Skutočnú moc v Iráne nedrží vláda, ale revolučné gardy. Tento „štát v štáte“ ovláda armádu, biznis aj strach
Keď sa hovorí o možnej odvete Iránu voči USA, Izraelu či ich spojencom, nejde len o politické vyhlásenia. Krajina disponuje rozsiahlym vojenským aparátom, ktorý podľa údajov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) tvorí približne 610-tisíc príslušníkov v aktívnej službe.
Najväčšiu časť predstavujú pozemné sily s počtom asi 350-tisíc vojakov, ďalšie desaťtisíce pôsobia v námorníctve, letectve a protivzdušnej obrane. Popri klasickej štruktúre však existuje samostatná a mimoriadne vplyvná zložka – Islamské revolučné gardy (IRGC).
Paralelná sila mimo bežnej armády
Ako píše portál Time, Iránske revolučné gardy vznikli po islamskej revolúcii v roku 1979 a od začiatku fungujú oddelene od tradičnej armády. Ich poslaním nie je iba obrana hraníc, ale najmä ochrana samotnej podstaty režimu a ideológie, na ktorej stojí. Podľa odhadov IISS majú takmer 190-tisíc členov a disponujú vlastnými pozemnými jednotkami, námorníctvom, letectvom aj spravodajskými kapacitami.
V praxi to znamená, že ide o akúsi paralelnú armádu s vyššou mierou lojality k duchovnému vedeniu krajiny než k štátnym inštitúciám. Iránske revolučné gardy majú navyše lepšiu výzbroj, širšie právomoci a významný politický vplyv.
Iránske revolučné gardy, známe aj ako Zbor strážcov islamskej revolúcie, boli podriadené priamo najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu, ktorý nedávno zomrel pri útokoch na Irán.
Kuds: Nástroj vplyvu za hranicami
Najelitnejšou súčasťou IRGC sú jednotky Kuds, ktoré sa špecializujú na operácie mimo územia Iránu. Práve prostredníctvom nich Teherán buduje a udržiava kontakty so spojeneckými skupinami v regióne, píše portál CNN Prima News. Ide napríklad o podporu libanonského Hizballáhu či jemenských Húsíov. Takýmto spôsobom dokáže Irán ovplyvňovať konflikty bez toho, aby do nich oficiálne vysielal pravidelnú armádu.
Revolučné gardy sa pritom dostali aj na zoznam teroristických organizácií Európskej únie, čo poukazuje na ich kontroverznú úlohu v medzinárodnom prostredí.
Represívna tvár doma
Popri zahraničných aktivitách zohrávajú gardy významnú úlohu aj vo vnútropolitickom dianí. Súčasťou ich štruktúry je milícia Basídž, ktorá je známa zásahmi proti demonštrantom a dohľadom nad dodržiavaním pravidiel nastavených režimom.
Time citoval iránskeho študenta politológie, ktorý o tejto zložke povedal: „Sú ozbrojení, mozgy majú vypláchnuté ideológiou a sú ľahko mobilizovateľní. Basídž je jedným z najmocnejších a najsofistikovanejších výtvorov islamského režimu.“
Podľa jeho slov režim vybudoval systém, ktorý je lacný, no mimoriadne účinný, pretože stojí na presvedčení hlboko zakorenenom v identite jeho prívržencov.
„Keď vytvoríte armádu prostredníctvom tvrdej ideológie, ktorá je tak hlboko zasadená v ich mysliach, prepletená každým aspektom ich života a prítomná v celej ich identite, potom viete, že máte neporaziteľnú silu – betónovú stenu, ktorú nemožno nikdy zlomiť,“ opisuje.
Ženy medzi dvoma svetmi
Osobitnú pozornosť vyvoláva úloha žien – nielen ako tvárí protestov, ale aj ako členiek Basídžu. Sara, ktorá vyrastala v silne náboženskom prostredí, spomína, že aj ju oslovili s ponukou vstúpiť do Basídžu. „Zúfalo som potrebovala zarobiť peniaze,“ priznáva. Napriek tomu ponuku odmietla.
„Povedala som nie. Hneď v tej chvíli som vedela, že nechcem byť súčasťou toho systému. Hoci som bola nábožná, vedela som, že toto nie je islam, ktorý vyznávam – bez ohľadu na cenu.“
Podľa jej slov niektoré ženy v bezpečnostných zložkách veria, že ich úlohou je vychovávať budúcich „bojovníkov islamu“. Sama však postupne prehodnotila svoje postoje a dnes žije iný život, vzdialený komunite, v ktorej vyrastala.
Sara opisuje aj skúsenosť mladej ženy zadržanej počas protestov. „Nedokázala celé dni hovoriť,“ hovorí o jej návrate z väzby. Tvrdí, že žena bola zavesená za ruky s kovovým kruhom na krku a utrpela psychické následky.
Vplyv presahujúci kasárne
Revolučné gardy však nie sú len vojenskou silou. Podľa Euronews sú prepojené s množstvom spoločností pôsobiacich v strategických odvetviach, ako sú energetika, stavebníctvo, telekomunikácie či letecká doprava. Tieto podniky podľa portálu „dominujú“ domácemu trhu a viaceré zákazky získavajú bez štandardnej verejnej súťaže a s minimálnym dohľadom.
Tak vzniká paralelný hospodársky systém, v ktorom majú štruktúry napojené na bezpečnostné zložky výraznú výhodu oproti civilnému sektoru. Ekonomická sila zároveň upevňuje ich postavenie v rámci štátu.
Organizácia pripravená na straty
Nedávne útoky Izraela a USA sa podľa zahraničných médií zamerali aj na vedenie revolučných gárd. Objavili sa správy o smrti veliteľa Mohammada Pakpúra a ministra obrany Amira Nasirzadeha. Analytici však upozorňujú, že štruktúra IRGC je vybudovaná tak, aby fungovala aj po strate najvyšších predstaviteľov.
Magazín Newsweek poukázal na to, že organizácia je nastavená na kontinuitu a prežitie. Smrť veliteľa preto nemusí znamenať oslabenie systému, ale skôr jeho rýchlu stabilizáciu a pokračovanie v nastavených cieľoch.
Revolučné gardy tak predstavujú jeden z najpevnejších pilierov iránskeho režimu – kombináciu vojenskej sily, ideologickej oddanosti a ekonomického vplyvu, ktorá zohráva zásadnú úlohu v domácej aj zahraničnej politike krajiny.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"