Irán po Chameneím hľadá nového vládcu v čase krízy. V hre je nenápadný syn aj radikál ochotný obetovať polovicu sveta
Smrť iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího otvára jednu z najvážnejších mocenských otázok v islamskej republike za posledné desaťročia. Krajina je oslabená vnútornými otrasmi aj tlakom Spojených štátov a o tom, kto prevezme najvyšší post, má rozhodnúť Zhromaždenie znalcov, orgán zložený z vplyvných duchovných.
Ako napísal český spravodajský portál Seznam Zprávy, Chameneí po sebe nezanechal jasne určeného nástupcu. Hoci sa o možných menách špekulovalo už roky vzhľadom na jeho pokročilý vek, režim dnes nemá osobnosť, ktorá by prirodzene spájala jeho politickú váhu s náboženskou autoritou.
Podľa denníka The New York Times mal Chameneí medzi favoritmi troch kandidátov. Jeden z nich však medzičasom zahynul.
Syn bez titulu
Za jedného z hlavných adeptov je považovaný 56-ročný Modžtaba Chameneí, syn zosnulého vodcu. Ide o uzavretú postavu s výrazným zákulisným vplyvom. Verejne sa objavuje zriedkavo, no podľa zahraničných médií mal mať dosah na správu rozsiahleho majetku svojho otca, ako aj na byrokratický aparát a Revolučné gardy.
Jeho prípadné zvolenie by však mohlo vyvolať odpor. Upozorňuje sa na nedostatok jeho formálnych administratívnych skúseností aj skromnejšiu teologickú kvalifikáciu.
Prekážkou môže byť aj citlivá otázka dedičnosti moci. Prenos funkcie z otca na syna je v Iráne vnímaný problematicky, najmä po skúsenosti s monarchiou zvrhnutou v roku 1979. Aj samotný Chameneí sa v minulosti voči dedičnému modelu vymedzoval.
Nevýhodou pre Modžtabu je aj fakt, že nezastáva oficiálnu funkciu v štátnej hierarchii a nepatrí medzi najvyššie postavených duchovných.
Tvrdá línia aj reformný hlas
Medzi ďalšími menami sa objavuje šéf súdnictva Gholám-Hosejn Mohsení-Ežeí, ktorý patrí ku konzervatívnemu krídlu režimu. V minulosti pôsobil ako minister spravodajských služieb či generálny prokurátor.
Počas protivládnych protestov na prelome rokov verejne vyhlásil, že štát nebude mať „žiadnu zhovievavosť“. Ajatolláhovia nechali počas demonštrácií zabíjať tisíce, možno desaťtisíce ľudí.
Odlišný profil predstavuje Hassan Chomejní, vnuk zakladateľa islamskej republiky Ruholláha Chomejního. Patrí k reformnejšiemu prúdu a vystupuje umiernenejšie než väčšina súčasnej elity.
V minulosti sa pokúsil kandidovať do Zhromaždenia znalcov, no bol diskvalifikovaný. Jeho vplyv na bezpečnostné zložky je obmedzený, rodinné meno mu však dodáva symbolickú legitimitu.
Radikál s apokalyptickou rétorikou
Najkontroverznejšie výroky má za sebou duchovný Mohammad Mehdi Mirbagherí, člen Zhromaždenia znalcov a predstaviteľ ultrakonzervatívneho prúdu. Je známy ostrým postojom voči Západu a presvedčením o nevyhnutnosti konfliktu medzi veriacimi a neveriacimi.
Nedávno vyvolal pobúrenie vyjadrením, že smrť aj polovice svetovej populácie „stojí za to“, ak to priblíži ľudí k Bohu. Tento výrok zaznel v reakcii na vysoký počet obetí vojny v Pásme Gazy.
Prechodné vedenie
Dočasné právomoci po Chameneím prevzala Rada vedenia, ktorej členom sa stal aj Alíreza Arafí – duchovný s dlhoročnými skúsenosťami z náboženských a štátnych inštitúcií. Je podpredsedom Zhromaždenia znalcov a členom vplyvnej Rady dohliadateľov. Jeho doterajšie vymenovania naznačujú, že mal v režime silnú dôveru.
V zozname potenciálnych nástupcov sa spomína aj Hášem Hosejní Bušehrí, prvý podpredseda Zhromaždenia znalcov, ktorý však nemá výrazné väzby na Revolučné gardy – faktor, ktorý môže byť pri výbere rozhodujúci.
O novom najvyššom vodcovi má Zhromaždenie znalcov rozhodnúť v blízkom čase. Podľa vyjadrení z Teheránu môže výber prísť veľmi skoro.
Pozrite si, čo o konflikte na Blízkom východe povedal vo vysielaní ta3 historik a publicista Juraj Kríž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"