Dokáže Únia nájsť „našepkávača“, ktorý by skrotil vojnu na Ukrajine? Putin naznačil, koho by akceptoval
Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený myšlienke európskeho vyslanca, pokiaľ „o Rusku nehovoril samé škaredé veci“. V hľadáčiku naďalej ostávajú aj Američania.
Ukrajina chce do rokovaní o ukončení vojny viac zapojiť Európsku úniu. Kyjev tvrdí, že súčasný formát rozhovorov s Ruskom sa vyčerpal a po útlme amerických mierových snáh treba priniesť „novú dynamiku“.
Téma sa má detailne riešiť aj na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ na Cypre, píše ďalej BBC.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v rozhovore pre BBC povedal, že Kyjev chce nový model rokovaní s Moskvou, v ktorom by Európania zohrávali aktívnejšiu úlohu. „Potrebujeme prejsť na nový formát rozhovorov s ruskou stranou,“ uviedol.
V zákulisí sa už objavujú aj mená možných európskych vyslancov. Medzi kandidátmi sa podľa BBC spomínajú bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová či bývalý taliansky premiér Mario Draghi.
Sybiha konkrétne mená komentovať nechcel. Draghiho hovorca odkázal, že sa k téme zatiaľ nebude vyjadrovať.
S kým bude Rusko ochotné rokovať?
Fínsky prezident Alexander Stubb cez víkend pripustil, že by úlohu sprostredkovateľa pravdepodobne neodmietol, no len za predpokladu, že Rusko pristúpi na prímerie. Nič tomu však zatiaľ nenasvedčuje.
Moskva medzitým pokračuje v masívnych útokoch proti Ukrajine. Kyjev cez víkend zažil jednu z najintenzívnejších vĺn raketových a dronových útokov od začiatku vojny. Rusko následne pohrozilo „systematickými údermi“ na mesto a vyzvalo cudzincov, aby odišli.
Kremeľ zároveň obviňuje Európsku úniu, že vojensky podporuje Kyjev a tým marí americké mierové snahy. Práve preto mnohí pochybujú, či bude Rusko ochotné s Európanmi vôbec reálne rokovať.
Moskva podľa BBC preferuje komunikáciu so Spojenými štátmi. Dôvodom je jednak status veľmoci, ale aj to, že vyslanci prezidenta Donalda Trumpa podľa kritikov vyvíjali väčší tlak na Kyjev než na Moskvu. Ani tento prístup však zatiaľ nepriniesol výsledky.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý týždeň vyhlásil, že USA nemajú záujem organizovať „nekonečný cyklus stretnutí, ktoré nikam nevedú“. Neskôr však doplnil, že Washington je pripravený opäť sprostredkovať rokovania, ak sa objaví reálna príležitosť.
O Rusku len pekne
Európska únia teraz hľadá spôsob, ako sa do procesu zapojiť a zároveň presadiť podmienky, ktoré budú výhodné pre Ukrajinu aj európsku bezpečnosť. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že je otvorený myšlienke európskeho vyslanca, pokiaľ „o Rusku nehovoril samé škaredé veci“.
Sám však navrhol bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý je dlhoročným spojencom Moskvy a lobistom za ruské záujmy. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tento návrh okamžite odmietla s tým, že Schröder by „sedel na oboch stranách stola“.
Článok pokračuje pod videom.
Putin tvrdí, že sa vojna blíži ku koncu. Rokovať by chcel so Schröderom.
Dohodnime sa, ako budeme s Moskvou hovoriť
Dvojdňové stretnutie ministrov na Cypre má slúžiť najmä na výmenu názorov medzi členskými štátmi. Od ruskej invázie v roku 2022 väčšina krajín presadzovala izoláciu Moskvy a sankcie, no pohľady na prípadné obnovenie kontaktov sa líšia.
Švédsko či Litva presadzujú ďalšie zvyšovanie tlaku na Rusko, pretože podľa nich je Moskva momentálne oslabená. Naopak Taliansko tvrdí, že Európa si už nemôže dovoliť zostať bokom.
Kallasová už v marci rozoslala členským štátom prvé návrhy možného spoločného postupu voči Rusku. Cieľom je vytvoriť jednotnú európsku pozíciu a stanoviť „červené línie“ ešte pred začiatkom akýchkoľvek kontaktov s Moskvou.
Ak chce Európa uspieť, musí byť tvrdá
Diskusia o konkrétnom vyslancovi by sa mohla naplno otvoriť až na samite lídrov EÚ budúci mesiac.
Ukrajina však tlačí na rýchly posun. „Toto sa nesmie zmeniť na zdĺhavý proces o tom, kto bude zastupovať, koľko ľudí tam bude a v akom formáte. Musí sa to stať rýchlo,“ varoval Sybiha.
Analytik Jaroslav Smovž z think-tanku Adastra upozorňuje, že ak chce Európa uspieť, musí rokovať z pozície sily. Podľa neho doteraz pôsobila voči Rusku nerozhodne a príliš slabo.
„Ak chce Európa vystupovať ako neutrálna sprostredkovateľka, neprinesie to výsledky, rovnako ako ich nepriniesli USA,“ tvrdí analytik. Podľa neho Rusko potrebuje cítiť tlak a obavy, nie iba diplomatické gestá.
Aj samotná Ukrajina medzitým zvyšuje tlak na Moskvu. Kyjev pokračuje v útokoch na ruské ropné zariadenia hlboko vo vnútrozemí Ruska a označuje ich za svoje „diaľkové sankcie“.
Napriek rastúcej diplomatickej aktivite však podľa ukrajinských predstaviteľov stále neexistujú signály, že by Rusko chcelo vojnu ukončiť. Poslanec vládnej strany Sluha národa Jehor Černev napriek tomu verí, že Európa môže do mierového procesu priniesť „novú energiu“. „Budú zastupovať Európsku úniu, ktorá veľmi dobre chápe hrozbu zo strany Ruska,“ uzavrel.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"