Rozhodnutia Európskej centrálnej banky budú závisieť od situácie v Iráne. Kažimír varuje pred rizikom vyššej inflácie
Budúce rozhodnutia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať situácia na Blízkom východe. Vojna v Iráne totiž prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu. ECB bude preto situáciu pozorne sledovať a reagovať na základe aktuálnych dát a inflačného výhľadu.
Vo svojom komentári po minulotýždňovom rozhodnutí o ponechaní kľúčových sadzieb bez zmeny to v pondelok (23. 3.) uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, ktorý je aj členom Rady guvernérov ECB.
Upozornil, že nastalo obdobie skutočnej, nielen teoretickej neistoty.
„Pozitívne je, že máme dobrú východiskovú pozíciu. Znamená to, že inflácia sa už niekoľko mesiacov pohybuje v blízkosti nášho dvojpercentného cieľa, očakávania budúceho rastu cien sú ukotvené a finančné trhy chápu, za akých podmienok pristúpime k zmene úrokových sadzieb,“ zhodnotil Kažimír.
Slovensko zavádza dvojité ceny nafty. Vodiči so zahraničnou značkou si od pondelka za liter paliva výrazne priplatia
Iránsky konflikt ohrozuje medzinárodný obchod
Iránsky konflikt nie je podľa neho len o cenách energií, v ohrození je aj plynulosť medzinárodného obchodu. Ak sa konflikt rozšíri do širšieho regiónu, budú nasledovať komplikácie a dôjde k narušeniu medzinárodnej prepravy. Takýto scenár sa dotkne ľudí a firiem naprieč celou Európou.
„Vlády pravdepodobne zareagujú. História však ukázala, že fiškálne opatrenia bývajú len zriedkavo dočasné, cielené a adresné. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že vládne opatrenia skôr prispejú k ďalšiemu rastu inflácie, alebo predĺžia agóniu rastúcich cien,“ varoval Kažimír s tým, že limitujúcim faktorom tohto vývoja môže byť, že väčšina vlád má v súčasnosti menší priestor v rozpočtoch.
Víťazi a porazení vojny s Iránom: Kto z konfliktu najviac ťaží a kto, naopak, stráca? Výsledky môžu prekvapiť
Riziko dlhodobého rastu inflácie
Guvernér pripomenul, že spomienky na roky vysokej inflácie sú stále živé. Mnohé firmy majú preto nižší prah citlivosti na zvyšovanie svojich cien a zamestnanci si tiež môžu začať pýtať vyššie mzdy skôr. Je preto potrebné, aby ECB pozorne sledovala, čo ľudia hovoria a čo robia, keď na sebe pociťujú vplyv rastúcich cien.
„Budeme situáciu pozorne sledovať a náš prístup zostane závislý od dát a informácií. S rozhodnutiami pôjdeme od jedného stretnutia Rady guvernérov k druhému a každé z nich bude otvorené bez vopred predurčeného výsledku,“ avizoval Kažimír.
Načasovanie a rozsah prípadného zásahu ECB bude podľa neho závisieť od toho, ako na základe prichádzajúcich dát vyhodnotí strednodobý inflačný výhľad. Navzdory komplikovanej situácii nebudú guvernéri reagovať na „šum“ a krátkodobé výkyvy.
„V nasledujúcich mesiacoch toho môžeme proti skokovému rastu inflácie urobiť len málo. Ak však posúdime, že riziko jej dlhodobého zotrvania nad naším cieľom je značné, budeme konať s primeranou rozhodnosťou, aby sme infláciu vrátili na cieľovú úroveň,“ zdôraznil Kažimír s tým, že ECB pri plnení svojho mandátu nezaváha.
Slovensko „priškrtilo“ naftu, paradoxne aj Slovák môže platiť viac. Prečo? Experti: Zatiaľ buďme radi, že je čo tankovať