USA boli hlúpe, keď po druhej svetovej vojne vrátili Grónsko Dánom. Trump v Davose kritizoval koho mohol
Spojené štáty boli veľmi hlúpe, keď Dánsku po druhej svetovej vojne odovzdali späť Grónsko. V stredajšom (21. 1.) prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose to vyhlásil americký prezident Donald Trump.
Nechce použiť silu na získanie Grónska
Trump zároveň sľúbil, že na získanie tohto arktického ostrova nepoužije silu. Chce od Kodane prevziať kontrolu nad touto autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva. Odôvodňuje to tým, že Grónsko, ktoré označil za veľký a krásny kus ľadu, USA potrebujú na zabezpečenie národnej bezpečnosti.
Trump v prejave pripomenul, že po obsadení Dánska nacistickým Nemeckom sa americké sily vylodili v Grónsku, aby nacistom zabránili tento ostrov ovládnuť. Povojnové opätovné začlenenie Grónska do Dánskeho kráľovstva označil za veľkú hlúposť, ktorú USA pripustili. „A Dánsko je teraz nevďačné,“ povedal prezident s tým, že od Kodane požaduje okamžite začať rokovania o získaní Grónska.
Americký prezident ďalej hovoril o nezastaviteľnosti Spojených štátov, ak by sa rozhodol použiť silu, čo následne vylúčil. „Nemusím použiť silu, nechcem použiť silu a nepoužijem silu,“ povedal.
Trump poznamenal, že všetko, čo USA chcú, je „len miesto zvané Grónsko“, a že americkí prezidenti o tento ostrov usilovali po dve storočia. Zdôraznil, že Dánsko nie je schopné Grónsko ubrániť, ak by to bolo potrebné, navyše podľa neho nie je v Grónsku po Dánoch ani stopa. „Len Spojené štáty dokážu tento obrovský kus krajiny, tento obrovský kus ľadu ochrániť, rozvinúť a vylepšiť,“ povedal.
V súvislosti s ovládnutím Grónska počas druhej svetovej vojny Trump pripomenul, že to boli USA, kto Európu aj svet zachránili. Ak by tak neurobili, hovorilo by sa podľa neho teraz v Európe po nemecky.
Spochybnil NATO
Trump v Davose vyhlásil, že USA budú vždy stáť pri NATO, spochybnil ale záväzky spojencov k Severoatlantickej aliancii. Podľa šéfa Bieleho domu Spojené štáty zo strany NATO čelili v minulosti neférovému zaobchádzaniu a teraz by mali získať kontrolu nad Grónskom.
Americké prevzatie Grónska, ktoré je autonómnou časťou Dánskeho kráľovstva, by podľa Trumpa posilnilo Severoatlantickú alianciu. „Nepredstavovalo by to hrozbu pre NATO, naopak, výrazne by to posilnilo bezpečnosť celej aliancie, celého NATO,“ uviedol Trump s tým, že USA zo strany NATO čelili „veľmi neférovému zaobchádzaniu“.
Americký prezident zároveň uviedol, že USA na prevzatie Grónska nepoužijú vojenskú silu, a poznamenal, že USA tu vždy budú pre NATO, nie je si ale istý, či tu ostatné členské štáty aliancie budú vždy pre USA.
Spravodajský server BBC označil Trumpovo tvrdenie, že Spojené štáty od studenej vojny od NATO nič nezískali, za zavádzajúce. Po teroristických útokoch na USA 11. septembra 2001 bol prvýkrát a zatiaľ naposledy na žiadosť Spojených štátov aktivovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého členovia NATO považujú ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým z nich za útok proti všetkým a zaväzujú sa v takom prípade pomôcť. Na americkú žiadosť tiež NATO 9. októbra 2001 začalo vôbec prvú protiteroristickú operáciu Eagle Assist, ktorá trvala do polovice mája 2002; lietadlá NATO pri nej pomáhali strážiť vzdušný priestor USA. Na základe článku 5 po útokoch na USA bola tiež v októbri 2001 v Stredozemnom mori zahájená akcia Active Endeavour (Aktívne úsilie), ktorá trvala až do roku 2016.
Nie je to pritom prvýkrát, čo Trump spochybnil súdržnosť NATO. Začiatkom januára napríklad na sociálnych sieťach napísal, že Rusko a Čína nemajú strach z NATO bez USA a že „pochybuje, že by tu NATO pre nás bolo, keby sme ich naozaj potrebovali“.
V Davose sa stretne so Zelenským
Trump oznámil, že by sa vo štvrtok vo švajčiarskom meste mal stretnúť s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Predtým v prejave na WEF tvrdil, že schôdzku plánuje na stredu, Zelenskyj však ešte v Davose nie je, potvrdila kancelária ukrajinského prezidenta.
V prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo Švajčiarsku tiež Trump vyhlásil, že chce zastaviť krviprelievanie na Ukrajine a že rokuje tiež so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Šéf Bieleho domu zopakoval, že Rusko by v roku 2022 vojnu na Ukrajine nerozpútalo, keby on bol vtedy hlavou štátu.
Zelenskyj v utorok povedal, že chce ísť do Davosu na zasadnutie WEF len vtedy, ak by tam so Spojenými štátmi podpísal dokumenty o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a o obnove krajiny.
