Je to súboj s časom, varujú bezpečnostní analytici. Irán najprv zaplavil oblohu raketami, no potom prišiel zlom
Irán na začiatku konfliktu odpálil veľké množstvo balistických rakiet. Tempo útokov sa však v priebehu niekoľkých dní výrazne znížilo. Podľa údajov amerického velenia klesol denný počet odpálených rakiet od soboty (28.2.) do stredy približne o 86 percent.
Zatiaľ nie je úplne jasné, či išlo o dôsledok nedostatku rakiet, alebo o výsledok úspešných útokov Spojených štátov a Izraela na iránsku raketovú infraštruktúru. Isté však je, že boj medzi oboma stranami má charakter pretekov s časom.
Súboj o vyčerpanie protivzdušnej obrany
Bezpečnostný analytik Franz-Stefan Gady opisuje konflikt ako opotrebovávací boj. Irán sa podľa neho snaží protivzdušnú obranu protivníkov zahltiť a postupne vyčerpať zásoby obranných rakiet.
„Irán nastolil opotrebovávací prístup, v rámci ktorého sa snaží zahltiť protivzdušnú obranu a dúfa, že vyčerpá zásoby interceptorov,“ uviedol Gady.
Portál Seznam zprávy uvádza, že Spojené štáty, Izrael a ich spojenci sa naopak snažia čo najrýchlejšie ničiť rakety, odpaľovacie zariadenia a celé veliteľské či logistické systémy, ktoré útoky umožňujú.
Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň vyhlásil, že USA a Izrael by mohli do týždňa „ovládnuť nebo“ nad Iránom. Podobné vyhlásenia však treba podľa analytikov vnímať aj ako súčasť informačnej vojny.
Pravdepodobnou príčinou sú zničené odpaľovacie systémy
Jedným z najpravdepodobnejších vysvetlení poklesu raketových útokov je ničenie iránskych odpaľovacích zariadení.
Naznačujú to videá z útokov aj satelitné snímky, ktoré ukazujú poškodené mobilné odpaľovače a infraštruktúru okolo podzemných raketových základní.
Pokles útokov je navyše veľmi prudký. Podľa analytikov by takýto vývoj nebol typický v prípade, že by Irán tempo paľby znižoval zámerne, napríklad aby si rakety šetril na neskoršiu fázu konfliktu.
Úplnú istotu však zatiaľ nikto nemá. Teoreticky je stále možné, že Teherán si časť kapacít necháva na neskorší, silnejší úder.
Ak by sa však potvrdilo, že USA a Izrael dokázali v priebehu niekoľkých dní vyradiť väčšinu iránskej raketovej infraštruktúry, išlo by o výnimočný vojenský úspech. Izrael napríklad už začiatkom týždňa tvrdil, že zničil 300 zo 400 iránskych odpaľovacích zariadení.
Takéto rýchle vyhľadanie a zničenie veľkého množstva mobilných odpaľovačov na rozsiahlom území by bolo v moderných konfliktoch bezprecedentné.
Analytici hľadajú vysvetlenie
Vojenskí experti diskutujú o tom, čo mohlo k takému výsledku prispieť. Spomínajú sa napríklad skúsenosti z minuloročnej krátkej vojny, detailná znalosť iránskych základní či technologický pokrok v oblasti sledovania cieľov.
Kľúčovú úlohu mohli zohrávať moderné satelity schopné odhaliť odpaly rakiet, drony alebo rýchle spracovanie spravodajských informácií.
Niektorí analytici zároveň upozorňujú aj na možné chyby Iránu. Teherán podľa nich nedokázal dostatočne rozptýliť odpaľovacie systémy mimo známych základní, ktoré sú dlhodobo sledované nepriateľskými spravodajskými službami.
Drony zostávajú problémom
Aj keď počet dronových útokov podľa amerických údajov klesol približne o 73 percent, situácia v tomto prípade nie je taká jednoznačná ako pri balistických raketách.
Niektoré štáty v regióne, napríklad Spojené arabské emiráty, stále hlásia viac než sto dronových útokov denne, hoci intenzita je nižšia než na začiatku konfliktu.
Drony majú oproti balistickým raketám niekoľko výhod. Ich odpal je jednoduchší a ľahšie sa maskuje, pretože nevyžaduje silné raketové motory s výraznou tepelnou stopou. Navyše sú lacnejšie a dostupnejšie, takže Irán ich môže mať v zásobe výrazne viac.
Obrana proti nim je lacnejšia, ale nie dokonalá
Na druhej strane majú drony aj svoje slabiny. Letia pomalšie, nesú menšiu výbušnú nálož a vo všeobecnosti sa dajú zostreliť jednoduchšie než balistické rakety.
Na ich likvidáciu netreba používať najdrahšie protiraketové strely, ktoré môžu stáť aj viac než 8,5 milióna eur za kus. Proti dronom stačia lacnejšie rakety protivzdušnej obrany, stíhačky, protiletecké guľomety alebo špecializované drony-interceptory.
Napriek tomu analytici upozorňujú, že obrana proti nim nie je bezchybná. „Namiesto balistických rakiet odhalili slabiny obrany štátov Perzského zálivu drony s dlhým doletom,“ uviedol analytik Fabian Hoffmann, ktorý sa špecializuje na raketové systémy a protivzdušnú obranu.
Podľa jeho slov sa drony často zostreľujú najmä pomocou stíhačiek a niektorým sa podarilo preniknúť cez obranu a zasiahnuť ciele vrátane americkej ambasády v Rijáde.
Washington hľadá nové riešenia
Americkí predstavitelia podľa médií priznali zákonodarcom, že iránske drony typu Šahíd predstavujú pre obranu USA vážnu výzvu. Podľa nich nie je možné zachytiť všetky.
Pentagón a niektoré štáty Perzského zálivu preto údajne rokujú s Ukrajinou o nákupe špeciálnych dronov-interceptorov, ktoré sa osvedčili pri obrane proti ruským útokom.
Vývoj v nasledujúcich dňoch ukáže, či počet dronových útokov bude ďalej klesať, alebo sa stabilizuje na vyššej úrovni. Práve to môže rozhodnúť o tom, ako náročná bude obrana proti Iránu v ďalšej fáze konfliktu.
Boje na Blízkom východe pokračujú:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"