ONLINE Von der Leyenová varuje lídrov EÚ pred migračnou krízou. Izrael: Máme pred sebou ešte aspoň tri týždne útokov
Prehľad všetkých dôležitých správ o Blízkom východe z nedele 15. marca si môžete pozrieť na tomto mieste. Situáciu sledujeme online na webe ta3.com aj vo vysielaní.
20:59 Izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT) v nedeľu oznámil, že 18. marca sa znovu čiastočne otvorí hraničný priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom, ktorý bol uzatvorený po spustení útokov Izraela a USA na Irán. Informujú o tom agentúra AFP a denník Times of Israel.
COGAT vo vyhlásení uviedol, že priechod Rafah sa znovu otvorí v obmedzenom režime v oboch smeroch, avšak výhradne pre presun osôb. Toto rozhodnutie bolo podľa úradu prijaté po novom posúdení situácie a preskúmaní podmienok umožňujúcich obnovenie prevádzky, pričom sa zachovajú potrebné bezpečnostné obmedzenia.
Priechod bude fungovať podľa rovnakého mechanizmu ako pred jeho uzavretím, dodal COGAT.
20:43 Americký minister energetiky Chris Wright uviedol, že Spojené štáty rokujú s viacerými krajinami o reakcii na výzvu prezidenta Donalda Trumpa, aby sa štáty dovážajúce ropu cez Hormuzský prieliv zapojili do zabezpečenia tejto strategickej námornej trasy. Mená krajín, s ktorými Washington komunikuje, nespresnil. Informuje o tom agentúra ČTK.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí medzitým stanici CBS povedal, že viaceré krajiny už Teherán požiadali o zabezpečenie bezpečnej plavby cez prieliv a niektorým plavidlám bolo umožnené preplávať. Podľa neho je prieliv otvorený pre všetky štáty okrem Spojených štátov a ich spojencov, pričom o tom, ktoré lode môžu prejsť, rozhodujú iránske ozbrojené sily.
20:12 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v nedeľu v liste adresovanom lídrom členských krajín Európskej únie upozornila na rastúce riziká dlhotrvajúceho konfliktu na Blízkom východe a jeho dôsledky pre Úniu. Súčasná geopolitická situácia si podľa nej vyžaduje vysokú úroveň ostražitosti a pripravenosti na akékoľvek budúce výzvy vrátane migračnej krízy. Informuje o tom agentúra.
„Konflikt na Blízkom východe predstavuje výzvy, ktoré si vyžadujú mobilizáciu politických, diplomatických a operačných nástrojov. Už viedol k vnútornému presídleniu miliónov ľudí, najmä v Iráne a Libanone. Zatiaľ čo opätovne potvrdzujeme náš záväzok k deeskalácii a ochrane regionálnej bezpečnosti, musíme stáť po boku našich partnerov v regióne,“ uviedla von der Leyenová v liste, ktorý má agentúra k dispozícii.
Šéfka EK zdôraznila, že zatiaľ nedochádza k masovej migrácii do EÚ, no je potrebné pripraviť všetky dostupné nástroje a spolupracovať s kľúčovými partnermi, ako sú Turecko, Libanon a Pakistan. Pozdĺž hraníc medzi Iránom a Tureckom je podľa nej situácia stabilná vďaka sprísneným kontrolám zo strany Ankary.
19:15 Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie budú v pondelok na zasadnutí v Bruseli rokovať o možnom rozšírení pôsobnosti existujúcej námornej operácie Aspides do Hormuzského prielivu. Cieľom je chrániť lodnú dopravu, informoval v nedeľu denník Financial Times, píše agentúr.
Operácia Aspides vznikla ako misia EÚ zameraná na ochranu medzinárodnej lodnej dopravy v Červenom mori pred útokmi jemenských povstalcov húsíov. EÚ ju spustila 19. februára 2024 v reakcii na útoky na obchodné lode, ktoré sa začali po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.
O ochote rozšíriť pôsobnosť námorných misií EÚ hovorili v pondelok aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Americký prezident Donald Trump pritom v sobotu vyzval Britániu, Čínu, Japonsko, Južnú Kóreu a „ďalších“, aby vyslali vojnové lode do Hormuzské
18:54 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zverejnil v nedeľu na svojom účte na platforme X video, v ktorom zosmiešňuje konšpiračné teórie o svojej smrti kolujúce na sociálnych sieťach. Informovala o tom agentúra AFP.
Vo videu si usmievajúci sa premiér objednáva kávu pri pulte cukrárne neďaleko Jeruzalema, keď mu muž za kamerou povie: „Na sociálnych hovoria sieťach hovoria, že ste mŕtvy“.
Netanjahu s pohárom v ruke, použijúc hebrejskú frázu vyjadrujúcu silnú náklonnosť alebo túžbu po niečom, odpovedá: „Zomrel by som za kávu, rovnako ako by som zomrel za svoj ľud“.
Potom sa Netanjahu spýtal „Chcete spočítať moje prsty?“ a postupne ukázal na kameru obe svoje ruky. Narážal tým na špekulácie, že jeho najnovší televízny prejav vygenerovala umelá inteligencia, pretože niektorým sa zdalo, že má na jednej ruke šesť prstov.
Netanjahu na konci videa v súvislosti izraelsko-americkými útokmi na Irán a ostreľovanie Izraela militantmi z Hizballáhu z územia Libanonu vyzval Izraelčanov, aby zostali ostražití a rešpektovali pokyny civilnej ochrany.
„Urobíme všetko pre to, aby sme vám čo najskôr uľahčili život. Robíme veci, ktoré nemôžem podrobne rozoberať; aj teraz pokračujeme v útokoch na Irán a Hizballáh v Libanone,“ dodal izraelský premiér.
