Osem krokov, ako poraziť Putina. Analytik zhodnotil, čo skutočne dorazí ruského prezidenta

Putina môže zosadiť iba smrť alebo samotné Rusko a nikto dnes nevie, kedy príde zlom. Kým sa tak stane, demokratický svet nemôže podľa denníka The Guardian čakať so založenými rukami. Historik a publicista Timothy Garton Ash preto zhrnul osem strategických bodov, ktoré by mohli zastaviť Putinove ambície skôr, než prekročia hranice Ukrajiny.

Stanoviť si jasný cieľ

Prvým krokom je pochopiť, čo vlastne Putin chce. Nejde len o Ukrajinu. Cieľom Kremľa má byť obnova čo najväčšej časti ruského impéria, oslabenie NATO, podkopanie Európskej únie a návrat ruskej sféry vplyvu do východnej Európy. Zabrániť mu v dosiahnutí týchto cieľov znamená poraziť ho.

Držať sa proukrajinského kurzu

Ruská invázia na Ukrajinu bude 11. júna trvať dlhšie než prvá svetová vojna. Napriek obrovskej prevahe Ruska sa Ukrajine stále darí odolávať.

Vojna však čoraz menej pripomína klasické frontové boje. Drony vytvorili pozdĺž frontu „zónu smrti“, ktorú je mimoriadne ťažké prelomiť. Boje sa preto presúvajú hlboko do tyla a cielia na energetickú infraštruktúru, ekonomiku aj morálku obyvateľstva.

Podľa analytika však najväčšie nebezpečenstvo môže prísť práve po zastavení bojov.

Čítajte viac

Prizná Kremeľ Rusom, že vojna na Ukrajine sa neskončí triumfom? Podľa britského denníka v Moskve už vzniká tajný plán

Na rozdiel od roku 1945 nemusí byť jasné, kto vlastne vyhral. Najpravdepodobnejším scenárom je prímerie, ktoré zmrazí konflikt pozdĺž súčasnej frontovej línie. To by však mohlo otvoriť novú fázu chaosu.

Podľa analýzy existuje reálne riziko, že štyri pätiny Ukrajiny mimo ruskej okupácie sa premenia na vyľudnený, rozdelený a dysfunkčný štát. To by naplnilo Putinov „plán B“ – zničiť Ukrajinu, ak ju nedokáže ovládnuť. O jeho porážke bude možné hovoriť až vtedy, keď sa Ukrajina stane bezpečným, stabilným, prosperujúcim a demokratickým členom Európskej únie.

Zvýšiť ekonomický tlak na Rusko

Vedľajším efektom Trumpovej vojny proti Iránu je zvýšenie ruských príjmov z ropy a plynu a čiastočné zrušenie sankcií proti nim. Na to, aby bol Putin porazený, sa musí stať opak.

Okrem sprísnenia sankcií a podpory ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru by mala Európa tvrdšie zasiahnuť aj proti ruskej „tieňovej flotile“. Práve cez Baltské more totiž prechádza takmer polovica ruského exportu ropy, často na tankeroch, ktoré figurujú na sankčných zoznamoch.

Odvrátiť ďalší ruský útok

Veľká pozornosť sa oprávnene venuje organizácii päť- až desaťročného prechodu z dnešnej európskej bezpečnosti závislej od USA do pozície, v ktorej sa Európa dokáže brániť sama. Najväčšie riziko ruského útoku na územie NATO a EÚ však pravdepodobne hrozí v prvých rokoch tohto prechodu, najmä v rokoch 2027 – 2028.

Putin je podľa Asha starý muž, ktorý sa ponáhľa a je posadnutý obnovením ruského impéria. A ako sa to zvyčajne dlhoročným diktátorom stáva, je čoraz viac odtrhnutý od reality. Má veľkú, bojmi zocelenú armádu a vojnovú ekonomiku. Čelí Európe, ktorá sa len začína prezbrojovať, a americkému prezidentovi, ktorý pravdepodobne nedodrží záväzok NATO podľa článku 5 brániť východoeurópskeho spojenca, ktorý je napadnutý.

