Trump sa chváli víťazstvom v Iráne, ale stále žiada spojencov o pomoc. Prečo Amerike nestačia vlastné sily?
Napriek Trumpovým vyhláseniam o víťazstve vojny s Iránom konflikt stále prebieha. Prezident USA sa najnovšie obracia na spojencov, aby mu krízu v Hormuzskom prielive pomohli vyriešiť.
Obsadenie ostrova Charg
Jednou z možností, ako oslabiť iránsku vládu, by bolo, keby americké sily obsadili ostrov Charg, ktorý je kľúčovým bodom pre iránsky export ropy a financovanie režimu. Zničenie tohto hlavného ekonomického motoru by mohlo zmeniť politické kalkulácie v Teheráne.
Veľvyslanec USA pri OSN Mike Waltz pre CNN uviedol, že „určite si myslí, že (Trump) by si túto možnosť ponechal, ak by chcel zničiť ich energetickú infraštruktúru“. Avšak útok na Charg by mohol pre USA znamenať vysoké straty, vrátane ekologických škôd a hospodárskeho kolapsu, ak by sa Irán rozhodol sabotovať svoje ropné zariadenia namiesto toho, aby ich stratil pod americkou kontrolou.
Zvrhnutie vlády by mohlo zhoršiť krízu
Politické faktory v Iráne skomplikovali určenie času ukončenia vojny. Iránske dronové útoky na spojencov USA v Perzskom zálive síce spomalili, čo môže naznačovať, že americké a izraelské nálety znižujú iránske útočné schopnosti. Napriek tomu pred pár dňami stále dochádzalo k raketovým útokom na letisko v Bagdade a na Izrael.
Diplomacia nepostupuje a Trumpove požiadavky na kapituláciu Iránu sú neúspešné. Menovanie nového najvyššieho vodcu naznačuje, že režim plánuje pokračovať v desaťročiach trvajúcom odpore voči Washingtonu.
Zároveň neexistujú žiadne signály, že by sa tlak na iránsku vládu uvoľnil. Trump začal vojnu s ponukou, že Irán má jedinečnú šancu zbaviť sa represívneho režimu. V krajine, kde vládne násilie voči protestujúcim, však zatiaľ neprišlo k žiadnemu masovému povstaniu.
Zvrhnutie vlády by bolo veľkým víťazstvom pre iránsky ľud a poskytlo by Trumpovi významné politické dedičstvo. Mnohí iránski analytici sa však obávajú, že pád vlády by mohol viesť k sektárskym alebo občianskym nepokojom, čo by zhoršilo bezpečnostnú situáciu v regióne a predĺžilo vojnu. Aj keď sa vojna medzi USA, Izraelom a Iránom môže zdať ukončená, medzinárodná kríza sa môže ešte zhoršiť.
Skepsa Američanov voči Trumpovej vojne
V USA panuje mimo Trumpovej pevnej voličskej základne skepsa voči tvrdeniam, že vojna sa skončí v priebehu týždňov. Dôvera v prezidentovo vedenie bola podľa prieskumov nízka už na začiatku konfliktu.
Republikáni síce v Kongrese blokovali snahy demokratov obmedziť Trumpove právomoci, no opakované uisťovanie o krátkom trvaní bojov naznačuje obavy, že zdĺhavý konflikt by mohol poškodiť ich volebné šance. Minister obrany Pete Hegseth sa snažil odmietnuť paralely s Irakom a Afganistanom a zdôraznil, že nejde o „nekonečnú vojnu“.
Demokrati však kritizujú nedostatok jasnej stratégie, neprehľadný cieľ aj obchádzanie Kongresu. Bývalý kandidát na prezidenta Pete Buttigieg varoval, že problémom nie sú vojaci, ale politické vedenie: „Neobávam sa vojakov a ľudí, ktorí slúžia. Obávam sa ich politického vedenia, ako napríklad Peta Hegsetha a Donalda Trumpa.“
Trump medzitým útočí na médiá, ktoré žiadajú viac informácií o cieľoch a konci vojny. Takéto otázky sú však podľa kritikov oprávnené, keďže kroky Iránu často Washington prekvapujú. V kontexte bolestivých skúseností amerických rodín z predchádzajúcich vojen je tak tlak na jasné zdôvodnenie nového konfliktu oveľa silnejší.
„Počul som, že už nežije,“ vyhlásil Trump o Chameneím. Tvrdí, že v Iráne už prakticky nemajú čo napadnúť:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"