18:14 Izraelská armáda plánuje pokračovať vo vojenskej kampani proti Iránu ešte najmenej tri týždne, pričom na zozname má stále „tisíce cieľov“. Pre televíziu CNN to uviedol hovorca izraelských ozbrojených síl (IDF) a brigádny generál Effie Defrin.
Podľa jeho slov je izraelská armáda pripravená pokračovať v operáciách minimálne do židovského sviatku Pesach, ktorý sa začína približne o tri týždne. Zároveň dodal, že existujú aj plány na ďalšie obdobie po tomto termíne.
Od začiatku kampane proti Iránu 28. februára vykonalo izraelské letectvo približne 400 vĺn leteckých úderov v západnej a centrálnej časti krajiny. Cieľom operácií je podľa armády ničenie infraštruktúry a likvidácia členov jednotiek zodpovedných za raketové útoky, protivzdušnú obranu a výrobu zbraní.
Izraelskí predstavitelia zároveň uvádzajú, že Spojené štáty a Izrael od začiatku konfliktu zasiahli už tisíce cieľov.
Defrin zdôraznil, že izraelská armáda nepostupuje podľa presného časového harmonogramu. „Nepracujeme podľa stopiek ani pevného harmonogramu, ale podľa dosiahnutia našich cieľov,“ povedal s tým, že cieľom je výrazne oslabiť iránsky režim.
18:09 Americko-talianska vojenská základňa Ali Al Salem v Kuvajte sa stala terčom dronového útoku. Informovala o tom stanica BBC s odvolaním sa na vyhlásenie talianskej armády.
Podľa náčelníka talianskeho generálneho štábu Luciana Portolana zasiahla bezpilotná lietajúca bomba prístrešok, v ktorom bolo umiestnené diaľkovo riadené lietadlo talianskej jednotky Task Force Air (TFA). Stroj bol pri útoku zničený.
Portolano uviedol, že pri incidente nebol zranený žiadny personál. Vojaci podľa neho neboli útokom priamo ohrození.
Talianske ministerstvo obrany zároveň oznámilo, že kontingent jednotky TFA na základni bol v posledných dňoch zmenšený. Išlo o opatrenie prijaté v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v regióne.
17:11 Izraelský minister energetiky Eli Kohen v nedeľu izraelskej stanici GLZ povedal, že vláda zvažuje vypovedanie dohody s Libanonom o námornej hranici. Dohoda, ktorú v roku 2022 pomohli dohodnúť Spojené štáty, rieši spor týkajúci sa 860 kilometrov štvorcových vôd Stredozemného mora, v ktorých sú ložiská plynu.
16:51 Izraelské ozbrojené sily v nedeľu oznámili, že podnikli rozsiahle útoky v západnej a strednej časti Iránu. Cieľom boli veliteľské centrá patriace iránskym Revolučným gardám (IRGC) a polovojenskej organizácii Basídž, informuje agentúra podľa správy stanice Sky News.
Armáda vo vyhlásení uviedla, že „v súčasnosti rozširuje rozsah svojich útokov na infraštruktúru iránskeho režimu aj na ďalšie časti v západnom a strednom Iráne“.
Údery zasiahli aj mesto Hamadán. Podľa izraelskej armády veliteľské centrá pomáhajú Iránu pri útokoch na Izrael a ďalšie krajiny na Blízkom východe. Bližšie informácie o výsledkoch posledných útokov armáda zatiaľ neposkytla.
16:33 Ohlásená ropa z núdzových rezerv sa v Európe a v Amerike dostane na trh až koncom marca, zatiaľ čo v Ázii to bude hneď. V aktualizácii svojho stredajšieho oznámenia o uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov ropy z pohotovostných zásob to dnes uviedla Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA).
Tá sa rozhodla ropu zo zásob uvoľniť kvôli dopadom vojny na Blízkom východe, ktoré paralyzovali prepravu ropy kľúčovým Hormuzským prielivom.
Členské štáty IEA sa zaviazali uvoľniť celkovo 411,9 milióna barelov, uviedla v nedeľu IEA. Z toho 271,7 milióna barelov sprístupní zo štátnych zásob vlády, 116,6 milióna barelov pôjde z povinných zásob priemyslu a 23,6 milióna barelov z iných zdrojov.
Agentúra dodala, že 72 percent plánovaného uvoľnenia núdzových rezerv tvorí surová ropa a 28 percent ropné produkty.
16:23 Ceny ropy budú v pondelok (16. 3.) zrejme pokračovať v raste. Americko-izraelská vojna proti Iránu vstúpila do tretieho týždňa. Konflikt ohrozuje ropnú infraštruktúru a uzavrel Hormuzský prieliv, čo spôsobilo najväčšie narušenie dodávok na svete. Informuje o tom agentúra Reuters.
Americký prezident Donald Trump pohrozil ďalšími útokmi na iránske ropné exportné centrum na ostrove Chárg, čo vyvolalo tvrdú reakciu Teheránu, ktorý prisľúbil odvetné údery.
Ceny referenčných druhov ropy, severomorskej Brent aj americkej WTI, už prudko vzrástli, čo otriaslo globálnymi trhmi. Oba druhy ropy od začiatku marca vyskočili o viac než 40 % a dostali sa na najvyššie úrovne od roku 2022.
USA v sobotu (14. 3.) zasiahli vojenské ciele na ostrove Chárg, na čo Irán rýchlo odpovedal útokmi dronov na dôležitý ropný terminál v prístave Fudžajra v Spojených arabských emirátoch.
