Keby nezaútočíme, Irán by to urobil prvý, vyhlásil Trump. Hormuz je problém, USA sľubujú vojenskú ochranu tankerov

Počet obetí úderov USA a Izraela na Irán stúpol podľa Iránskeho Červeného polmesiaca na najmenej 787. Konflikt sa ďalej rozširuje do celého regiónu vrátane štátov Perzského zálivu a napätie v Hormuzskom prielive ochromilo lodnú dopravu. Prezident USA Donald Trump sľubuje vojenskú ochranu tankerov a tvrdí, že ak by Washington nezaútočil, Irán by uderil ako prvý. Európska únia medzitým pomáha členským štátom s evakuáciami občanov z oblasti.

Online prenos sme pre dnešok ukončili. Pre viac aktuálnych správ o vojne na Blízkom východe sledujte web ta3.com.

22:11 Dronový útok spôsobil v utorok požiar v blízkosti amerického konzulátu v Dubaji. Požiar sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu. Podľa vyhlásenia dubajského mediálneho úradu na sociálnych sieťach zatiaľ neboli hlásené žiadne zranenia. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Obyvatelia v blízkosti spomínanej budovy pre agentúru AFP uviedli, že počuli silný výbuch. Ďalšia svedkyňa dodala, že následne videla požiar v priestoroch konzulátu. Ulice v okolí bezpečnostné zložky uzavreli.

22:00 Európska únia začala pomáhať členským štátom s evakuáciou ich občanov uviaznutých na Blízkom východe v dôsledku vojny rozpútanej americko-izraelskými údermi proti Iránu. Informovala o tom dnes podľa agentúry AFP komisárka pre rovnosť, pripravenosť a riešenie kríz Hadja Lahbibová.

Taliansko, Slovensko a Rakúsko už aktivovali mechanizmus civilnej ochrany EÚ, ktorý únii umožňuje financovať časť týchto repatriačných operácií, spresnila.

„Taliansko bolo prvé, kto tento mechanizmus aktivoval,“ vysvetlila Lahbibová s tým, že mechanizmus predpokladá poskytnutie finančnej pomoci členským štátom, ktoré o ňu požiadajú. Talianske úrady podľa nej zvažujú lety pre repatriáciu svojich občanov z Egypta a Jordánska.

Slovensko požiadalo Brusel o pomoc s financovaním dvoch letov medzi jordánskym Ammánom a Bratislavou, ktoré sú naplánované na stredu a štvrtok. Európska komisia zatiaľ nemá informácie o presnom počte osôb, ktorých sa tieto operácie týkajú. Rakúsko tiež aktivovalo mechanizmus civilnej ochrany, pre pomoc, ktorá sa zatiaľ týka menej ako stovky osôb, uviedla komisárka.

EÚ financuje 75 percent nákladov na repatriáciu pod podmienkou, že aspoň 30 percent cestujúcich tvoria občania inej národnosti, ako je národnosť žiadajúceho štátu.

21:41 Spojené arabské emiráty (SAE) od začiatku vojny v sobotu čelili viac ako 1 000 útokom z Iránu, uviedlo v utorok večer podľa Reuters tamojšie ministerstvo zahraničia. Z väčšej časti išlo o bezpilotné prostriedky, uvádza grafika ministerstva obrany zverejnená na sieti X.

Ministerstvo zahraničných vecí sa tiež ohradilo voči pondelňajšej informácii agentúry Bloomberg, podľa ktorej by SAE a ďalšie arabské štáty mohli o niekoľko dní vyčerpať zásoby rakiet a munície pre protivzdušné systémy. "SAE udržiavajú robustné strategické zásoby munície," uviedlo ministerstvo.

21:28 Francúzsky prezident Emmanuel Macron nariadil lietadlovej lodi Charles de Gaulle, aby sa presunula z Baltského mora do Stredozemného mora. Oznámil to v televíznom prejave, ktorý v utorok večer odvysielali francúzske médiá. Tento krok Macron zdôvodnil rozširujúcim sa konfliktom na Blízkom východe po americko-izraelských náletoch na Irán.

„Nariadil som lietadlovej lodi Charles de Gaulle, jej leteckým prostriedkom a eskorte fregát, aby nastavili kurz smerom k Stredozemnému moru,“ povedal Macron.

Po útoku na britskú základňu na Cypre Macron v utorok oznámil aj nasadenie dodatočných prostriedkov protivzdušnej obrany a fregaty Languedoc, ktorá má doraziť k pobrežiu Cypru ešte v utorok večer.

Francúzsko sa zároveň snaží „vybudovať koalíciu“ na zaistenie bezpečnosti „kľúčových námorných trás,“ doplnil Macron.

21:12 Ak to bude potrebné, americké námorníctvo začne čo najskôr sprevádzať tankery Hormuzským prielivom, aby zabezpečilo ich bezpečnú cestu. Oznámil to Donald Trump v reakcii na útoky Iránu a jeho spojeneckých organizácií, ktoré zásadne obmedzili prevádzku v úžine kľúčovej pre prepravu ropy a zemného plynu.

Spojené štáty zaručia poistenie všetkým lodiam plaviacim sa oblasťou, dodal Trump.

Podobnú informáciu predtým priniesol magazín Politico s odvolaním sa na dva zdroje. Ide o prvý signál, že Trump začína brať vážne rastúce ceny palív vyvolané iránskou snahou zablokovať kľúčovú úžinu v odvete za americko-izraelské útoky.

Prevádzka v Hormuzskom prielive je už štvrtý deň takmer nulová po tom, ako izraelské a americké sily začali útoky na Irán, ktorý zodpovedá úderom na Izrael a americké ciele v regióne Perzského zálivu.

Námornou dopravnou tepnou je za normálnych okolností prepravovaná zhruba pätina globálnych dodávok ropy a zemného plynu. Ceny oboch komodít kvôli tomu v posledných dňoch rýchlo vzrástli.

"Rastú obavy z toho, že energetické trhy môžu v nasledujúcich dňoch čeliť tlaku," uviedol jeden zo zdrojov, podľa ktorého sa v Trumpovom okolí zvažuje vojenská ochrana plavidiel s ropou a plynom. Zdôraznil, že ťažkostiam môže čeliť zvlášť export z Kataru a Saudskej Arábie, čo sú významní partneri USA v blízkovýchodnom regióne.

V Spojených štátoch sa môže situácia v Hormuzskom prielive prejaviť na možnom raste cien palív pri čerpacích staniciach. Ropa na americkom trhu zdražela o desať dolárov za barel a Trumpovi hrozí, že ceny benzínu a nafty sa vyšplhajú vyššie, ako boli pri jeho vlaňajšom nástupe do Bieleho domu, píše Politico. Ak by palivá výrazne zdraželi, mohli by za to republikáni zaplatiť pri novembrových kongresových voľbách.

20:32 Francúzsky prezident Emmanuel Macron si myslí, že útok USA a Izraela na Irán je mimo rámca medzinárodného práva, primárnu zodpovednosť za situáciu ale nesie Irán. Povedal to v prejave o situácii na Blízkom východe.

"Irán nesie primárnu zodpovednosť za túto situáciu," vyhlásil Macron a pripomenul teheránsky jadrový program, jeho podporu teroristických skupín v Jemene a Libanone alebo "rozkaz strieľať na vlastných ľudí" pri nedávnych protestoch v krajine.

20:31 Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí v utorok pohrozil, že v prípade pokračovania americko-izraelských útokov zaútočia na „všetky ekonomické centrá“ Blízkeho východu. S odvolaním sa na iránsku tlačovú agentúru ISNA o tom informovala agentúra AFP.

Džabbárí, ktorý je generálom Iránskych revolučných gárd, upozornil na ekonomické dôsledky pokračovania vojny. Pripomenul, že Irán už „uzavrel Hormuzský prieliv“, čo spôsobilo, že cena ropy presiahla 80 dolárov za barel a podľa jeho slov čoskoro môže dosiahnuť až 200 dolárov.

20:30 V nezvyčajnom vyhlásení izraelská armáda upozornila na to, že „nebude tolerovať prítomnosť zástupcov iránskeho teroristického režimu v Libanone.“ Jeho predstaviteľom dáva 24 hodín na odchod. Po uplynutí tejto lehoty „nebude pre zástupcov iránskeho režimu v Libanone žiadne bezpečné miesto. Izraelská armáda ich bude napádať kdekoľvek sa nachádzajú,“ dodal hovorca armády Avichaj Adrai.

Náčelník štábu izraelskej armády generálporučík Ejal Zamir v utorok počas návštevy vojakov práporu protivzdušnej obrany zopakoval, že útokom na Izrael a tým aj zapojením sa do vojnového konfliktu v Iráne „Hizballáh urobil veľmi vážnu chybu.“

Podľa Zamira sa však ozbrojené sily na tento vývoj udalostí pripravili a teraz na Hizballáh útočia „s veľmi veľkou silou.“ Zdôraznil, že izraelská armáda je odhodlaná „odstrániť hrozbu Hizballáhu“ a nezastaví sa, „kým táto organizácia nebude odzbrojená.“

Zamir uviedol, že izraelská armáda „operuje súčasne v dvoch arénach“, v Iráne a proti Hizballáhu v Libanone. Ozrejmil, že sú to dvaja hlavní nepriatelia Izraela, ktorí majú veľa spoločného, najmä však tzv. os odporu spájajúcu Irán s jej spojencami v blízkovýchodnom regióne.

20:28 Ruská štátna korporácia pre atómovú energiu Rosatom zastavila stavebné práce na nových blokoch iránskej jadrovej elektrárne v prístavnom meste Búšehr. Podľa agentúry Reuters o tom informoval šéf spoločnosti Alexej Lichačov, ktorý objasnil, že ide o dôsledok izraelsko-amerických útokov na Irán.

Práce boli zastavené na staveniskách druhého a tretieho bloku elektrárne, spresnil Lichačov. Dodal, že ďalší vývoj udalostí sa vzhľadom na pokračujúce vojenské operácie proti Iránu nedá predvídať. Ruskí špecialisti však zostanú na mieste, lebo „táto elektráreň bude aj naďalej jednou z našich priorít,“ vyhlásil Lichačov.

Informoval, že telefonická ani elektronická komunikácia s vedením iránskeho jadrového priemyslu nie je momentálne možná. Kontakt s kolegami priamo na stavbe však zostal zachovaný.

Lichačov uviedol, že v Iráne zostáva približne 639 ruských expertov.

19:15 V Dauhe, Abú Zabí a Dubaji boli popoludní počuť nové silné výbuchy. Informujú o tom novinári agentúr AFP a Reuters na mieste. Už skôr Katar uviedol, že jeho protivzdušná obrana zneškodnila iránske strely mieriace na medzinárodné letisko v Dauhe, ktoré preto nebolo nijako zasiahnuté.

Dubajské úrady oznámili, že výbuchy, ktoré boli počuť popoludní v regióne, sú výsledkom aktivít protivzdušnej obrany

Vysokopostavený predstaviteľ iránskych revolučných gárd Ebráhím Džabárí povedal, že Irán zatvoril Hormuzský prieliv, čo predtým popreli americké zdroje. Podľa neho to povedie k prudkému zdraženiu ropy.

„Nepriateľovi odkazujeme, že ak sa rozhodne zaútočiť na naše hlavné centrá, tak zaútočíme na všetky hospodárske centrá v regióne,“ uviedol podľa agentúry AFP.

18:47 Španielsko a Británia odmietajú spolupracovať so Spojenými štátmi pri úderoch na Irán, ich prístup je veľmi zlý, vyhlásil americký prezident Donald Trump. Pred rokovaním s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome uviedol, že Spojené štáty preto prerušia so Španielskom všetok obchod.

Vláda v Madride odmietla americkej armáde poskytnúť svoje základne k útokom na Irán, ktoré trvajú od soboty. Britský premiér Keir Starmer zase uviedol, že sa britské letectvo do úderov priamo nezapojí, základne však Británia k dispozícii dala.

„Španielsko je hrozné,“ vyhlásil Trump. Popri neochote umožniť americkým lietadlám využívať základne spomenul tiež fakt, že Madrid odmietol plán podporený ostatnými členmi Severoatlantickej aliancie zvýšiť obranné výdavky v budúcnosti až na päť percent hrubého domáceho produktu.

Šéf Bieleho domu povedal, že inštruoval ministra financií Scotta Bessenta, aby „zrušil všetky obchody“ so Španielskom.

Nemenovaný predstaviteľ španielskej vlády agentúram povedal, že Španielsko má dostatok zdrojov, aby čelilo americkým krokom a podporilo odvetvia, ktorých by sa prerušenie obchodu dotklo. A

k Trumpova administratíva chce prehodnotiť obchodné vzťahy so Španielskom, musí prihliadať „na samostatnosť súkromných firiem, medzinárodné právo a vzájomné dohody medzi USA a EÚ", dodal vládny predstaviteľ.

Španielsko je súčasťou jednotného trhu Únie. Hovorca Európskej komisie Olof Gill podľa španielskych médií povedal v reakcii na Trumpove slová, že Európska komisia obhajuje záujmy Európskej únie. Po stretnutí s Trumpom nemecký kancelár Friedrich Merz povedal podľa agentúry Reuters, že Trumpovi pripomenul, že Španielsko je súčasťou EÚ a nemožno teda uzavrieť obchodnú dohodu medzi USA a EÚ bez tohto štátu.

18:30 Najlepšou možnosťou pre budúce vedenie Iránu by bol niekto zvnútra, rozhodnutie ale príde, keď Spojené štáty a Izrael dokončia terajšie vojenské údery.

Novinárom to v Bielom dome povedal Donald Trump pri stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Pri útokoch, ktoré sa začali v sobotu, sa už podarilo zlikvidovať takmer všetky vojenské ciele, zdôraznil Trump.

Merz vyhlásil, že Nemecko má na vojnu proti Iránu rovnaký pohľad ako USA a že je potrebné odstrániť tamojší režim.

Trump tiež vyjadril presvedčenie, že keby nepodnikli USA a Izrael útok na Irán, tak ten by bol zaútočil ako prvý.

„Chystali sa zaútočiť ako prví, mal som z toho silný pocit... Nechcel som, aby sa to stalo,“ uviedol Trump bez toho, aby spresnil, kto sa mal stať cieľom Iránu. Tento pocit podľa svojich slov nadobudol vzhľadom na vývoj rokovaní, ktoré štáty nepriamo viedli v posledných týždňoch.

Pred novinármi v Bielom dome si však pochvaľoval doterajšie úspechy americkej armády pri zásahoch proti Iránu. „Nemajú námorníctvo, bolo zničené, nemajú letectvo, bolo zničené, nemajú vzdušný prieskum, ten bol zničený,“ povedal pri prijatí Merza.

Americký prezident v reakcii na otázku zároveň odmietol, že by Izrael bol zatiahol Spojené štáty do vojny proti Iránu. „Nie, možno som ich k tomu prinútil ja,“ povedal.

Najhorším scenárom pre Irán by podľa Trumpa bolo, keby moc po zabitom ajatolláhovi Alím Chameneím prevzal „niekto, kto je rovnako zlý ako predchádzajúca vláda“. „Stať sa to môže, ale to nechceme,“ uviedol. Zopakoval, že niektorí z možných lídrov, ktorých zvažovala americká administratíva do vedenia Iránu, sú už po smrti.

18:00 Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví, ktorý sa prezentuje ako alternatíva v prípade pádu islamskej republiky, v utorok vyzval etnické menšiny v Iráne na jednotu, informovala agentúra AFP. Rovnakú výzvu adresovala Iráncom v rozhovore pre AFP aj vdova po poslednom iránskom šachovi Farah Pahlavíová.

Irán má viac než 85 miliónov obyvateľov a jeho populácia je etnicky rôznorodá. Medzi menšinami sú Azeri, Lúrovia, Kurdi, Arabi Balúčovia či Turkméni. Islamská republika je už dlho obviňovaná z diskriminácie svojich etnických menšín, z ktorých mnohé podporovali po sebe nasledujúce vlny protivládnych protestov. Niektoré – najmä Kurdi a Balúčovia – vedú boj za vlastnú autonómiu.

Pahlaví vo svojom príspevku na sociálnej sieti X všetky menšiny v Iráne ubezpečil, že v krajine pod jeho vedením by neboli diskriminované. Zároveň ich vyzval, aby aktuálnu situáciu nevyužívali na snahy o odtrhnutie.

„Stojíme na prahu pádu tohto režimu. Musíme však ostať ostražití a pripravení, a nedovoliť oportunistickým silám – tým, ktoré už dlhodobo pokukujú po iránskej pôde – zneužiť túto chvíľu,“ vyzval Pahlaví.

Národnostné menšiny označil za neoddeliteľnú súčasť historického a kultúrneho základu Iránu a vyjadril vieru v ich vernosť Iránu, ktorý s jednotou jeho národov a spoločnému odhodlaniu čaká „svetlá budúcnosť“.

Pahlavího matka Farah povedala, že o budúcnosti Iránu sa nesmie rozhodovať mimo jeho hraníc a medzinárodné spoločenstvo by malo podporiť iránsky ľud, a nie sa snažiť vyhovieť „geopolitickým kalkuláciám“. Smrť najvyššieho vodcu Alího Chameneího označila Pahlavíová za „okamih historického významu“, ale upozornila, že to „automaticky neznamená koniec (teokratického) systému“ v Iráne.

17:44 Británia vysiela na Cyprus vrtuľníky schopné zasiahnuť proti dronom a do regiónu nasadzuje aj torpédoborec britského námorníctva HMS Dragon, ktorý je vybavený systémom protivzdušnej obrany. Podľa agentúry Reuters to v utorok oznámil britský premiér Keir Starmer.

„Spojené kráľovstvo je plne odhodlané postarať sa o bezpečnosť Cypru a britského vojenského personálu, ktorý je tam umiestnený,“ uviedol Starmer v príspevku na sieti X s tým, že nasadenie telefonicky oznámil cyperskému prezidentovi Nikosovi Christodulidisovi.

17:04 Súčasný konflikt na Blízkom východe má podľa českého prezidenta Petra Pavla potenciál sa rozhorieť. Vyhlásil to v utorok pri odchode z Poslaneckej snemovne, ktorú navštívil prvýkrát v jej novom volebnom období. Zdôraznil, že situácia ovplyvní bezpečnosť aj prosperitu Česka, informuje spravodajkyňa agentúry v Prahe.

„Nemali by sme našich občanov strašiť, ale ani predstierať, že sa nič zásadné nedeje. Nie je to len obmedzený konflikt v jednom regióne... Je to konflikt, ktorý má veľký potenciál sa rozhorieť a niektoré náznaky už týmto smerom idú. Je to konflikt, ktorý nepriamo aj priamo ovplyvní bezpečnosť, aj prosperitu našej krajiny. Už teraz vidíme, ako rastú ceny pohonných hmôt, to sa prejaví aj na raste cien energií,“ podotkol prezident.

Pavel očakáva, že vplyvom niektorých odvetných opatrení sa môže bezpečnostná situácia ešte zhoršiť. Dôsledkom konfliktu by podľa neho mohla byť tiež migračná vlna, ktorá by zasiahla aj ČR. „Je tu mnoho vecí, ktorým by sme mali venovať pozornosť a určite by stálo za to, aby sa nielen vláda, ale všetky bezpečnostné orgány tejto situácii venovali každý deň,“ dodal Pavel.

16:49 Izraelská armáda oznámila, že v Teheráne zaútočila na "infraštruktúru a miesta používané režimom pre výrobu zbraní". Údery sa vraj zamerali na výrobu balistických rakiet. V Isfaháne potom izraelské letectvo ničilo systémy pre odpaľovanie rakiet a sklady so zbraňami.

Iránske médiá popoludní uviedli, že údery zasiahli jedno z dvoch najväčších letísk v Teheráne aj jednu priemyselnú zónu. Údery prisudzujú Izraelu a Spojeným štátom.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu popoludní uviedol, že údery na Irán budú pokračovať. Izrael bude podľa neho tiež ďalej útočiť tiež na susedný Libanon, kde sa od utorka zameriava na ciele súvisiace s hnutím Hizballáh. Dodal, že Izrael bude proti Hizballáhu zasahovať "s ešte väčšou a dodatočnou silou".

16:00 Katar za posledný deň tiež útočil proti Iránu, tvrdí podľa denníku The Times of Israel izraelská televízia Channel 12 s odvolaním sa na svoje západné zdroje. Blízkovýchodné krajiny tak vraj odpovedali na iránske údery, ktoré boli zase reakciou na izraelsko-americké útoky začaté v sobotu.

Vysokopostavený izraelský činiteľ navyše verejnoprávnej televízii Kan povedal, že Izrael vychádza z toho, že na Irán čoskoro zaútočí tiež Saudská Arábia.

Podrobnosti o katarských úderoch nie sú známe a Dauha ich doteraz nepotvrdila.

Katar od začiatku vojny čelil desiatkam iránskych striel a dronov. Podľa webu televízie Al Jazeera v ich dôsledku utrpelo zranenia 16 ľudí. V pondelok Dauha informovala tiež o tom, že zostrelila dva iránske bombardéry sovietskej konštrukcie Su-24.

15:52 Izraelská armáda oznámila, že spustila ďalšiu sériu „rozsiahlych“ útokov na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. Hlavným mestom otriasajú výbuchy, informovali priamo z miesta novinári agentúry AFP. Iránske médiá uviedli, že na centrum mesta zaútočili „americké a izraelské sily“.

Bližšie podrobnosti o nových úderoch zverejní izraelská armáda neskôr. Podľa spravodajského webu L'Orient-Le Jour ide od soboty už o deviatu vlnu útokov.

Izraelské ozbrojené sily už v utorok ráno oznámili, že v Teheráne a Bejrúte vedú koordinované útoky proti iránskym vojenským cieľom a libanonskému šiitskému hnutiu Hizballáh.

Armáda zároveň informovala, že v noci na utorok vyslala do južného Libanonu ďalšie jednotky, aby si zabezpečila obranné pozície proti prípadnému útoku militantného hnutia. Uviedla tiež, že zaútočila na „veliteľské centrá, sklady zbraní a komponenty satelitnej komunikácie patriace spravodajskému veliteľstvu Hizballáhu v Bejrúte“.

Ten sa medzičasom prihlásil k zodpovednosti za ďalší útok na vojenskú základňu v severnom Izraeli, ktorý bol štvrtý v poradí za tento deň. Hnutie uviedlo, že útočilo „v reakcii“ na pokračujúce izraelské letecké údery v Libanone.

Vzdušné údery spojencov zničili tiež budovu iránskeho Zhromaždenia znalcov, orgánu, ktorý má právomoc vymenovať nového najvyššieho duchovného vodcu krajiny. Podľa agentúry Reuters to uviedla agentúra Tasním, ktorú kontrolujú iránske revolučné gardy.

"Americko-sionistickí zločinci zaútočili na budovu Zhromaždenia znalcov v Kome," napísala agentúra Tasním. Kom je posvätné mesto šiitských moslimov, ktoré sa nachádza približne sto kilometrov južne od Teheránu. Zhromaždenie znalcov má 88 členov volených zo zoznamov preverených kandidátov.

15:33 Novým veliteľom Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) sa stal vysokopostavený dôstojník Ahmad Vahídí, ktorý je medzinárodne hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele v Argentíne spáchanými v 90. rokoch. Informoval o tom denník The Times of Israel (TOI).

Vahídí nastúpil do funkcie po tom, ako jeho predchodca Mohammad Pakpúr zahynul v sobotu 28. februára pri útokoch Izraela a Spojených štátov na Irán. V minulosti pôsobil ako veliteľ elitnej jednotky Kuds, ktorá je zahraničnou zložkou IRGC.

Argentínske a izraelské úrady Vahídího podozrievajú z podielu na bombovom útoku na izraelské veľvyslanectvo v Buenos Aires z roku 1992, pri ktorom zahynulo 29 ľudí. O dva roky neskôr výbuch nákladného vozidla naloženého výbušninami zničil budovu židovského komunitného centra AMIA v argentínskej metropole, pričom o život prišlo 85 ľudí a približne 300 utrpelo zranenia.

Argentína a Izrael dlho tvrdili, že na centrum AMIA zaútočilo libanonské proiránske militantné hnutie Hizballáh na žiadosť Teheránu. Argentínsky súd prisúdil zodpovednosť Iránu zaň až v roku 2024, viac než tri desaťročia po útokoch, a označil ho za „teroristický štát“.

Vahídí je pre podozrenie z účasti na týchto atentátoch od roku 2007 na zozname hľadaných osôb Interpolu. Po rozhodnutí argentínskeho súdu vláda v Buenos Aires túto medzinárodnú policajnú organizáciu opätovne požiadala o jeho zadržanie.

15:31 Čína sa stavia proti vojenským útokom Izraela a Spojených štátov na Irán a vyzýva na ich okamžité ukončenie, povedal podľa agentúry Reuters čínsky minister zahraničia Wang I v telefonáte s izraelským náprotivkom Gideonom Saarom.

"Sila nemôže v skutočnosti vyriešiť problémy; namiesto toho často vytvára nové a zanecháva vážne dlhodobé následky. Skutočná hodnota vojenskej sily nespočíva na bojisku, ale v predchádzaní vojne," citovala čínska diplomacia Wangove slová adresované Saarovi.

Čína a Irán udržiavajú úzke strategické partnerstvo, ktoré sa v posledných rokoch ďalej prehlbuje. V roku 2021 obe krajiny podpísali dvadsaťpäťročnú dohodu o komplexnej spolupráci zahŕňajúcu ekonomické, energetické i bezpečnostné oblasti. Čína je hlavným odberateľom iránskej ropy, a to aj v období západných sankcií, čo Teheránu poskytuje dôležitú ekonomickú oporu.

15:01 Cena za prepravu nákladu skvapalneného zemného plynu (LNG) na tankeri cez Atlantický oceán sa kvôli dopadom vojny na Blízkom východe zvýšila na 161 750 dolárov za deň. To je najvyššie od novembra 2023 a rekord pre túto časť roka. S odvolaním sa na dáta analytickej spoločnosti Spark Commodities to uviedla agentúra Reuters. Pred mesiacom sa táto sadzba pohybovala okolo 9 800 USD za deň.

Sadzba sa týka aj prenájmu tankerov, ktoré prepravujú LNG zo Spojených štátov do Európy. Oproti pondelku sa zvýšila o 100 250 USD, teda o 163 percent.

14:40 Francúzsko plánuje vyslať na Cyprus protiraketové a protidronové systémy po tom, ako tamojšiu britskú leteckú základňu zasiahlo bezpilotné lietadlo. S odvolaním sa na cyperskú tlačovú agentúru CNA to es napísala agentúra Reuters. Dron zrejme vystrelil Hizballáh. Cyprus je členským štátom Európskej únie, ale nie NATO.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron o zámere vyslať oba systémy spolu s fregatou informoval v utorok skoro ráno svojho cyperského náprotivka Nikosa Christodulidisa. Zdroje cyperskej vlády, ktoré si želali zostať v anonymite, to potvrdili. Francúzske ministerstvo obrany sa na žiadosť o komentár zatiaľ nevyjadrilo.

14:37 Irán chce rokovať, ale je príliš neskoro, napísal americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social. Iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo a vedenie sú podľa šéfa Bieleho domu zničené.

"Ich protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo a vedenie sú preč. Chcú hovoriť. Povedal som: ‚Príliš neskoro!‘," napísal americký prezident na adresu Teheránu.

Trump v príspevku zároveň zdieľal komentár v denníku The Washington Post (WP) od politického komentátora Marka Thiessena, ktorý pôsobil v tíme autorov príhovorov bývalého republikánskeho prezidenta Georgea Busha mladšieho. Thiessen píše, že Trump nezačína nekonečnú vojnu, ale jednu vojnu končí, pretože Irán ju podľa neho proti Spojeným štátom vedie už 47 rokov.

14:11 Izraelská armáda začala popoludní novú vlnu vzdušných úderov na Bejrút, ktoré podľa nej cielia na veliteľa proiránskeho hnutia Hizballáh. S odvolaním sa na vyhlásenie armády to píše denník The Times of Israel (ToI).

Izrael zaútočil na juhobejrútske predmestie Dáhija, ktoré je považované za baštu Hizballáhu, už skôr v ranných hodinách. Hizballáh potom oznámil, že odvetne dronmi a raketami zaútočil na tri základne izraelskej armády, z ktorých dve sa nachádzajú na území Izraela a jedna na Izraelom okupovaných Golanských výšinách.

Televízna stanica Al-Manár, ktorá je s Hizballáhom spätá, uviedla, že v noci na dnes Izrael zasiahol jej sídlo a tiež sídlo rozhlasovej stanice An-Núr, ktorú hnutie kontroluje.

14:08 Katarská protivzdušná obrana zneškodnila iránske strely mieriace na medzinárodné letisko v Dauhe, ktoré preto nebolo nijako zasiahnuté. Podľa agentúry AFP to uviedlo katarské ministerstvo zahraničia. Irán v odvete na americko-iránske údery, ktoré sa začali v sobotu, útočí aj na ciele na území arabských štátov Perzského zálivu.

Medzi Katarom a Iránom v súčasnosti neprebieha žiadna komunikácia, uviedol dnes hovorca katarského ministerstva zahraničia Mádžid Ansárí. Katar je významným spojencom Spojených štátov na Blízkom východe a na jeho území sa nachádza najväčšia americká vojenská základňa v regióne Al-Udajd.

Katar má zároveň s Iránom dlhodobo blízke vzťahy a v minulosti opakovane zohral úlohu sprostredkovateľa medzi Teheránom a Západom.

13:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ponúkol Spojeným arabským emirátom pomoc pri obrane pred iránskymi vzdušnými útokmi. Po telefonáte s prezidentom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom uviedol, že „iránsky režim sa zameriava nielen na vojenské zariadenia, ale prakticky na všetko“ a že sa dohodli na spolupráci tímov pri ochrane ľudských životov. Kyjev má skúsenosti s iránskymi dronmi Šáhid, ktoré Rusko používa proti Ukrajine.

13:34 Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmail Baghaei vyzval USA a Izrael, aby zastavili vojenské akcie.

„Musia zastaviť vojnu, neboli sme to my, kto začal vojnu, táto vojenská agresia nebola naša voľba, našou voľbou bola diplomacia,“ uviedol na tlačovej konferencii.

13:25 Izrael v popoludní vypálil ďalšiu sériu rakiet na šiitské predmestie Bejrútu, pričom podľa armády cielil na veliteľov Hizballáhu. „Pred chvíľou armáda zaútočila na niekoľko teroristov Hizballáhu v Bejrúte,“ uviedla bez predchádzajúceho varovania.

Libanonská štátna agentúra informovala o „novej sérii intenzívnych izraelských náletov“, ktoré spôsobili rozsiahle škody na budovách; nad oblasťou bolo vidieť stúpajúci dym.

13:10 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Moskva „stále nevidí žiadne dôkazy, že Irán vyvíja jadrové zbrane“, čo podľa neho bolo hlavným dôvodom vojny. Zároveň vyzval na okamžité zastavenie bojov a zdôraznil, že „ako bezpodmienečný prvý krok musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pozastavili akékoľvek akcie, ktoré vedú k civilným obetiam“.

Lavrov poukázal aj na správy o útoku na dievčenskú školu v provincii Hormozgán, pri ktorom malo podľa Teheránu zahynúť viac než 160 ľudí. USA uviedli, že by na školu úmyselne nezaútočili, a Izrael vyhlásil, že o takomto incidente nemá informácie.

12:55 Spojené kráľovstvo plánuje vyslať torpédoborec HMS Duncan k Cypru na obranu svojej leteckej základne Akrotiri. Minister obrany John Healey o nasadení lode rokoval s armádnym vedením po tom, čo iránsky dron Šahíd zasiahol základňu a spôsobil menšie škody.

Na incident reagovali aj ďalšie štáty: Grécko vyslalo k Cypru dve fregaty a dve stíhačky F-16, Francúzsko posiela na ostrov protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty.

12:30 Iránske ministerstvo zahraničia varovalo európske krajiny, že ich prípadné zapojenie do konfliktu po boku Izraela a USA by Teherán považoval za „akt vojny“. „Akýkoľvek takýto akt proti Iránu by sa považoval za spolupáchateľstvo s agresormi,“ vyhlásil hovorca rezortu.

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo pritom uviedli, že sú pripravené prijať „obranné opatrenia“, ak to bude potrebné na ochranu svojich záujmov a spojencov v Perzskom zálive.

12:29 Izraelská armáda oznámila, že na juhu Libanonu vytvára nárazníkovú zónu po tom, ako minister obrany Jisrael Kac povolil obsadenie ďalších strategických území. Hovorca Effie Defrin uviedol, že severné veliteľstvo „prevzalo kontrolu nad dominantným terénom a vytvára nárazníkovú zónu medzi našimi obyvateľmi a akoukoľvek hrozbou“.

12:21 Vojna na Blízkom východe sa dotkla viacerých krajín. rakety či drony dopadali aj na Omán, Bahrajn či Dubaj. Otrasený ostal aj realitný trh. No a práve v Dubaji za posledné roky nakupuje nehnuteľnosti čoraz viac Slovákov.

Rozprávali sme sa s Máriou Fusekovou, zakladateľkou realitnej kancelárie TRIM Real Estate, ktorá sa venuje predaju nehnuteľností v Dubaji.

12:13 Prečo sa Spojené štáty rozhodli zaútočiť na Irán? Donald Trump prezradil dôvody. Zhrnuli sme ich pre vás v Žurnále o 12:00.

12:03 Rozhodnutie libanonskej vlády o zákaze vojenských aktivít militantného hnutia Hizballáh je podľa prezidenta Džúzífa Awna „nezvratné“. Vyjadril sa tak na stretnutí s veľvyslancami z krajín tzv. kvinteta - Francúzska, Spojených štátov, Kataru, Saudskej Arábie a Egypta. Píše o tom agentúra AFP.

12:02 Slováci, ktorí uviazli v Spojených arabských emirátoch a Ománe, sa postupne vracajú naspäť na Slovensko. V Bratislave v utorok okolo poludnia pristál charterový let s dovolenkármi.

Prílet dovolenkárov uviaznutých v regióne pokračuje. Aktuálnu situáciu na letisku sleduje redaktor ta3 Matej Kurila:

11:30 Izraelská armáda uviedla, že počas noci zaútočila na „komplex vedenia iránskeho režimu“ v Teheráne vrátane kancelárie prezidenta Masúda Pezeškijána a budovy Najvyššej rady národnej bezpečnosti.

Podľa vyhlásenia bolo cieľom aj „zhromaždenie najvyšších zástupcov režimu zodpovedných za rozhodovanie v oblasti bezpečnosti“ a ďalšia kľúčová infraštruktúra.

Prezidentský palác v Teheráne pred bombardovaním:

11:28 MAAE oznámila, že jadrové zariadenie Natanz je po americko-izraelských úderoch čiastočne poškodené, konkrétne „vstupné budovy“ do podzemnej časti. Rádiologické dôsledky sa podľa agentúry neočakávajú. Irán už predtým tvrdil, že objekt bol zasiahnutý, pričom MAAE pôvodne škody neevidovala.

11:20 Armáda vydala príkazy na evakuáciu obyvateľov viac ako dvoch desiatok miest v južnom Libanone. Izrael útočí na ciele Hizballáhu v Libanone a vykonáva vpády cez hranice.

11:09 Slovenskí veľvyslanci v najviac zasiahnutých krajinách Blízkeho východu sú podľa MZVEZ SR v plnej pohotovosti. Minister Juraj Blanár uviedol, že sú „v kontakte od samotného vypuknutia konfliktu“ a monitorujú situáciu s cieľom zaistiť bezpečnosť občanov; medzi zranenými nie sú evidovaní žiadni Slováci.

Rezort rozhodol o dočasnom uzavretí Slovenského inštitútu v Jeruzaleme a evakuácii personálu ambasády v Teheráne do Baku. Najviac Slovákov je v Spojených arabských emirátoch, kde komplikuje situáciu uzavretý vzdušný priestor; ambasáda v Bejrúte funguje bez obmedzení a situácia na Cypre je stabilná.

11:05 Izraelská armáda obsadila v južnom Libanone ďalšie strategické oblasti pri hraniciach s cieľom zabrániť útokom Hizballáhu na izraelské obce.

Minister obrany Jisrael Kac uviedol: „Aby sme zabránili možnosti priameho ostreľovania izraelských obcí, nariadil som spolu s premiérom Benjaminom Netanjahuom izraelskej armáde vojenský postup a obsadenie ďalších území v Libanone.“ Armáda krok označila za „predsunutú obranu“, nie za plnohodnotnú pozemnú operáciu.

10:50 Napätie na Blízkom východe spôsobuje zrušené lety a problémy v tranzite, čo zasiahlo aj Slovákov uviaznutých v regióne.

O počte dotknutých občanov a o tom, ako sa v takýchto prípadoch uplatňuje cestovné poistenie, hovorí prezidentka SACKA Ľudmila Masariková v relácii Téma:

(Článok pokračuje pod videom.)

10:45 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že iránsky závod na obohacovanie paliva v Natanze utrpel poškodenie. Agentúra bližšie nešpecifikovala rozsah škôd.

10:39 Pri americko-izraelských útokoch na Irán bolo od začiatku konfliktu v sobotu zabitých najmenej 787 ľudí, informoval iránsky Červený polmesiac. Údaje z krajiny nie je možné nezávisle overiť. Ešte v pondelok rovnaký zdroj uvádzal 555 obetí, čo naznačuje výrazný nárast počtu mŕtvych.

10:37 Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot po telefonáte s čínskym kolegom Wang Im uviedol, že obe krajiny chcú pracovať na deeskalácii a politickom riešení konfliktu s Iránom. Zároveň zdôraznil „zodpovednosť iránskeho režimu za pokračujúcu eskaláciu“ a pripomenul, že Francúzsko sa nepodieľa na operáciách USA a Izraela.

Paríž je podľa neho pripravený brániť svojich partnerov v regióne a vyhradzuje si právo zasiahnuť. V oblasti sa nachádza približne 400-tisíc Francúzov, pričom vláda je pripravená evakuovať najviac ohrozených.

10:13 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa ospravedlnilo za chybnú informáciu v SMS správe z 2. marca 2026 zaslanej občanom v Jordánsku. Generálny riaditeľ Igor Pokojný uviedol: „Chybu v e-mailovej adrese v rámci SMS správy, ktorá vznikla zlyhaním ľudského faktora, sme zaregistrovali ešte včera okamžite po jej odoslaní,“ pričom rezort následne rozoslal dve ďalšie SMS s ponukou evakuačných letov na 5. a 6. marca.

Zdôraznil, že „bezpečnosť občanov SR touto chybou nebola nijako ohrozená“ a boli prijaté opatrenia, aby sa podobný omyl neopakoval.

Dodal tiež, že „vyhodnotenie jednotlivých postupov či reakcií na dopyty občanov prebehne po ukončení evakuačného procesu“.

9:42 Prví občania z Izraela a Jordánska sú už na ceste domov vojenským špeciálom Spartan C-27J. Na repatriácii spolupracujú ministerstvá zahraničných vecí a vnútra, pričom prioritou je bezpečný návrat všetkých cestujúcich na Slovensko. Informovalo o tom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na sociálnej sieti.

„S Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR je bezpečnosť každého jedného človeka a návrat k tým, ktorí ich s láskou očakávajú na Slovensku, našou prioritou,“ uviedol rezort.

9:27 Libanonský predstaviteľ uviedol, že izraelské jednotky podnikali vpády pozdĺž niektorých úsekov hranice s Libanonom. Podľa svedkov sa libanonská armáda stiahla z najmenej siedmich predsunutých operačných pozícií v pohraničnej oblasti.

9:15 O pomoc s návratom na Slovensko požiadalo cez dobrovoľnú registráciu viac ako 5 000 občanov, najviac v Spojených arabských emirátoch (3 010), na Maldivách (775), v Ománe (488) a Katare (352). Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vyzval Slovákov, aby kontaktovali krízové centrum, pričom upozornil, že pre uzavretý vzdušný priestor nie je možné zabezpečiť okamžitú evakuáciu všetkých. Prvé vládne špeciály majú priviezť občanov z jordánskych miest Akaba a Ammán, ďalšie lety budú nasledovať počas týždňa.

9:00 Trump uviedol, že USA sa pri zásobách najmodernejších zbraní nenachádzajú „v takom bode, v akom by chceli byť“, hoci v najvyššej triede majú podľa neho dobré zásoby. Dodal, že v okolitých krajinách sú uskladnené ďalšie vysoko kvalitné zbrane a že Spojené štáty majú dostatok munície „strednej a vyššej strednej triedy“.

„Vojny sa môžu viesť večne a veľmi úspešne už len vďaka týmto zásobám,“ vyhlásil Trump s tým, že USA sú „dobre zásobené a pripravené zvíťaziť“.

8:50 Americký zmocnenec Steve Witkoff uviedol, že iránski vyjednávači priznali vlastníctvo 460 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, čo by podľa neho mohlo stačiť na výrobu jedenástich jadrových bômb. Dodal, že zvýšenie obohatenia na 90 percent, potrebných na zbraň, by mohlo trvať približne týždeň. Irán trvá na tom, že jeho jadrový program je mierový.

8:46 Ománska štátna tlačová agentúra s odvolaním sa na bezpečnostný zdroj uviedla, že palivové nádrže v obchodnom prístave Duqm sa stali terčom útoku viacerých dronov, pričom jeden z nich zasiahol nádrž. Podľa agentúry sú škody pod kontrolou a incident si nevyžiadal žiadne obete.

8:43 Minister zahraničných vecí Juraj Blanár po telefonáte s jordánskym šéfom diplomacie Ajmanom Safadím uviedol, že Slovensko „robí maximum, aby sme zabezpečili evakuačné lety pre našich občanov z krízovej oblasti“, pričom získavanie povolení na prelety je podľa neho mimoriadne náročné.

Zároveň upozornil, že „vývoj v regióne sa veľmi rýchlo mení a, žiaľ, naďalej eskaluje“, pričom prvé repatriačné lety z Ammánu a Akaby majú priletieť na Slovensko v utorok podvečer.

8:25 Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty ako reakciu na pondelňajší zásah britskej vojenskej základne Akrotiri iránskym dronom. Informáciu priniesla v utorok agentúra CNA v nadväznosti na telefonát prezidentov Cypru Nikosa Christodulidisa a Francúzska Emmanuela Macrona

8:20 Izraelská armáda oznámila, že jej jednotky „operujú v južnom Libanone“ a sú rozmiestnené v „predsunutom obrannom postavení“ s cieľom zvýšiť bezpečnosť obyvateľov severu Izraela. Minister obrany Jisrael Kac uviedol, že armáda dostala povolenie „obsadiť ďalšie strategické územia v Libanone a odtiaľ brániť pohraničné obce“. Evakuácia civilistov sa zatiaľ neplánuje.

Kroky nasledujú po novej vlne izraelských útokov na ciele Hizballáhu v Libanone a Teheráne a po raketových a dronových útokoch hnutia na izraelské základne Ramat David, Meron a na Golanských výšinách. Izrael zároveň potvrdil zachytenie viacerých striel z Libanonu.

7:50 Do Bratislavy sa o polnoci vrátili prví cestujúci z Maskatu v Ománe, ďalší prílet je naplánovaný na 10.45 h s klientmi presunutými z Dubaja. Charterový let spoločnosti Smartwings pre cestovnú kanceláriu Satur mal pôvodne pristáť už v sobotu, no pre konflikt na Blízkom východe ho odložili, uviedlo Letisko M. R. Štefánika.

Letecký útvar Ministerstva vnútra SR v spolupráci s ministerstvami diplomacie a obrany zároveň pripravuje sériu repatriačných letov z regiónu, pričom prvé prílety sú plánované na utorok o 17.00 h a 17.30 h.

7:40 Predstavitelia americkej armády uviedli, že v rámci operácie na Blízkom východe „americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských Revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne“. CENTCOM zároveň deklaroval: „Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ pričom k tvrdeniam neposkytol dôkazy.

Iránske Revolučné gardy naopak vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne, kde po útoku 20 dronov a troch rakiet došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“. Podľa agentúry Fárs mala byť zasiahnutá budova velenia a personálu a explodovali aj palivové zásobníky.

7:30 Spojené štáty nariadili odchod vládnych zamestnancov, ktorí nie sú v pohotovosti, a ich rodín z Jordánska, Bahrajnu a Iraku. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ide o preventívne opatrenie v súvislosti s bezpečnostnými rizikami vyplývajúcimi z konfliktu s Iránom.

Veľvyslanectvo USA v Kuvajte potvrdilo, že v dôsledku bojov s Iránom zostáva až do odvolania zatvorené.

6:50 Izraelská armáda oznámila, že jej vzdušné sily vykonávajú simultánne cielené útoky v Teheráne a Bejrúte. Podľa vyhlásenia sú namierené proti vojenským cieľom spájaným s iránskym režimom a militantným hnutím Hizballáh.

6:17 Iránske Revolučné gardy oznámili, že zaútočili na americkú leteckú základňu na juhu Bahrajnu, pričom vypustili 20 dronov a tri rakety. Podľa iránskych médií mal byť zničený hlavný veliteľský objekt a došlo aj k explózii palivových zásobníkov.

Spojené štáty sa k tvrdeniam o útoku zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

6:15 Austrálsky minister obrany Richard Marles oznámil, že základňa Al Minhad v Spojených arabských emirátoch, kde pôsobí približne 80 Austrálčanov, bola počas víkendu terčom iránskeho dronového útoku. Niekoľko dronov zaútočilo v prvú noc, no všetok personál je podľa ministra v bezpečí.

Izrael zároveň v utorok znovu otvorí priechod Kerem Šalom na juhu Pásma Gazy, aby umožnil postupné dodávky humanitárnej pomoci. Prechod bol uzavretý po začiatku izraelsko-americkej operácie v Iráne; podľa izraelských úradov je jeho opätovné otvorenie výsledkom bezpečnostného posúdenia a zásoby v Gaze by mali zatiaľ postačovať.

6:12 Americký prezident Donald Trump uviedol, že USA „čoskoro“ podniknú odvetné kroky po tom, čo americkú ambasádu v Rijáde zasiahli dva drony a spôsobili menší požiar a škody. Veľvyslanectvo vyzvalo Američanov v Rijáde, Džidde a Dahráne, aby sa uchýlili do úkrytov; v diplomatickej štvrti zazneli aj ďalšie výbuchy. Saudskoarabská protivzdušná obrana medzitým zničila osem dronov pri Rijáde a al-Chardži.

6:10 V Prahe v noci pristálo prvé lietadlo s približne 200 českými turistami z Maskatu. V ohrozenom regióne je podľa systému DROZD asi 6700 Čechov, vláda preto pripravuje ďalšie repatriačné lety a posilňuje bezpečnostné opatrenia. O návrat žiada aj približne 5000 Slovákov, pričom prednosť majú zraniteľné skupiny pre obmedzenú kapacitu letov.

6:05 Kuvajt od soboty zachytil 178 balistických striel a 384 dronov, uviedlo ministerstvo obrany. Pri útokoch sa zranilo 27 vojakov, všetci sú v stabilizovanom stave. Irán tak reaguje na izraelsko-americkú operáciu a podľa Revolučných gárd vyslal aj desať dronov na americkú základňu Arifdžán v Kuvajte. Rakety a drony hlásili aj Spojené arabské emiráty a Izrael, v Rijáde drony zasiahli americkú ambasádu a spôsobili požiar, Katar zneškodnil dve balistické strely.

V Iráne bol poškodený Golestánsky palác v Teheráne, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Podľa iránskych médií utrpeli škody okná, dvere a interiérové prvky v dôsledku tlakovej vlny a trosiek po útoku na námestie Arag. UNESCO uviedlo, že všetkým stranám poskytlo súradnice chránených lokalít a pripomenulo záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov o ochrane kultúrneho dedičstva.

6:00 Katarská armáda v utorok (3.3.) zachytila a neutralizovala dve balistické rakety smerujúce na viaceré oblasti krajiny, oznámilo ministerstvo obrany po tom, čo v Dauhe zazneli výbuchy. Katar iránske útoky odsúdil ako bezohľadné a nezodpovedné.

Výbuchy hlásili aj zo saudskoarabského Rijádu, kde sa cieľom útoku stala diplomatická štvrť vrátane americkej ambasády. Podľa tamojších úradov boli proti nej vyslané dva drony, ktoré spôsobili obmedzený požiar; protivzdušná obrana údajne zachytila celkovo štyri drony. Irán tak pokračuje v útokoch na krajiny regiónu, kde sa nachádzajú aj americké základne.

V súvislosti s americko-izraelským útokom na Irán a odvetou Teheránu spúšťame online článok.