„Trump je osamelý, nikto ho nepodporuje.“ USA potrebujú pomoc Číny, tá ale nemá dôvod zachraňovať ich vojnu
Prezident Donald Trump pred plánovaným samitom v Pekingu požaduje od Číny pomoc pri znovuotvorení Hormuzského prielivu, ktorý Irán zablokoval, čím vyvolal globálnu ropnú krízu. Peking však nemá motiváciu ustúpiť a zrejme nebude ochotný riskovať svoju vojenskú angažovanosť v tejto situácii.
Trump tlačí na Čínu
V rámci pripravovaného samitu, ktorý sa má konať o dva týždne v Pekingu, americký prezident stanovil novú podmienku: Čína by mala pomôcť pri zabezpečení Hormuzského prielivu, ktorý Irán uzavrel, čím sa zablokovala jedna pätina svetových dodávok ropy. Tento krok vyvolal obavy z narušenia globálnej ekonomiky.
Trump v tejto súvislosti tlačí na Čínu, Francúzsko, Japonsko, Južnú Kóreu a Britániu, aby sa zapojili do ochrany prielivu. Čína však nemá veľký dôvod súhlasiť, keďže je už dlhodobo strategicky pripravená na energetické krízy a diverzifikovala svoje zdroje ropy aj investíciami do čistej energie.
V rozhovore pre Financial Times, na ktorý upozornil portál CNN, Trump naznačil, že ak Čína neodpovie na jeho výzvu pred plánovaným stretnutím s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom, môže sa rozhodnúť odložiť svoju návštevu.
„Patrilo by sa, aby tí, ktorí profitujú z prielivu, pomohli zabezpečiť, aby sa tam nič zlé nestalo. Myslím, že aj Čína by mala byť súčasťou tejto pomoci,“ uviedol.
Peking si môže dovoliť počkať
Trumpova požiadavka je neobyčajná – žiada od Číny, aby nasadila vlastné vojenské zdroje v konflikte, ktorý USA začali proti Iránu, krajine, ktorá má blízke vzťahy s Pekingom.
Ak by Čína nevyhovela, hrozí, že Trump podnikne diplomatické kroky. Peking však stojí v lepšej pozícii ako zvyšok Ázie, ak by čelil dlhotrvajúcej energetickej kríze.
V posledných rokoch sa Čína pripravovala na možné ropné šoky hromadením zásob, diverzifikovaním dodávok a miliardovými investíciami do obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne a veterné elektrárne či elektrické vozidlá.
CNN tiež informovala, že Irán uvažuje o umožnení preplávania prielivu niektorým tankerom, pokiaľ bude ropa obchodovaná v čínskych juanoch.
Bert Hofman, profesor na Východoázijskom inštitúte Národnej univerzity v Singapure, naznačil, že Čína by mohla zvoliť taktiku vyčkávacieho prístupu. Vzhľadom na svoju strategickú bezpečnosť má podľa neho krajina dostatočný manévrovací priestor na to, aby si mohla dovoliť počkať.
Trump vojnou v Iráne znepokojil svet
Konflikt, ktorý podľa amerických a izraelských predstaviteľov bude pokračovať ešte niekoľko týždňov, sa stal hlavnou témou, ktorá zatienila Trumpov plánovaný samit v Pekingu. Ten sa uskutoční v čase, keď šéf Bieleho domu čelí negatívnym reakciám kvôli rastúcim cenám palív, ktoré sú následkom eskalujúcich útokov na iránsku energetickú infraštruktúru.
V Číne sa objavujú správy, ktoré majú nádych škodoradosti. Henry Huiyao Wang, prezident Centra pre globalizáciu a výskum Číny v Pekingu, vyjadril názor, že Trump je aktuálne v zložitej situácii, keďže je „osamelý a nikto ho nepodporuje, pretože znepokojil svet vojnou v Iráne“.
Zatiaľ čo čínske štátne médiá vyzývajú na väčšiu spoluprácu medzi USA a Čínou v čase globálnej neistoty, nacionalistický denník Global Times ostro kritizoval Trumpovu výzvu na vyslanie vojnových lodí do Hormuzského prielivu.
„Ide naozaj o ‚zdieľanie zodpovednosti‘ – alebo o rozdelenie rizika vojny, ktorú Washington začal a nedokáže ju dokončiť?“ pýta sa denník.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian zdôraznil, že diplomacia hláv štátov je kľúčová pre ďalší vývoj vzťahov medzi oboma veľmocami, pričom obidve strany stále komunikujú o plánovanej návšteve Trumpa v Číne.
Podľa Wanga USA v súčasnosti potrebujú Čínu oveľa viac, než Čína potrebuje Spojené štáty.
Vyhýbanie sa vojenskému konfliktu
Trump varoval NATO pred „veľmi zlou“ budúcnosťou, ak jeho členovia nebudú brať do úvahy jeho požiadavku na vyslanie vojnových lodí. Iní americkí spojenci, ako Japonsko a Austrália, zatiaľ túto výzvu odmietli. Čína, ako kľúčový strategický partner Iránu a najväčší odberateľ jeho ropy, má ešte menej dôvodov podporiť Trumpovu pozíciu.
Čínski predstavitelia kritizovali útoky na Irán a vyzvali na okamžité prímerie, pričom zároveň odsúdili iránske útoky na susedné krajiny, vrátane Saudskej Arábie.
Čína podľa odborníkov nemá záujem riskovať zapojenie do vojenského konfliktu, ktorý by mohol eskalovať. Zameriava sa totiž na stabilizáciu regiónu.
Peking sa už dlhšie profiluje ako kľúčový hráč na Blízkom východe, pričom v minulosti sprostredkoval dohodu medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Napriek tomu, že Čína nie je priamo zapojená do ropnej krízy, jej ekonomika môže byť zasiahnutá zvýšením cien energií, čo podľa docenta politológie na Národnej univerzite v Singapure Ja Iana Chonga môže byť „bolestivé, keďže Čína chce, aby jej ekonomika fungovala“.
„Blízky východ je oblasť, do ktorej Peking vynaložil veľa politického kapitálu,“ povedal Chong.
„Chcú, aby sa situácia stabilizovala a zdôraznila sa ich úloha v regióne, ale to, čo sa deje teraz, vrhá tieň na toto úsilie,“ uzavrel.
Ropná kríza v Perzskom zálive. Politológ Jiří Just odkrýva zákulisie útokov na tankery a ich vplyv na svetovú ekonomiku:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"