„Ide o eskaláciu konfliktu,“ uviedli analytici JPMorgan vedení Natashou Kanevou. „Doteraz bola ropná infraštruktúra regiónu väčšinou ušetrená.“
Okrem terminálu Fudžajra označili analytici za kritické a zraniteľné aj saudské zariadenia Ras Tanura a Abkajk. Dodávky z terminálu vo Fudžajre sa však podľa miestneho zdroja v nedeľu obnovili.
Fudžajra, ktorá leží mimo Hormuzského prielivu, je výstupným bodom pre približne 1 milión barelov (1 barel = 159 litrov) denne, čo predstavuje asi 1 % globálneho dopytu.
14:58 Vojna, ktorú začali Spojené štáty proti Iránu, sa skončí do niekoľkých týždňov. Potom sa obnovia dodávky ropy a ceny energií klesnú. V relácii stanice ABC to vyhlásil americký minister energetiky Chris Wright.
„Myslím, že ten konflikt určite skončí v najbližších týždňoch, možno aj skôr. Konflikt ale v najbližších týždňoch skončí, my sa dočkáme obnovenia dodávok a potom aj poklesu cien," citovala Wrighta agentúra Reuters.
14:50 Sankcie proti ruskej rope opätovne vstúpia do platnosti po skončení „krízy“ na Blízkom východe, povedal americký prezident Donald Trump v rozhovore pre NBC News.
Na otázku ohľadom jeho rozhodnutia dočasne zrušiť niektoré sankcie na ruskú ropu uprostred rastúcich svetových cien Trump odpovedal: „Chcem mať ropu pre celý svet. Chcem mať ropu.“
Dodal, že sankcie, ktoré boli uvalené po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, „sa vrátia hneď, ako kríza (na Blízkom východe) skončí“.
14:35 Mraky toxického dymu po americko-izraelských leteckých úderoch na ropné zariadenia v Iráne sa podľa odborníkov začali vracať na zem v podobe nebezpečného čierneho dažďa. Obyvatelia Teheránu sa už minulý týždeň sťažovali na pálenie očí a problémy s dýchaním po tmavých olejovitých zrážkach, ktoré spadli v okolí hlavného mesta po náletoch na ropné sklady a rafinériu. Stĺpy hustého dymu bolo počas posledných dvoch týždňov konfliktu vidieť aj v ďalších častiach regiónu.
Čierny dážď vzniká, keď sa sadze, popol a toxické chemikálie v atmosfére spoja s kvapkami vody a následne dopadnú späť na zem. Podľa odborníkov ide o jav, ktorý sa objavuje najmä po požiaroch ropných polí a rafinérií, ale aj pri lesných požiaroch, sopečných erupciách či silnom priemyselnom znečistení. Mikroskopické sadze, približne 40-krát menšie než hrúbka ľudského vlasu, sa môžu dostať hlboko do pľúc a krvného obehu, čo zvyšuje riziko dýchacích a srdcových ochorení, rakoviny alebo predčasnej smrti.
Svetová zdravotnícka organizácia preto odporučila obyvateľom Iránu, aby podľa možností zostali v uzavretých priestoroch a používali ochranné rúška. Odborníci zároveň upozorňujú, že čierny dážď býva často kyslý a môže spôsobiť popáleniny kože či poškodenie pľúc. Obyvatelia sa obávajú aj kontaminácie pitnej vody ťažkými kovmi. Zatiaľ čo pri menších požiaroch sa sadze z atmosféry rozptýlia v priebehu troch až siedmich dní, požiare ropných polí môžu trvať celé mesiace, ako sa to stalo v Kuvajte počas vojny v Perzskom zálive.
V Libanone dnes (15. 3.) prší. Vysídlení Libanončania spia v stanoch.
14:00 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu vyzval ostatné krajiny, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov vedúcich k eskalácii a rozšíreniu vojny na Blízkom východe. Podľa neho sa konflikt so Spojenými štátmi a Izraelom skončí len vtedy, keď Teherán získa istotu, že sa ich útoky nebudú opakovať.
Arákčí v rozhovore oznámil, že Teherán má „dostatok dôkazov“, podľa ktorých boli americké základne na Blízkom východe využité na útoky proti Iránu. „Máme dostatok dôkazov: satelitné snímky a elektronické sledovanie ukazujú, že americké základne v tomto regióne sa využívajú na útoky,“ povedal. Podľa jeho slov boli rakety z piatka na sobotu, ktoré zasiahli iránsky ostrov Chark, vypálené zo základní v Spojených arabských emirátoch.
„Táto vojna sa skončí, keď budeme presvedčení, že sa nebude opakovať a že budú vyplatené reparácie. Minulý rok sme to zažili: Izrael zaútočil, potom Spojené štáty... znovu sa zorganizovali a opäť nás napadli,“ pripomenul Arákčí, odkazujúc na konflikt Iránu s Izraelom a USA v júni 2025.
13:40 Trosky zachytenej iránskej rakety v sobotu zasiahli rezidenciu amerického konzula v Jeruzaleme. Informovali o tom dnes izraelské médiá s tým, že neboli hlásené žiadne zranenia. O incidente informovala tiež agentúra Reuters, podľa ktorej ale podrobnosti nie sú k dispozícii.
Médiá už skôr informovali, že od začiatku konfliktu 28. februára už bola zasiahnutá okrem iného ambasáda a konzuláty USA v Saudskej Arábii, Kuvajte a Bagdade.
13:20 Turecko vyjadrilo vážne obavy z pokračujúcich izraelských útokov na Libanon. Minister zahraničných vecí Hakan Fidan v sobotu upozornil, že kroky vlády izraelského premiéra Benjamina Netanjahua by podľa Ankary mohli viesť k „novej genocíde“. Vyhlásenie zaznelo na tlačovej konferencii v čase, keď sa napätie na Blízkom východe opäť výrazne stupňuje.
„Úprimne sa obávame, že (izraelský premiér Benjamin) Netanjahu smeruje k novej genocíde pod zámienkou boja proti Hizballáhu,“ povedal Fidan. Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite reagovalo. „Medzinárodné spoločenstvo musí čo najskôr konať tvárou v tvár zločinom, ktoré Izrael naďalej pácha,“ dodal.
13:15 Eskalácia vojny na Blízkom východe začína zasahovať aj svet športu. Najnovším príkladom je iracká futbalová reprezentácia, ktorá sa napriek výzvam na odklad rozhodla vycestovať do Mexika na barážový zápas o postup na majstrovstvá sveta. Tím má hrať v Monterrey a cestovať súkromným lietadlom, hoci jeho tréner predtým žiadal presun zápasu pre problémy s cestovaním a uzavretý vzdušný priestor v regióne po vojenských operáciách medzi USA, Izraelom a Iránom. Konflikt zároveň ovplyvnil aj motoristický šport – preteky formuly 1 v Bahrajne a Saudskej Arábii, plánované na apríl, boli z bezpečnostných dôvodov zrušené, čo výrazne narušilo kalendár sezóny.
Vojna vyvoláva aj otázky o účasti národných tímov na veľkých turnajoch. Irán, ktorý sa kvalifikoval na MS 2026, zvažuje, že by svoje zápasy radšej odohral v Mexiku namiesto Spojených štátov a požiadal FIFA o preskúmanie tejto možnosti. Konflikt zasahuje aj ženský futbal – tri hráčky iránskej reprezentácie, ktoré získali azyl v Austrálii, sa rozhodli vrátiť do Iránu, pričom ďalšia krajinu opustila už minulý týždeň. Zo siedmich pôvodných utečenkýň tak v Austrálii zostali iba tri, čo podľa úradov ukazuje, ako vojnové a politické tlaky ovplyvňujú aj osobné rozhodnutia športovkýň a ich kariéry.
13:00 Pápež Lev XIV. v nedeľu zosilnil výzvy na ukončenie vojny a priamo sa obrátil na lídrov zodpovedných za konflikt. „V mene kresťanov Blízkeho východu a všetkých žien a mužov dobrej vôle sa obraciam na tých, ktorí sú za tento konflikt zodpovední,“ povedal. „Zastavte paľbu, aby sa mohli znovu otvoriť cesty dialógu. Násilie nikdy nemôže viesť k spravodlivosti, stabilite a mieru, na ktorý ľudia čakajú.“
Hoci pápež výslovne nespomenul Spojené štáty ani Izrael, vo svojom vystúpení poukázal na bombardovanie školy. Išlo zrejme o narážku na raketový útok na základnú školu v Iráne z prvých dní vojny, pri ktorom zahynulo viac než 165 ľudí, mnohé z nich deti.
Vatikán zároveň upozornil na tragédiu útoku v Minabe. Denník L’Osservatore Romano zverejnil na titulnej strane fotografiu masového hrobu obetí s titulkom „Tvár vojny“. Americkí predstavitelia medzitým uviedli, že útok mohol byť dôsledkom zastaraných spravodajských informácií a incident je predmetom vyšetrovania.
12:33 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu poprel dohady o zdraví najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Modžtabu Chameneího s tým, že je vo výbornom zdravotnom stave a situáciu v krajine má pod kontrolou, uviedla iránska tlačová agentúra IRNA.
Arákčí to povedal krátko po tom, čo americký minister obrany Pete Hegseth na piatkovom brífingu v Pentagóne vyhlásil, že Modžtabá Chameneí je v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri americko-izraelských útokoch na Irán, „zmrzačený“. Aj americký prezident Donald Trump najnovšie v rozhovore pre stanicu NBC News uviedol, že iránsky ajatolláh je „zrejme mŕtvy“ alebo ťažko zranený.
Pre bývalého riaditeľa britskej tajnej služby MI6 Johna Scarletta však skutočnosť, že ajatolláh na verejnosti nevystupuje, „nie je prekvapivá“, cituje Sky News.
Scarlett tvrdí, že Chameneí „nepochybne utrpel zranenia“ pri americko-izraelských útokoch, ktoré sa začali pred viac než dvoma týždňami, a trúchli za svojou rodinou. Pri útokoch v prvých hodinách vojny zahynul jeho otec, ajatolláh Alí Chameneí, ktorý v krajine vládol 37 rokov, a spolu s ním aj Modžtabova matka, manželka a dcéra.
„Z toho, čo som počul... viem, že bol zranený, nebolo to však život ohrozujúce, a že sa zotaví a znova sa objaví,“ uviedol Scarlett. „Musíme tiež pamätať na to, že (v Iráne) existuje tradícia 40-dňového obdobia smútku,“ pripomenul.
„Ak pri tom útoku stratil otca, matku a manželku - prinajmenšom - a navyše sám utrpel zranenia, neprekvapilo by, že drží 40-dňové obdobie smútku – v režime, keď tieto pravidlá veľmi prísne dodržiava,“ upozornil bývalý riaditeľ MI6.
Bývalý šéf MI6 dodal, že nový ajatolláh má každopádne dôvod, alebo zámienku na to, prečo sa neobjavuje na verejnosti. „To však neznamená, že nie je aktívny v zákulisí, nerozhoduje a neriadi politiku,“ dodal.
