Ukrajinský vyjednávač priblížil pozadie mierových rokovaní: S Rusmi je reč odkedy v delegácii nie sú politici. USA si ceníme
Vyjednávania o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom pokračujú aj po štyroch rokoch od začiatku plnohodnotnej invázie, no zásadný posun zatiaľ nepriniesli. Ako však vyzerá samotné sedenie za jedným stolom s predstaviteľmi krajiny, ktorá vojnu rozpútala? Odpoveď ponúkol člen ukrajinskej delegácie a zástupca vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny Serhij Kyslycja v rozhovore pre britskú verejnoprávnu stanicu BBC.
Ďalšie kolo rokovaní sprostredkovaných Spojenými štátmi sa má uskutočniť v Ženeve. Kyslycja, ktorý sa zúčastňuje vojensko-technických diskusií, opisuje atmosféru stretnutí ako vecnú a bez ideologických výstupov. V minulosti tomu tak však nebolo. Zásadná zmena nastala až potom, čo sa zmenilo aj zloženie ruskej delegácie.
„Už v nej nie sú známe politické postavy ani predstavitelia ministerstva zahraničných vecí,“ priblížil pre BBC. Nahradili ich vojenskí predstavitelia a spravodajcovia.
„Vojaci majú lepšie pochopenie toho, čo sa deje na bojisku,“ povedal. Otázkou podľa neho zostáva, „či sú schopní informácie sprostredkovať ďalej bez toho, aby ich upravili alebo zmenili“.
Kontrola na prvom mieste
Technická náročnosť prípadného prímeria je podľa ukrajinskej strany obrovská. Frontová línia na východe krajiny je presiaknutá modernými technológiami. Nad územím operujú tisíce dronov a medzi znepriatelenými stranami sa rozprestiera rozsiahla „sivá zóna“.
Hrozba jadrovej provokácie. Rusko môže podľa ISW zinscenovať incident a obviniť Kyjev, aby oslabilo podporu Západu
V mestách Donbasu pritom naďalej žijú desaťtisíce civilistov. „Musíte mať jasný súbor pravidiel a protokolov a spôsob, ako ich overovať a monitorovať,“ zdôraznil Kyslycja.
Práve monitorovanie by podľa neho malo byť kľúčovou úlohou Spojených štátov. Ako informuje BBC, do procesu sú zapojení aj vysokopostavení americkí predstavitelia vrátane generála Alexusa Grynkewicha či ministra armády Dana Driscolla.
Kyslycja ocenil ich „záväzok a trpezlivosť“, keďže americkí zástupcovia podľa neho na rokovaniach nielen sedia, ale aktívne kladú otázky a analyzujú odpovede.
Pozitívne sa vyjadril aj o osobitnom vyslancovi Stevovi Witkoffovi či zaťovi amerického prezidenta Donalda Trumpa Jaredovi Kushnerovi, ktorých zapojenie podľa neho nemožno podceňovať. Spojené štáty by v prípade dohody mohli zohrávať úlohu rozhodcu, vybaveného modernými technológiami vrátane satelitného dohľadu.
„Potrebujeme niekoho, kto bude plniť úlohu arbitra,“ uviedol Kyslycja s tým, že v prípade porušenia dohody musí existovať „pevná a autoritatívna tretia strana“.
Bitka o Doneckú oblasť môže trvať ďalšie dva roky. Analytici odhadujú, že okupanti pri nej stratia státisíce vojakov
Skúsenosti s medzinárodným dohľadom má Ukrajina už z obdobia pred rokom 2022, keď prímerie na Donbase monitorovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ako však Kyslycja pre stanicu poznamenal, jej možnosti boli v porovnaní so súčasnými technológiami limitované. Dnešné bojisko je podľa neho technologicky neporovnateľné s minulosťou.
Pre samotného diplomata však nie je najťažšia technická stránka rokovaní, ale osobný rozmer. Ako bývalý veľvyslanec pri OSN strávil roky v jednej miestnosti s ruským zástupcom.
Spomienka na február ‚22
Spomína si najmä na 23. február 2022, keď počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN dostal správu, že Rusko začalo inváziu. Ruský veľvyslanec podľa jeho slov odmietol kontaktovať Moskvu so žiadosťou o vysvetlenie.
„Do desiatej večer nás uisťovali, že k žiadnemu útoku nedôjde. A o desiatej sme už vedeli, že útoky prebiehajú,“ opísal. Informáciu o prvých úderoch dostal do telefónu priamo počas zasadnutia.
Keď vyzval ruského veľvyslanca Vasilija Nebenzju, aby situáciu vysvetlil, dostal odpoveď: „Nikoho budiť nebudem.“
„Potrebujem zbrane, nie taxi.“ Zelenskyj ukázal bunker, v ktorom svetovým lídrom oznámil, že z Ukrajiny neutečie
Kyslycja zároveň tvrdí, že časť západných partnerov predpokladala rýchly pád Ukrajiny. „Najmenej niekoľko členov Bezpečnostnej rady verilo, že Ukrajina kapituluje a že nás obsadia – ak nie za dni, tak za niekoľko týždňov,“ povedal pre BBC.
Podľa neho mali spravodajské služby USA a Veľkej Británie informácie o pripravovanej invázii už mesiace vopred, no „nemali plán pre prípad, že sa Ukrajina nevzdá alebo že invázia nebude rýchla“.
Po štyroch rokoch vojny Kyjev vraj nevidí dôvod na kapituláciu. Ukrajinská armáda je výrazne silnejšia než na začiatku konfliktu a krajina rozvíja aj vlastné zbraňové systémy vrátane strely s plochou dráhou letu dlhého doletu.
Kyslycja tvrdí, že ukončenie vojny by však teoreticky mohlo byť otázkou jediného rozhodnutia. „Vojna by sa dala zastaviť jediným telefonátom jedného človeka svojmu náčelníkovi generálneho štábu,“ povedal pre BBC. Zároveň však dodal, že podľa jeho názoru „kremeľský diktátor“, teda Vladimir Putin, zatiaľ nemá vôľu konflikt ukončiť.
„Nikdy som si nevedel predstaviť, že by sme sa vzdali,“ uzavrel.