Vraj ukončil osem vojen a hovoril, že USA „vrátili” Grónsko Dánsku. V čom Trump zavádzal a preháňal, keď rečnil v Davose?
Americký prezident Donald Trump počas prejavu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose skritizoval NATO, európsku energetickú politiku a pripomenul historickú úlohu USA v Grónsku. Zahraničný spravodajský portál Euronews preveril presnosť jeho vyhlásení.
Donald Trump vo svojom stredajšom (21. 1.) prejave v Davose predniesol sériu kontroverzných tvrdení, vrátane toho, že USA po druhej svetovej vojne „vrátili“ Grónsko Dánsku a že NATO „nikdy nič neurobilo“ pre USA. Tím portálu Euronews s názvom The Cube, zameraný na overovanie faktov, preskúmal niektoré z jeho vyjadrení.
Kritika NATO
Trump v prejave viackrát skritizoval NATO. Tvrdil, že USA získavajú málo oproti tomu, čo do Aliancie vkladajú.
„Z NATO sme nikdy nič nedostali. Nikdy sme o nič nežiadali, vždy je to jednosmerná ulica,“ uviedol prezident USA a spochybnil, či by Aliancia Spojené štáty bránila v prípade útoku: „Budeme tam pre NATO na 100 %, ale nie som si istý, či tam budú pre nás.“
Podľa dát NATO však USA nie sú bez podpory. Po útokoch z 11. septembra 2001 bola aktivovaná obranná klauzula článku 5, a Aliancia poskytla rôzne formy pomoci, vrátane spravodajského zdieľania a prvej protiteroristickej operácie Eagle Assist.
Trumpovo tvrdenie, že USA platili „prakticky 100 %“ rozpočtu NATO ešte pred jeho nástupom do úradu, tiež nie je presné.
USA prispievali v rokoch 2024 až 2025 približne 15,9 % do spoločných fondov NATO, zatiaľ čo výdavky USA na obranu tvorili 71 % celkových výdavkov členov v roku 2016 a okolo 66 % dnes.
Energetika v Európe
Trump kritizoval aj ceny elektriny v Nemecku a povedal, že „ceny elektriny sú o 64 % vyššie“ v porovnaní s rokom 2017. Podľa údajov Nemeckého združenia energetického a vodárenského priemyslu a štatistík Eurostatu však nárast cien pre domácnosti od roku 2017 do roku 2025 predstavuje približne 29 až 31 %.
O Spojenom kráľovstve Trump tvrdil, že „vyrába iba 1/3 celkovej energie zo všetkých zdrojov, ktorú vyrábalo v roku 1999“.
Údaje britskej vlády potvrdzujú, že produkcia energie v roku 2023 klesla o 66 % oproti roku 1999, keď „produkcia v Spojenom kráľovstve dosiahla vrchol“, teda zhruba o jednu tretinu.
Podľa neho ťažba ropy a plynu v Severnom mori, ktoré desaťročia zásobovalo Spojené kráľovstvo energiou, prirodzene klesla, pretože „väčšina dostupnej ropy a plynu už bola vyťažená“, čo robí Trumpovo tvrdenie, že krajina „nevyužíva“ svoje zdroje, zavádzajúcim.
Konflikty a vojny
Trump zopakoval, že počas svojho druhého funkčného obdobia ukončil osem vojen (mal na mysli konflikty medzi Izraelom a Hamasom, Izraelom a Iránom, Egyptom a Etiópiou, Indiou a Pakistanom, Srbskom a Kosovom, Rwandou a Kongom, Arménskom a Azerbajdžanom a Kambodžou a Thajskom).
Podľa expertov však Trumpov vplyv nie je taký jednoznačný, ako tvrdí. Niektoré konflikty pretrvávajú a mierové dohody zatiaľ neboli plne implementované.
Trumpovi sa pripisuje napríklad ukončenie 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom, no „možno to považovať za dočasný oddych od prebiehajúcej studenej vojny“, píše Euronews.
Hoci USA v polovici januára oznámili spustenie druhej fázy plánu prímeria v Gaze, ďalšie kroky v tomto procese sú neisté (mnohé body v prvej fáze Trumpovho plánu sa nenaplnili).
Pokiaľ ide o konflikt medzi Egyptom a Etiópiou, ide o zvýšené napätie, nie o vojnu. Medzi Srbskom a Kosovom počas Trumpovho druhého funkčného obdobia neexistovala žiadna hrozba vojny a ani počas svojho prvého roka v Bielom dome významne neprispel k zlepšeniu vzťahov.
Lídri Arménska a Azerbajdžanu v auguste síce podpísali dohodu o ukončení dlhoročného konfliktu, no mierová zmluva ešte čaká na ratifikáciu parlamentmi.
Grónsko a historická nepresnosť
Trump vo svojom prejave opakovane uvádzal, že po druhej svetovej vojne Spojené štáty „vrátili“ Grónsko Dánsku: „Už sme ho mali ako správcu, ale nedávno sme ho s úctou vrátili Dánsku.“
V skutočnosti USA síce počas druhej svetovej vojny prevzali zodpovednosť za obranu Grónska, no nikdy neovplyvnili suverenitu Dánska nad ostrovom.
Po skončení konfliktu bolo Dánsko povinné zapísať Grónsko do zoznamu OSN ako „nesamosprávne územie“, čím fakticky potvrdilo jeho koloniálny status.
Počas 20. storočia sa USA niekoľkokrát pokúsili Grónsko odkúpiť – najznámejšia bola ponuka prezidenta Harryho Trumana v roku 1946, ktorý Dánsku ponúkol zlato v hodnote 100 miliónov dolárov, no Kodaň ju odmietla.
Obranná dohoda z roku 1951 následne formálne potvrdila „zvrchovanosť Dánskeho kráľovstva nad Grónskom“ a v roku 2004 USA uznali Grónsko ako plnoprávnu súčasť Dánskeho kráľovstva po zmene jeho ústavného postavenia.
Pozrite si Trumpov celý prejav v Davose:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"