Von der Leyenová varuje pred návratom k ruským palivám. Podľa šéfky Komisie by išlo o fatálnu strategickú chybu

Vrátiť sa počas súčasnej krízy na Blízkom východe k ruským fosílnym palivám by bola strategická chyba, vyhlásila v dnešnom prejave pred europoslancami v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Dokiaľ bude Európska únia dovážať významnú časť fosílnych palív z nestabilných regiónov, je podľa nej zraniteľná a závislá.

Šéfka EK sa vyjadrila aj k niektorým výzvam na zrušenie systému emisných povoleniek ETS. Bez tohto systému by bola EÚ ešte zraniteľnejšia a závislejšia, uviedla von der Leyenová. Únia systém emisných povoleniek potrebuje, je však potrebné ho modernizovať, dodala.

Energetická závislosť a vysoké náklady vojny

„Vďaka krokom, ktoré sme v posledných rokoch podnikli, je dnes Európa oveľa menej vystavená závislosti od dovozu fosílnych palív. To však neznamená, že sme imúnni voči cenovým šokom, energetické trhy sú globálne,“ uviedla von der Leyenová s tým, že narušenie dodávok v oblasti Perzského zálivu ovplyvňuje ceny po celom svete. Povedala, že od začiatku konfliktu vzrástli ceny plynu o 50 percent a ceny ropy o 27 percent. „Keď to prevedieme na eurá, iba desať dní vojny už stálo európskych daňových poplatníkov o tri miliardy eur viac na dovoze fosílnych palív. To je cena našej závislosti v energetickej oblasti,“ dodala.

Zdôraznila, že EÚ má zdroje energie, ktoré pochádzajú z Európy, ide o obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu. Ich ceny zostali v posledných desiatich dňoch rovnaké. „Napriek tomu niektorí v súčasnej kríze tvrdia, že by sme mali opustiť našu dlhodobú stratégiu, a dokonca sa vrátiť k ruským fosílnym palivám. To by bola strategická chyba. Urobilo by nás to závislejšími, zraniteľnejšími a slabšími,“ dodala von der Leyenová. Únia podľa nej musí byť pri vykonávaní dlhodobej stratégie pragmatickejšia a rozumnejšia, smer, ktorým ide, je však správny.

Kritika postojov k Iránu a civilným obetiam

Šéfka EK dnes pred europoslancami tiež zdôraznila, že v Iráne vládne autokratická vláda a že Iránci si zaslúžia slobodu. „Pre takýto režim by nemali byť ronené slzy,“ uviedla. Pripomenula rovnako, že EÚ bola založená ako mierový projekt. „Naša neochvejná oddanosť úsiliu o mier, princípom Charty OSN a medzinárodnému právu je dnes rovnako zásadná ako v čase nášho vzniku,“ povedala von der Leyenová.

Predsedníčka frakcie socialistov a demokratov (S&D) Iratxe Garcíová v reakcii šéfke EK vyčítala, že hoci netreba plakať nad iránskym režimom, nemožno ani mlčať pri vraždení nevinných civilistov v Iráne, ktorí sú takisto obeťami amerických a izraelských útokov, či v Libanone, kde izraelská armáda bojuje proti hnutiu Hizballáh. To, že sa von der Leyenová dnes v prejave v EP „ani slovom nezmienila“ o civilných obetiach tejto vojny, kritizovala aj francúzska europoslankyňa Manon Aubryová z frakcie Ľavica, podľa ktorej šéfka EK nie je schopná obhajovať medzinárodné právo.

Čítajte viac

Príde najväčšie uvoľnenie ropných rezerv v histórii? IEA chce stlmiť prudký rast cien a zmierniť šok na trhu

Za porušenie Charty OSN aj medzinárodného práva dnes útoky USA a Izraela označila aj Garcíová. „Ak akceptujeme, že veľmoci môžu bombardovať krajiny, kedy sa im zachce, vraciame sa k zákonu džungle,“ povedala šéfka frakcie S&D.

Eskalácia konfliktu na Blízkom východe

USA a Izrael začali údery proti Iránu 28. februára. Americký prezident Donald Trump to zdôvodnil snahou zabrániť Teheránu v získaní jadrovej zbrane a vyzval tiež Iráncov, aby vyšli do ulíc a režim zvrhli. Pri americko-izraelskom bombardovaní Teheránu zomrel okrem iných aj dlhoročný najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí, ktorého potom nahradil jeho syn Modžtaba Chameneí. Irán v odmete bombarduje Izrael a americké objekty v krajinách Perzského zálivu, jeho rakety či ich časti zostrelené protivzdušnou obranou dopadajú však aj na civilné budovy v týchto štátoch.

Predsedníčka liberálnej frakcie Obnova Európy (Renew Europe) Valérie Hayerová dnes v EP v reakciách na prejav šéfky EK uviedla, že hoci USA a Izrael vedú vojnu proti Iránu už takmer dva týždne, iránsky režim „je stále na nohách“.

„Keď USA prestanú bombardovať, na nás ostane zvyšok diplomatickej práce, ako sa to stalo vlani v júni,“ pripomenula minuloročné údery Izraela na iránske jadrové prevádzky a vojenské objekty, na ktoré vtedy Teherán tiež reagoval raketovými útokmi na Izrael. Ich vzájomné ostreľovanie vlani v júni trvalo takmer dva týždne, kým Trump oznámil prímerie. Ohlásil ho dva dni po tom, čo sa do konfliktu zapojili aj Spojené štáty leteckými údermi na iránske jadrové prevádzky.

Spolupredseda klubu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), taliansky europoslanec Nicola Procaccini, dnes zdôraznil, že sa počas vojny proti Iránu nesmie zabúdať na podporu Ukrajiny, ktorá sa vyše štyri roky bráni ruskej agresii.

Čítajte viac

Ruský veľvyslanec: Moskva je pripravená dodávať ropu na Slovensko. Zelenskyj podľa neho „zrejme niečo skrýva“

Ceny pohonných látok stúpajú aj na Slovensku. Analytici varujú, že to najhoršie nás ešte čaká: