Je Európa len pešiakom v Trumpovej hre? Analýza ukazuje, že USA viedli údery na Irán v absolútnej tajnosti pred EÚ
Spojené štáty a Izrael spustili vojenskú operáciu proti Iránu bez predchádzajúceho varovania partnerov. Podľa analýzy CNN konflikt odhaľuje nedostatky koordinácie USA so spojencami, povrchnosť plánovania vojny a riziká Trumpovej doktríny „America First“ (Amerika na prvom mieste).
Trumpov útok prekvapil aj jeho partnerov
Postoj Ameriky voči spojencom pred vojnou s Iránom bol geopolitickým ekvivalentom sloganu na bundu, ktorú kedysi nosila prvá dáma Melania Trumpová: „I Really Don’t Care. Do U?“ („Je mi to úplne jedno. A tebe?“), píše CNN.
Spojené štáty spolu s Izraelom začali útok bez toho, aby o ňom vopred informovali mnohých svojich partnerov.
Jeden z vysokých predstaviteľov talianskej vlády sa v čase začiatku operácie nachádzal na návšteve Dubaja a o útoku nemal žiadne informácie. Fakt, že minister obrany jedného z najbližších spojencov USA bol v čase začatia vojny na mieste a nemal o udalostiach ani potuchy, je podľa amerických úradov dôkazom „zásadného nedostatku koordinácie“.
Svet vtiahnutý do konfliktu
Deväť dní po prvých úderoch sa konflikt stal globálnym problémom. Podľa analýzy CNN „vojna vtiahla svet hlbšie ako kedykoľvek predtým do dezorientujúceho víru, ktorý už definoval americký život v búrlivej ére politiky Donalda Trumpa zameranej na rozbitie starého poriadku“.
Útoky Spojených štátov a Izraela, pri ktorých zahynul iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, spustili v regióne chaos.
Európa aj Blízky východ sa zrazu ocitli v konflikte, ktorý nevytvorili a ktorý väčšina z nich ani nechcela. Úrady sa snažili evakuovať občanov z oblastí, kde hrozia útoky, zatiaľ čo rast cien energií zasahuje krehké ekonomiky. V niektorých krajinách sa objavujú protesty a politické napätie.
Štáty Perzského zálivu zároveň čelia iránskym raketovým a dronovým útokom, ktoré narušili stabilitu regiónu a uzavreli dopravu. Niektorí spojenci teraz začínajú pociťovať frustráciu z rastúcich ekonomických nákladov, obáv z možnej migračnej krízy v prípade kolapsu Iránu a zo zraniteľnosti vlastných občanov. Zároveň majú strach z toho, čo môže nasledovať.
Neistý výsledok vojny
Hoci administratíva vo Washingtone prezentuje operáciu ako rozhodný zásah proti Teheránu, analytici upozorňujú, že hodnotiť výsledok konfliktu je zatiaľ predčasné.
Sústavné letecké útoky Spojených štátov a Izraela by mohli výrazne oslabiť schopnosť Iránu ohrozovať susedov. Takýto vývoj by posilnil pozíciu Washingtonu v regióne, znížil bezpečnostné riziko pre Izrael a po desaťročiach napätia by oslabil iránsky vplyv na Blízkom východe.
Zároveň však existuje riziko opačného scenára. Ak by vojna destabilizovala iránsky štát alebo vyvolala občiansky konflikt, následky by mohli byť globálne – od utečeneckej krízy až po vážne ekonomické turbulencie.
Táto vojna predstavuje výrazné stelesnenie novej doktríny „America First“ (Amerika na prvom mieste), ktorej podstatou je uvoľnenie americkej moci s cieľom presadiť nový pohľad na záujmy Spojených štátov.
Konflikt zároveň odhalil dilemu európskych štátov. Na jednej strane kritizujú spôsob, akým Washington postupoval mimo rámca medzinárodného práva. Na druhej strane si uvedomujú, že bezpečnostne sú od Spojených štátov stále závislé.
Európski diplomati priznávajú, že ich cieľom je zatiaľ zachovať pokojné vzťahy s Washingtonom a vyhnúť sa otvorenému konfliktu s americkou administratívou. Podľa programového riaditeľa pre Blízky východ v Európskej rade pre zahraničné vzťahy Juliena Barnes-Daceyho sa Európania ocitli „medzi dvomi mlynskými kameňmi“ – chcú brániť medzinárodný poriadok založený na pravidlách, no zároveň nechcú stratiť Trumpovu priazeň.
Napätie v transatlantickej aliancii
Vojna s Iránom otriasla transatlantickou alianciou, ktorá je už oslabená Trumpovými januárovými požiadavkami na pripojenie Grónska k USA.
„Osobitný vzťah“ s Britániou sa vyostril po tom, čo Londýn spočiatku odmietol umožniť americkým pilotom využívať svoje základne. Európske štáty reagovali rôzne: Emmanuel Macron útoky označil za mimo medzinárodného práva, nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil spoločné obavy o iránsky jadrový program, zatiaľ čo španielsky premiér Pedro Sánchez zakázal využívanie amerických zariadení na útoky a obvinil USA z hazardovania s osudom miliónov ľudí.
Kríza v Perzskom zálive
Situácia je ešte dramatickejšia v krajinách Perzského zálivu. Iránske útoky zasiahli Kuvajt, Saudskú Arábiu či Katar a narušili energetické dodávky aj dopravu. Dočasné prerušenie exportu skvapalneného zemného plynu v Katare a obmedzenia v Hormuzskom prielive vyvolali obavy z globálnych ekonomických dôsledkov.
Trumpov tím podľa analytikov CNN podcenil rozsah iránskej reakcie a „zdá sa neuveriteľné, že Trumpova administratíva bola prekvapená iránskymi odvetnými opatreniami, čo svedčí o povrchnosti plánovania vojny Bielym domom a je možno zlým znamením pre budúcnosť“.
Izraelský vojenský predstaviteľ uviedol, že už pred vojnou sa počítalo s vysokou pravdepodobnosťou útokov na americké základne v regióne, no Izrael ani USA úplne nepredpokladali, že Irán zasiahne aj civilné ciele v štátoch Perzského zálivu.
Iránske rakety a drony síce nezničili mestá ako Dauha či Dubaj, no narušili život v regióne a splnili svoje predchádzajúce hrozby.
To zvyšuje obavy v regióne: katarský emir Tamim bin Hamad Al-Thani vyzval Trumpa na zvládnutie krízy a intenzívnejšiu diplomaciu, zatiaľ čo ománsky minister zahraničia Badr Albusaidi varoval, že región sa nachádza v „nebezpečnom bode zlomu“. Niektorí predstavitelia štátov Perzského zálivu sú zároveň čoraz podráždenejší bombastickou rétorikou Washingtonu, ktorá podľa nich prehlbuje napätie a poškodzuje ekonomiky krajín GCC.
Čo Trump očakáva od spojencov?
Koniec vojny s Iránom bude pre amerických spojencov náročný. Nový iránsky režim si vyžaduje pravidelné vojenské zásahy a budúce vlády z Islamskej revolučnej gardy môžu ohrozovať región. Trump môže vyhlásiť víťazstvo a odísť, nechávajúc ostatných riešiť dôsledky.
Administratíva USA kritizuje slabosť Európy. Podľa vedúcej výskumnej pracovníčky z King´s College v Londýne Sophie Gastonovej USA očakávajú od svojho spojenectva s Britániou tri veci: „strategické zosúladenie, kultúrne zosúladenie a výnimočné schopnosti“.
„Čím viac krajina ako Británia investuje do svojej suverénnej sily, prosperity a schopností, tým je atraktívnejšia pre Spojené štáty ako partner, ale tým viac môže brániť svoje vlastné záujmy proti turbulenciám takéhoto spojenectva,“ uviedla Gastonová.
V Perzskom zálive sa postoj k USA bude odvíjať od vojnových dôsledkov aj správania Iránu. Podľa profesora politológie z univerzity v Katare Paula Musgravea obyvatelia regiónu pociťujú hnev voči USA aj Izraelu, no útoky prichádzajú od Iránu, ktorý cielene snaží rozdeliť Perzský záliv a zvýšiť tlak na štáty regiónu. Niektoré krajiny môžu práve z tohto dôvodu byť viac naklonené normalizácii vzťahov s Izraelom, čo je Trumpova priorita.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nedávno uviedol, že vidí vojnu ako „bránu k mieru“ v Saudskej Arábii, no bývalí izraelskí predstavitelia varujú pred rastúcimi obavami v regióne. Izrael za posledné roky zasahoval v Sýrii, Libanone, Gaze aj Katare a v krajine pôsobia radikálne frakcie s ambíciou regionálnej dominancie, čo niektoré štáty Perzského zálivu vnímajú ako potenciálnu hrozbu.
Dôsledky konfliktu s Iránom sú rozsiahle a stále sa rozširujú. Trumpova stratégia je narušiť zavedené štruktúry ešte predtým, než uvidí dôsledok, a predstierať víťazstvo. V prípade Blízkeho východu je mimoriadne riziková a pre spojencov ťažko predvídateľná.
Prezident minulý rok v apríli pre magazín The Atlantic povedal, že počas prvého volebného obdobia mal „dve úlohy: riadiť krajinu a prežiť“. K druhému volebnému obdobiu dodal: „Teraz riadim krajinu aj svet.“ Súčasný konflikt ukazuje svetu, aký turbulentný a nevyspytateľný môže byť jeho štýl vedenia politiky.
Trump útočí na viacerých európskych spojencov za ich reakcie na útok na Irán. Niektorí ho podporujú, iní kritizujú:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"