stretnutie a spojenie lode a pristávacieho modulu na obežnej dráhe Mesiaca. Vedci zároveň budú skúmať, ako dlhodobý pobyt vo vesmíre ovplyvňuje ľudské telo aj psychiku, najmä vplyv kozmického žiarenia, úbytok kostnej hmoty a psychickú záťaž pri dlhých misiách.
Čína bola v roku 2011 vylúčená zo spolupráce na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) pre obavy Spojených štátov o národnú bezpečnosť. Čínsky vesmírny program je totiž riadený čínskou armádou. V reakcii na to začala Čína budovať vlastnú orbitálnu stanicu, ktorá sa stala základom jej samostatného pilotovaného kozmického programu.
Čína chce do konca tohto roka na svojej vesmírnej stanici privítať prvého zahraničného astronauta, a to z Pakistanu. Do roku 2030 potom chce vyslať astronautov na Mesiac.
Súťaž o pristátie na Mesiaci
Čína vysiela svojich astronautov na vesmírnu stanicu od roku 2021. Najnovšia misia ale prichádza uprostred zostrovania súťaže so Spojenými štátmi o pristátie na Mesiaci. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) plánuje pristátie posádky na Mesiaci v roku 2028, teda o dva roky skôr ako Čína. Tento rok v apríli štyria astronauti NASA v rámci misie Artemis II uskutočnili let okolo Mesiaca a dostali sa od Zeme ďalej ako ktokoľvek predtým.
Čína doteraz vysielala na Mesiac iba roboty, no jej misie Šen-čou ukazujú, ako rýchlo sa vesmírne schopnosti Číny zlepšujú. V júni 2024 sa Čína stala prvou krajinou, ktorá pomocou robotov získala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca.
Peking tiež podľa štátnych médií vykonáva experiment, pri ktorom boli do vesmíru poslané vzorky ľudských kmeňových buniek. Cieľom je skúmať, ako by sa ľudské bunky mohli vyvíjať a fungovať v podmienkach dlhodobého pobytu vo vesmíre, vrátane ich prežitia a možných zmien pri dlhodobom pôsobení mikrogravitácie, uviedla agentúra Reuters.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"