12:03 Izrael sa v najbližších dňoch nechystá viesť priame rozhovory s Libanonom. Dnes to podľa denníka Haarec vyhlásil izraelský minister zahraničia Gideon Saar. Izrael po začiatku vojny s Iránom obnovil útoky v Libanone, ktoré odôvodňuje likvidáciou vojenských kapacít tamojšieho proiránskeho militantného hnutia Hizballáh. Libanon medzitým vyjadruje ochotu začať s Tel Avivom priame rozhovory v snahe vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom ukončiť.
Haarec v sobotu s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že sa v najbližších dňoch očakáva rokovanie zástupcov Izraela a Libanonu. Poznamenal, že rozhovory, do ktorých sa zapoja aj USA, bude hostiť Cyprus, prípadne Paríž.
Portál Semafor v sobotu zase napísal, že Izrael má kriticky nízku zásobu striel do svojich systémov protivzdušnej obrany proti balistickým raketám. Aj túto informáciu Saar odmietol. „Odpoveď na obe otázky je nie,“ povedal izraelský minister.
Podľa Reuters Saar predtým počas dňa vyhlásil, že Izrael od libanonskej vlády očakáva, že urobí vážne kroky, aby zabránila Hizballáhu v útokoch.
11:50 K veľkej opatrnosti pri rozhodovaní v Japonsku o sobotňajšej výzve amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa krajiny dovážajúce ropu Hormuzským prielivom podieľali v spolupráci so Spojenými štátmi na zabezpečení tejto dôležitej vodnej cesty, vyzval Takajuki Kobajaši. Ten je politický šéf vládnej Liberálnodemokratickej strany (LDP) premiérky Sanae Takaičiovej, ktorá získala v nedávnych predčasných voľbách dvojtretinovú väčšinu.
Kobaši povedal, že vyslanie lodí nie je vylúčené, ale že vzhľadom na súčasný vývoj konfliktu je podľa neho nutné rozhodnutie zvážiť s vysokou opatrnosťou. Uviedol, pre takúto misiu existujú extrémne vysoké prekážky. Možnosti nasadenia japonských ozbrojených síl v zahraničí sú značne obmedzené, keďže ústava krajiny sa zrieka vojny a úlohu armády definuje ako sebaobrannú. Zahraničné misie sú navyše podľa Kjódó kontroverznou témou.
11:35 Syn posledného iránskeho šáha Rezá Pahlaví vyhlásil, že je pripravený prevziať vedenie krajiny počas prechodného obdobia po prípadnom páde islamskej republiky. Opozičný líder žijúci v exile uviedol, že už pracuje na vytvorení systému, ktorý by mal zabezpečiť riadenie štátu v čase politickej transformácie. Pahlaví je jednou z najviditeľnejších tvárí iránskej opozície v zahraničí.
Vo vyhlásení na sociálnych sieťach oznámil, že spolupracuje s odborníkmi na výbere ľudí, ktorí by mali tvoriť základ takzvaného „prechodného systému“. Proces výberu podľa neho vedie ekonóm Saeed Ghasseminejad z amerického think-tanku Foundation for Defense of Democracies. „Identifikovali a vyhodnotili sme schopných jednotlivcov v krajine aj mimo, aby viedli rôzne časti prechodného systému,“ uviedol Pahlaví.
Podľa jeho slov je cieľom pripraviť mechanizmus, ktorý by okamžite prevzal riadenie štátu, ak by sa režim zrútil. „Prechodný systém pod mojím vedením bude pripravený prevziať správu krajiny hneď, ako islamská republika padne, a v čo najkratšom čase nastoliť poriadok, bezpečnosť, slobodu a podmienky pre prosperitu a rozkvet Iránu,“ vyhlásil.
Pahlaví sa dostal do centra pozornosti najmä po protestoch proti teokratickému systému v januári, keď niektorí demonštranti začali volať po návrate monarchie. V ostatných týždňoch zároveň vzrástla podpora monarchistického hnutia v zahraničí – vo februári sa v mestách ako Mníchov či viacerých metropolách Severnej Ameriky konali masové zhromaždenia na jeho podporu.
11:20 Konflikt na Blízkom východe ohrozuje dodávky skvapalneného zemného plynu do Európy po tom, čo spoločnosť QatarEnergy vyhlásila 4. marca vyššiu moc na dodávky LNG a už o dva dni skôr zastavila produkciu pre vojenské útoky. Katar pritom v roku 2025 dodal do Európy približne 9,12 milióna ton LNG, čo predstavovalo asi 7 % európskeho dovozu. Oznámenia o výpadkoch dostali viaceré európske firmy vrátane RWE, Enel, Total, Naturgy, OMV, EDF či ENI. „Niektorí hráči v Európe budú musieť na trhu súťažiť o náhradné objemy,“ uviedol obchodník s LNG. Neistota zvyšuje spotové ceny a obchodníci presmerúvajú tankery do výnosnejších regiónov – od začiatku konfliktu ich najmenej sedem odišlo z Európy do Ázie. Hoci USA zvyšujú export LNG, ich kapacity sú takmer plne vyťažené, a ak napätie potrvá do apríla, konkurencia medzi Európou a Áziou o dostupné dodávky sa môže výrazne zintenzívniť.
11:09 Kvôli vojne s Iránom utrpelo v Izraeli za posledných 24 hodín zranenia vyše sto ľudí. Informoval o tom v nedeľu denník The Times of Israel (ToI). Izraelské ministerstvo zdravotníctva v tejto súvislosti od začiatku vojny 28. februára do dnešného rána eviduje hospitalizáciu 3195 ľudí.
Izrael počas spoločných útokov s USA na Irán podniká aj údery v Libanone, ktoré odôvodňuje likvidáciou vojenských kapacít tamojšieho proiránskeho militantného hnutia Hizballáh. Stanica Al-Džazíra informovala o tom, že izraelské útoky v Libanone si vyžiadali najmenej 826 mŕtvych. Agentúra AP potom uviedla, že z domovov tam muselo utiecť vyše 850 000 ľudí.
10:38 Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty hlásia ďalšiu vlnu íránskych raketových a dronových útokov, ktoré zasiahli ropné regióny aj civilné oblasti. Teherán však zodpovednosť odmieta a ústa ministra zahraničia Abbása Arakčího vyzýva na zriadenie vyšetrovacej komisie, pričom naznačuje, že za útokmi môže stáť Izrael alebo americké drony typu LUCAS. Napriek výzvam krajín Perzského zálivu na zastavenie agresie Teherán tvrdí, že útočí len v rámci odvety na vojenské ciele USA a Izraela. Americký prezident Donald Trump medzitým potvrdil, že Irán má záujem rokovať o prímerí, no on sám zatiaľ nie je pripravený takúto dohodu uzavrieť.
10:25 Ceny ropy pokračujú v prudkom raste pre konflikt na Blízkom východe, ktorý prakticky zastavil dopravu cez Hormuzský prieliv. Severomorský Brent v piatok druhý deň po sebe uzavrel nad hranicou 100 dolárov za barel a májový kontrakt stúpol o 2,67 % na 103,14 USD, zatiaľ čo americká ropa WTI zdražela o 3,11 % na 98,71 USD. Rast cien pokračuje aj napriek krokom na zmiernenie situácie, keď Medzinárodná energetická agentúra rozhodla o uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov zo strategických rezerv a USA poskytli Indii 30-dňovú výnimku na nákup ruskej ropy. Trhy zároveň sledujú ďalší vývoj vojny, pričom americký prezident Donald Trump naznačil, že rýchly koniec konfliktu sa neočakáva. Brent za posledný týždeň zdražel asi o 10 % po predchádzajúcom takmer 28-percentnom skoku, čo bol najväčší nárast od pandémie v roku 2020, zatiaľ čo WTI po rekordnom raste z minulého týždňa pridala ďalších viac než osem percent.
10:20 Irán v nedeľu uviedol, že za útokmi na civilné ciele v krajinách Perzského zálivu môže byť Izrael, uviedli iránske štátne médiá. Informuje o tom stanica Sky News.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí podľa tlačovej agentúry Fárs poprel, že by Teherán cielil na akékoľvek civilné alebo obytné oblasti v týchto krajinách. Pri takýchto útokoch sa podľa Arákčího používajú drony americkej výroby.
Sky News pripomína, že šéf iránskej diplomacie svoje tvrdenia nijako nepodložil. Dodal však, že Teherán je pripravený spolu so susednými krajinami vytvoriť vyšetrovaciu komisiu s cieľom posúdiť tieto útoky na civilné ciele.
10:17 Iránske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že od začiatku vojny 28. februára si americké a izraelské útoky vyžiadali stovky civilných obetí. Podľa údajov rezortu zahynulo 223 žien a 202 detí, informovala justičná agentúra Mizan.
Iránsky Červený polmesiac zároveň uviedol, že celkový počet obetí konfliktu v krajine už presiahol 1 300 ľudí.
10:15 Izrael v nedeľu oznámil novú vlnu rozsiahlych úderov na ciele v západnom Iráne. Informovala o tom agentúra AFP. Katarská stanica Al-Džazíra medzitým s odvolaním sa na agentúru Tasním, ktorá je kontrolovaná iránskymi revolučnými gardami, informovala o americko-izraelských útokoch na juhoiránsky Šíráz, metropolu provincie Fárs. O prípadných obetiach sa Al-Džazíra nezmieňuje, uvádza ale rozsiahle materiálne škody.
K novým úderom na západe Iránu uviedol Izrael, že tu ničí infraštruktúru iránskeho teroristického režimu. Tiež Teherán používa výraz terorizmus, keď informuje o USA a Izraeli.
„Sionisticko-americký zločinecký režim napadol teroristickým a neľudským činom rezidenčnú a sociálne slabú oblasť v meste Šíráz,“ uviedla agentúra Tasním. Doplnila, že domy, ktoré boli cieľom útoku, boli úplne zničené.
9:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Kyjev nechce kvôli vojne na Blízkom východe prísť o podporu Spojených štátov. „Nechceme prísť o Američanov,“ povedal v rozhovore pre médiá s tým, že Washington sa teraz „nepochybne viac sústreďuje na Blízky východ“. Ukrajina preto ponúkla pomoc krajinám regiónu, ktoré čelia iránskym dronovým útokom, a to najmä v oblasti protidronovej obrany. Zelenskyj uviedol, že Kyjev už vyslal odborníkov na protivzdušnú obranu do štyroch štátov, kde majú hodnotiť situáciu a radiť, ako efektívne brániť vzdušný priestor. Za pomoc však Ukrajina očakáva financie a technologickú podporu.
Zelenskyj zároveň pripomenul, že Ukrajina dostala z Blízkeho východu, Európy a USA už 11 žiadostí o spoluprácu v oblasti protidronovej ochrany, pričom krajina patrí vďaka skúsenostiam z vojny s Ruskom medzi svetových lídrov v tejto oblasti. Vyjadrenia prišli po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval Zelenského a označil ho za prekážku mierovej dohody s Ruskom. „So Zelenským je oveľa ťažšie dohodnúť sa,“ povedal Trump a vyzval ho, aby prijal dohodu, keďže podľa neho je ruský prezident Vladimir Putin pripravený rokovať. Kyjev však odmieta ruské požiadavky na odovzdanie častí ukrajinského územia.
8:48 Južná Kórea chce starostlivo preskúmať sobotňajšiu výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa krajiny dovážajúce ropu Hormuzským prielivom podieľali v spolupráci so Spojenými štátmi na zabezpečení tejto dôležitej vodnej cesty. V nedeľu to podľa agentúry Reuters oznámil úrad juhokórejského prezidenta I Če-mjonga.
Trump v sobotu na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že štáty využívajúce spomínanú úžinu sa musia postarať o bezpečnosť dopravy v nej a že im v tom USA pomôžu. Uviedol, že dúfa, že Čína, Francúzsko, Japonsko, Južná Kórea či Británia svoje lode do regiónu vypravia.
„V tejto veci budeme v úzkom spojení s USA a rozhodnutie urobíme po dôkladnom preverení,“ uviedol úrad juhokórejského prezidenta.
Pozrite si reportáž o rozhovore prezidenta Trumpa pre NBC News.
8:13 Nakladanie ropy v prístave Fudžajra v Spojených arabských emirátoch (SAE), ktoré sa v sobotu po iránskom útoku dronom a požiari zastavilo, bolo opäť obnovené. Spojené štáty a Izrael zaútočili koncom februára na Irán, ktorý podniká protiútoky, pri ktorých napáda nielen americké vojenské zariadenia v blízkovýchodných krajinách, ale aj ďalšie ciele v tomto regióne.
Vojna ochromila dopravu ropy Hormuzským prielivom, čo viedlo k výraznému rastu cien tejto energetickej suroviny. Prielivom bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu.
Prístav Fudžajra na severovýchode SAE sa za terajšej situácie stal jedným z kľúčových uzlov pre vývoz ropy, keďže tankery nemusia preplávať Hormuzským prielivom. Podobne Saudská Arábia využíva alternatívu v podobe takzvaného Východo-západného ropovodu smerujúceho k Červenému moru. Tieto kapacity však podľa analytikov nie sú plnohodnotnou náhradou dlhodobého obmedzenia námornej dopravy cez úžinu.
8:00 Iránske Revolučné gardy v nedeľu zaviazali, že budú prenasledovať izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, až kým ho nezabijú. Informuje o tom štátna tlačová agentúra IRNA.
„Ak je ten zločinecký sionistický premiér ešte nažive, budeme ho naďalej naplno prenasledovať a zabijeme ho,“ uviedla IRGC vo svojom vyhlásení.
7:55 Blokáda strategického Hormuzského prielivu a séria útokov na tankery vyvolávajú otrasy na globálnych trhoch, pričom ceny ropy atakujú kritické hranice. Kým svet s napätím sleduje vojenskú eskaláciu, politológ žijúci v Moskve Jiří Just sa na situáciu pozrel z iného uhla. V analýze rozoberá nielen energetické dopady, ale aj skryté geopolitické záujmy Ruska, pre ktoré môže byť chaos v Perzskom zálive vítanou príležitosťou.
Pozrite si rozhovor, ktorý sme vysielali v sobotu na ta3.
7:40 Palestínske ministerstvo zdravotníctva v nedeľu uviedlo, že izraelskí vojaci na Západnom brehu Jordánu zabili štyroch Palestínčanov - manželský pár a ich dve deti.
Palestínsky Červený polmesiac informoval, že telá obetí vytiahli z vozidla, na ktoré izraelské sily zaútočili v meste Tammún. Izraelská armáda podľa vlastných vyjadrení ich smrť vyšetruje.
Usmrtené deti boli vo veku päť a sedem rokov. Ich dvaja starší súrodenci prežili a zo streľby vyviazli iba s poraneniami.
Palestínske úrady a Organizácia Spojených národov upozorňujú, že na okupovanom Západnom brehu Jordánu v uplynulých dňoch rastie napätie a smrtiace útoky na Palestínčanov, ktorých sa dopúšťajú najmä izraelský osadníci. Od začiatku marca tam zahynulo najmenej päť Palestínčanov.
6:56 Tri členky iránskeho ženského futbalového tímu, ktoré požiadali o azyl v Austrálii, sa rozhodli vrátiť domov. Oznámila to podľa agentúry Reuters austrálska vláda. V Austrálii tak zostávajú iba tri z pôvodných siedmich žien, ktorým Austrália udelila humanitárne vízum.
6:52 Americký prezident Donald Trump uviedol, že Irán je ochotný rokovať o prímerí, no Spojené štáty zatiaľ nepovažujú navrhnuté podmienky za dostatočné. V rozhovore pre televíziu NBC News zdôraznil, že prípadná dohoda musí zahŕňať úplné vzdanie sa iránskych jadrových ambícií. „Podmienky zatiaľ nie sú dosť dobré,“ povedal Trump. Zároveň potvrdil, že USA spolupracujú s ďalšími krajinami na zabezpečení Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza veľká časť svetových dodávok ropy, no odmietol uviesť konkrétnych partnerov a neodpovedal ani na otázku, či americké námorníctvo začne sprevádzať lode. „O tom vám nechcem nič hovoriť… je to možné,“ dodal. Prezident tiež uviedol, že ho prekvapili iránske útoky na ďalšie štáty regiónu a vyhlásil, že americký útok na ostrov Charg „úplne zničil“ väčšinu ostrova, pričom nevylúčil ďalšie údery.
Trump zároveň spochybnil, či nový iránsky najvyšší vodca Modžtaba Chameneí žije, keďže sa neobjavil na verejnosti. „Počul som, že nie je nažive, a ak je, mal by urobiť niečo veľmi šikovné – vzdať sa,“ povedal. Dodal, že väčšinu iránskych rakiet a dronov už americké sily zničili a že cieľom operácie je aj likvidácia ich výrobných kapacít. „Do dvoch dní to bude úplne zdecimované,“ vyhlásil. Vojna, ktorú minulý mesiac začali spoločné útoky USA a Izraela na Irán, si zatiaľ vyžiadala aj obete medzi americkými vojakmi – zahynulo trinásť príslušníkov armády vrátane šiestich členov posádky tankovacieho lietadla, ktoré havarovalo v Iraku. Trump zároveň ostro kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a povedal, že uzavrieť dohodu s ním je „oveľa ťažšie“ než s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
6:48 Švajčiarsko nepovolilo prelet cez svoj vzdušný priestor dvom americkým vojenským prieskumným lietadlám. Urobilo tak s odvolaním na svoj zákon o neutralite, keďže Spojené štáty naďalej vedú vojnu proti Iránu. Trom ďalším letom, jednému servisnému a dvom dopravným, však vstup povolilo. V sobotu o tom informovala vláda.
„Zákon o neutralite zakazuje prelety účastníkov konfliktu, ktoré slúžia vojenským účelom súvisiacim s konfliktom. Povolené sú humanitárne a zdravotnícke prelety, vrátane prepravy ranených osôb, ako aj prelety, ktoré s konfliktom nesúvisia,“ uviedla vláda vo svojom vyhlásení.
Vláda v Berne zároveň upozornila, že môže pristúpiť k zákazu ďalších preletov, pokiaľ ich počet bude nezvyčajne vysoký a ich účel nebude možné určiť.
6:45 Spojené arabské emiráty (SAE) majú právo brániť sa proti pokračujúcim iránskym útokom, rozhodli sa však pre zdržanlivosť. V sobotu to na sociálnej sieti X uviedol poradca prezidenta SAE Anwar Karkáš, informuje agentúra AFP.
„SAE majú právo brániť sa proti tejto vnútenej teroristickej agresii, naďalej však uprednostňujú rozum a logiku, zachovávajú zdržanlivosť a hľadajú východisko pre Irán a celý región,“ napísal Karkáš. Vláda v Abú Zabí sa podľa neho „až do poslednej chvíle úprimne snažila sprostredkovať rokovania medzi Washingtonom a Teheránom, aby k tejto vojne nemuselo dôjsť“.
Od začiatku americko-izraelských útokov proti Iránu Teherán podniká odvetné údery na krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sú umiestnené americké vojenské zariadenia. Pravidelným terčom útokov sú aj SAE, pričom iránske rakety a drony už niekoľkokrát zasiahli civilnú infraštruktúru v Abú Zabí aj Dubaji. Pri iránskych útokoch tam už zahynuli štyria civilisti.
6:40 Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zásobuje Irán dronmi typu Šáhid. Vyjadril sa tak v televízii CNN v rozhovore s Fareedom Zakariom.
Podľa Zelenského je „na 100 percent isté“, že Irán použil bezpilotné lietadlá typu Šáhid ruskej výroby na útoky na americké základne na Blízkom východe. Tento typ dronu sa spája aj s ďalšími útokmi na krajiny v regióne, hoci ich výrobcovia nie sú vždy známi.
Ako prvý drony typu Šáhid vyvinul Irán. Ich výroba je pomerne lacná a oproti raketám dokážu ciele zasahovať za zlomok ceny. Po prvýkrát boli vo veľkom rozsahu použité počas ruskej invázie na Ukrajinu. Teherán ich najprv Moskve dodával, teraz však už Rusko vyrába vlastné verzie tohto bezpilotného lietadla.
Do svojho arzenálu už tento typ dronu zakomponovali aj Spojené štáty pod názvom Low-cost Uncrewed Combat Attack System (LUCAS).
Zhrnutie najdôležitejších udalostí za sobotu (14.3.)
- Americká ambasáda v Bagdade po sobotňajšom útoku vyzvala, aby americkí občania okamžite opustili Irak, keďže podľa Washingtonu predstavujú proiránske milície naďalej významnú hrozbu.
- Objavili sa správy, že Izrael a Libanon by sa v najbližších dňoch mohli pustiť do priamych rokovaní, pričom ako možné miesta stretnutia sa spomínajú Cyprus alebo Paríž a sprostredkovateľskú rolu majú zohrávať aj USA a Francúzsko.
- Situácia v Perzskom zálive sa ďalej vyostrila, keď drony zasiahli radarový systém letiska v Kuvajte a terčom útoku sa stala aj tamojšia letecká základňa s americkou prítomnosťou.
- Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty chcú spolu s partnermi zabezpečiť otvorenie Hormuzského prielivu, pričom naznačil ďalšie útoky na iránske pobrežie a vojenské ciele, ak Teherán neustúpi.
- Irán pokračoval v odvetných úderoch a oznámil, že spustil ďalšie vlny raketových útokov na Izrael, zatiaľ čo Izrael hovorí o novej rozhodujúcej fáze vojny a pokračuje v operáciách proti Iránu aj Hizballáhu v Libanone.
- Humanitárna situácia v Libanone sa prudko zhoršuje, keďže za desať dní bolo vysídlených viac než 800-tisíc ľudí a počet obetí izraelských útokov ďalej rastie vrátane detí a zdravotníkov.
- António Guterres v Bejrúte vyzval na okamžité ukončenie vojny medzi Izraelom a Hizballáhom, zdôraznil, že neexistuje vojenské riešenie, a apeloval na posilnenie libanonského štátu aj jeho ozbrojených síl.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"