Putin sa však môže spoľahnúť len na to, že Trump bude v Bielom dome do 20. januára 2029. Toto je teda jeho najlepšia a možno aj posledná šanca ukázať, že NATO je „papierový tiger“. Na to netreba masívny frontálny útok, stačí čiastočne obsadiť územia v Estónsku, Litve, alebo na inom východnom krídle Severoatlantickej aliancie.

Aj keď je pravdepodobnosť takéhoto útoku nízka, súvisiace riziko je také vysoké, že je nevyhnutné posilniť odstrašovanie. Keby sme sa mohli spoľahnúť na amerického prezidenta, súčasné rozmiestnenie NATO pod vedením Ameriky by na tento účel stačilo.

Čítajte viac

„Odporučte známeho. Môže mať HIV aj žltačku.“ Ako Rusi rozbehli biznis na verbovaní svojich priateľov do vojny

Na hybridnom fronte treba aj útočiť

Rusko vedie proti Európe rozsiahlu hybridnú vojnu – od kybernetických útokov cez dezinformácie, až po sabotážne operácie.

Nedávny dokument Európskej rady pre zahraničné vzťahy tvrdí, že vzhľadom na rozsah ruskej hybridnej kampane proti Európe sa musíme nielen brániť, ale ju aj narúšať a starostlivo vymedzenými spôsobmi prechádzať do ofenzívy.

Hovoriť so všetkými Rusmi

Veľa sa diskutuje o tom, či by európski lídri mali priamo rokovať s Vladimirom Putinom. Aj keby mal niekto z nich prístup k Putinovi a on by ich počúval, čo by mu vlastne povedal?

Jediný jazyk, ktorému Putin skutočne rozumie, je vojenská a ekonomická sila ovládaná politickou vôľou.

Dôležitejšie je hovoriť s tromi ďalšími ruskými typmi voličstva: podnikateľskými, profesionálnymi a dokonca aj byrokratickými elitami, ktoré sú stále v krajine, po druhé so širšou ruskou spoločnosťou a nakoniec s „iným Ruskom“, ktoré teraz žije prevažne v exile a túži po Putinovej porážke viac ako ktokoľvek iný.

Hoci sa spôsob komunikácie s týmito skupinami musí líšiť, spoločná línia zostáva rovnaká: budúci vzťah Ruska so svetom nemusí byť nepriateľský, ale len za určitých podmienok.

Zbaviť sa vlastných nacionalistov

Putin nemá žiadnu okamžitú náhradu za maďarského Orbána ako pôvodcu ruského veta pri rozhodovacom stole v Bruseli. Robert Fico sa s ním nedá porovnávať.

V celej Európe naďalej silnejú antiliberálne, populistické a nacionalistické politické sily, ktoré môžu v budúcnosti zásadne zmeniť rovnováhu v Únii.

Spomínaný je napríklad scenár, v ktorom by sa francúzsky prezident Jordan Bardella mohol v roku 2027 dostať na vrchol moci, a tiež možnosť, že Alternatíva pre Nemecko (AfD) by sa v roku 2029 stala najsilnejšou stranou v nemeckom Bundestagu.

Takýto vývoj by umožnil Kremľu využiť vnútorné rozpory Západu a rozložiť jednotu Európskej únie zvnútra.

Starať sa o vlastnú bezpečnosť

Na záver analytik pripomína lekciu zo studenej vojny. Západ podľa neho nevyhral len vďaka armáde či diplomacii, ale preto, že dokázal vytvoriť bezpečné a prosperujúce spoločnosti. Rovnaká úloha stojí pred Európou aj dnes.

Zmena v Rusku môže prísť zajtra, ale aj o desať rokov. Najdôležitejšou zbraňou demokratických štátov preto zostáva strategická trpezlivosť.

Pozrite si reportáž o Putinovom prejave o vojne na Ukrajine: