Priateľ len za dobrého počasia. Čína prišla o Madura aj Chameneího, dvoch spojencov, a mlčí – prečo?
Americký prezident Donald Trump v krátkom čase odstránil dvoch blízkych partnerov Číny – venezuelského prezidenta Nicolása Madura a iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího.
Maduro skončil v putách po operácii amerických špeciálnych jednotiek, ktoré ho počas nočného zásahu zadržali v Caracase a previezli do detenčného zariadenia v New Yorku. Chameneího naopak zabili pri bombardovaní v centre Teheránu počas spoločnej operácie Spojených štátov a Izraela.
Opatrný prístup
Čínske vedenie odsúdilo zadržanie aj zabitie lídrov suverénnych štátov a kritizovalo možné snahy Washingtonu o zmenu režimu. Zároveň sa snažilo zdôrazniť podporu Iránu a vyjadrilo s ním solidaritu. Podľa CNN však Čína zostala prevažne pri slovných vyhláseniach.
Za opatrnou reakciou môže stáť pragmatický prístup čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Irán podľa analytikov nepatrí medzi najvyššie priority Pekingu, medzi ktoré patrí najmä stabilita vzťahov so Spojenými štátmi. Tú chce Čína udržať aj vzhľadom na plánovaný samit medzi Si Ťin-pchingom a Donaldom Trumpom v Pekingu ešte tento mesiac.
Niektorí odborníci zároveň upozorňujú, že presun americkej pozornosti a vojenských zdrojov na Blízky východ môže Pekingu dokonca vyhovovať. Washington sa tým totiž menej sústredí na región Indo-Pacifiku, ktorý je pre Čínu strategicky kľúčový.
Priateľ Iránu, len keď nič netreba
„Čína je priateľ za dobrého počasia – veľa hovorí, no málo riskuje,“ povedal pre CNN Craig Singleton z washingtonského think-tanku Foundation for Defense of Democracies. „Peking vystúpi v OSN, ale vyhne sa akémukoľvek významnejšiemu kroku na podporu Teheránu.“
Napriek tomu, že Čína patrí medzi najväčších odberateľov iránskej ropy, jej strategické väzby na Teherán sú podľa odborníkov obmedzené. CNN upozorňuje, že vojenská spolupráca medzi oboma krajinami je relatívne slabá a obchodné či investičné vzťahy Pekingu sú výrazne silnejšie s viacerými štátmi Perzského zálivu. Čína sa totiž snaží zachovať vyvážené vzťahy naprieč celým regiónom Blízkeho východu.
Analytik William Yang z think-tanku International Crisis Group preto tvrdí, že Peking nemá dôvod riskovať konflikt so Spojenými štátmi kvôli Iránu. „Čína nevidí žiadny prínos vo zvyšovaní napätia so Spojenými štátmi kvôli Iránu,“ uviedol Yang.
„Stále pripisuje väčší význam zachovaniu obchodného prímeria a celkovej stability v bilaterálnych vzťahoch s USA, preto nebude chcieť ohroziť pozitívnu dynamiku, ktorú si za posledný rok vybudovala s administratívou Donalda Trumpa.“
Obchodný partner
Čína patrí dlhodobo medzi najdôležitejších diplomatických a ekonomických partnerov Iránu, ale má svoje limity. Okrem nákupu veľkej časti iránskeho exportu ropy Peking kritizuje americké sankcie ako „jednostranné“ a podporuje tvrdenia Teheránu, že jeho jadrový program je mierový, uvádza CNN.
V posledných rokoch zároveň pomohol Iránu posilniť medzinárodné postavenie napríklad vstupom do zoskupení BRICS a Šanghajskej organizácie spolupráce.
V Spojených štátoch preto rastú obavy z prehlbujúcich sa väzieb medzi Čínou, Iránom, Ruskom a Severnou Kóreou. Lídri týchto krajín sa vlani stretli v Pekingu na veľkej vojenskej prehliadke a Peking, Moskva a Teherán v posledných rokoch organizujú aj spoločné vojenské cvičenia.
Čínske firmy mali dodávať chemikálie využívané v iránskom raketovom programe a pomáhali budovať infraštruktúru domáceho dohľadu. Čína však tvrdí, že jej obchod s Iránom je v súlade s medzinárodným právom.
Čína sa však vyhýba priamemu zapojeniu do konfliktov svojich partnerov. Počas minuloročného konfliktu Iránu s Izraelom poskytla najmä verbálnu podporu. „Čína sa dlhodobo vyhýba tomu, aby sa prezentovala ako bezpečnostný garant pre krajiny globálneho juhu. Skúsenosti USA v Afganistane a Iraku slúžia ako varovanie,“ povedal analytik William Yang.
Peking zároveň rozvíja vzťahy aj s ďalšími hráčmi v regióne vrátane Saudskej Arábie a v roku 2023 sprostredkoval obnovenie vzťahov medzi Rijádom a Teheránom.
Potečie ešte iránska ropa do Číny?
Konflikt môže v krátkodobom horizonte zasiahnuť aj Čínu, najmä v oblasti energetiky. Podľa dát analytickej spoločnosti Kpler končí takmer všetok export iránskej ropy práve v Číne a tvorí približne 13 percent jej námorného dovozu ropy.
Iránska ropa sa do krajiny dostáva najmä cez menšie nezávislé rafinérie na čínskom pobreží, ktoré často spolupracujú s tzv. tieňovou flotilou tankerov maskujúcich pôvod sankcionovaného nákladu. Trumpova administratíva Trumpa preto v poslednom roku uvalila sankcie na firmy zapojené do prepravy aj spracovania tejto ropy.
Analytik Richard Jones z Energy Aspects však pre CNN uviedol, že dopad by mal byť zvládnuteľný. „Irán zvýšil export od polovice februára a súkromné rafinérie sa stále môžu dostať k časti iránskej ropy z plávajúcich skladov pri Singapure,“ povedal.
Väčšie riziko predstavuje prípadné narušenie dopravy v Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi ropa z krajín ako Saudská Arábia a Kuvajt. Z tohto regiónu pochádza asi tretina čínskej spotreby ropy a viac než polovica jej námorného dovozu.
Irán kontroluje severnú stranu prielivu a poradca veliteľa Revolučných gárd dokonca pohrozil, že prechádzajúce lode môže „zapáliť“. Po víkendových útokoch na tankery sa pritom doprava v oblasti už výrazne obmedzila. Čínu by však mohli pred okamžitým šokom ochrániť veľké zásoby ropy. Krajina má približne 1,2 miliardy barelov ropných rezerv, čo predstavuje asi 115 dní jej námorného dovozu.
Opačný prístup ako majú USA jej môže pomôcť
Čína môže americkú vojenskú intervenciu v Iráne využiť aj na posilnenie vlastnej politickej rétoriky voči krajinám globálneho juhu. Mohla by začať zdôrazňovať, že Spojené štáty vystupujú ako hegemonická mocnosť, zatiaľ čo Peking sa prezentuje ako zástanca „politiky nezasahovania“ do vnútorných záležitostí štátov.
Niektorí analytici tvrdia, že práve neponúkanie bezpečnostných garancií partnerom je vedomou stratégiou Pekingu. „Dáva to Číne väčšiu flexibilitu, znižuje riziko strategického preťaženia a vyhýba sa nákladom spojeným s garantovaním bezpečnosti spojencov,“ uviedol Zichen Wang z Center for China and Globalization.
Zároveň však upozornil, že takýto prístup má aj svoje limity. „Obmedzuje to schopnosť Pekingu ovplyvňovať bezpečnostný vývoj, keď sa kríza zmení na násilie,“ dodal.
Trhy reagujú na krízu v Iráne rastom cien ropy. Hormuz môže rozhodnúť aj o cenách benzínu v Európe.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"