Trump vyjadril presvedčenie, že Putin aj Zelenskyj chcú takmer štvorročnú vojnu ukončiť. „Musia tú vojnu zastaviť, pretože zomiera príliš veľa ľudí, zbytočne zomiera,“ povedal americký prezident.
Trump zopakoval aj svoje skoršie tvrdenia, že vojna na Ukrajine by sa nezačala, keby bol prezidentom, teda keby podľa neho americké prezidentské voľby v roku 2020 „neboli zmanipulované“. Pre jeho tvrdenia o zmanipulovaných voľbách neexistujú žiadne dôkazy.
Kritika Európy
Európa sa neubrala správnym smerom; niektoré miesta sa zmenili na nepoznanie, vyhlásil to Trump. Naopak, pochválil výkonnosť americkej ekonomiky, ktorú opísal ako ekonomický motor planéty. Poznamenal, že boom v USA začal po tom, ako sa pred rokom vrátil do Bieleho domu.
„Niektoré miesta v Európe sú na nepoznanie. A nemyslím to v pozitívnom zmysle, ale v negatívnom. Milujem Európu a chcem, aby prosperovala. Ale nesmeruje správnym smerom,“ povedal Trump.
Americký prezident poznamenal, že USA veria v silné väzby s Európou, ktoré sú založené na spoločnej minulosti. Významná časť Američanov, vrátane Trumpa, má európskych predkov. Trump sám dnes pripomenul, že jeho matka bola „stopercentná Škótka“ a jeho otec, ktorý sa narodil v USA, bol „stopercentný Nemec“ po rodičoch.
Podľa šéfa Bieleho domu problémy Európy vyplývajú zo zelenej politiky a masovej imigrácie. Trump už skôr kritizoval Európu za to, čo považuje za nadmerný dôraz Európskej únie na environmentálne opatrenia a nedostatočný boj proti nelegálnej migrácii.
Podľa Trumpa sa naopak USA podarilo zabrániť ekologickému reštrukturalizovaniu ekonomiky, ktoré nazýva novým zeleným podvodom, keď ho Američania zvolili za prezidenta. Nový zelený podvod, termín, ktorý Trump používa na označenie medzivojnového oživenia americkej ekonomiky známeho ako New Deal, je podľa prezidenta pravdepodobne najväčším podvodom v histórii. Okrem iného kritizoval veterné elektrárne, vysoké ceny elektrickej energie v Nemecku a nízku produkciu energie v Británii.
Kritizoval tiež Britániu za to, že netěží dostatok ropy z Severného mora. Podľa neho sa v miestnych poliach nachádzajú zásoby ropy na 500 rokov. „Preto sú ceny tak vysoké,“ povedal o cenách palív.
Nevďačná Kanada?
Trump vo Švajčiarsku povedal, že Kanada by mala preukázať Spojeným štátom viac vďačnosti.
„Kanada od nás mimochodom dostáva veľa vecí zadarmo. Mali by nám byť vďační, ale nie sú,“ povedal Trump s odkazom na svoj plán vybudovať viacstupňový protiraketový štít Golden Dome, ktorý by chránil aj Kanadu.
Trump tiež povedal, že kanadský premiér Mark Carney „nebol veľmi vďačný“, pričom narážal na Carneyho prejav na WEF v utorok.
Carney v utorok Trumpa priamo nespomenul, ale hovoril o „ére rivality veľmocí“. Premiér povedal, že menšie krajiny sa musia zjednotiť, potvrdil záväzky Kanady voči Severoatlantickej aliancii a odmietol tlak Trumpa na Európu prostredníctvom oznámených amerických ciel. Carney ilustroval svoj argument esejou Václava Havla Sila bezmocných a príkladom zeleninára, ktorý každé ráno vyvesí na výklade svojho obchodu slogan „Pracujúci všetkých krajín, spojte sa!“, hoci sám neverí v komunistickú ideológiu, ale chce sa vyhnúť problémom, a ostatní robia to isté. „Mocní majú svoju moc, ale my máme tiež niečo: máme schopnosť prestať predstierať, nazvať realitu a budovať svoju silu doma a konať spoločne,“ povedal.
Chaos na americkom letisku
Americký prezidentský špeciál sa v stredu krátko po štarte pre technický problém vrátilo na základňu Andrews. Rozhodnutie bolo prijaté po vzlete, keď posádka zistila „menší elektrický problém“ a z opatrnosti sa rozhodla lietadlo obrátiť, informovala hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Trump po návrate na Andrewsovu základňu nastúpil do druhého lietadla a pokračoval vo svojej ceste.
Dve lietadlá, ktoré sa momentálne používajú ako Air Force One, sú v prevádzke takmer štyri desaťročia - od čias prezidenta Georgea H. W. Busha. Spoločnosť Boeing pracuje na nových modeloch, ale s ich dodávkou mešká.
V máji 2025 minister obrany USA Pete Hegseth prijal od Kataru lietadlo Boeing 747, ktoré bolo Trumpovi ponúknuté, aby ho využíval ako Air Force One. Lietadlo sa momentálne prispôsobuje tak, aby spĺňalo bezpečnostné požiadavky.
Tento stroj v hodnote stoviek miliónov dolárov vyvolal v USA debatu o ústavných a etických otázkach, ako aj bezpečnostné obavy týkajúce sa použitia lietadla darovaného cudzincom.
Pozrite si celý Trumpov prejav.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"