Trumpov prejav v Davose očami analytika: Rozdelil Západ. Rusko aj Čína sa musia baviť na roztrieštenosti NATO
Prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyvolal silné reakcie. Podľa geopolitického analytika Jozefa Hrabinu potvrdil hlboký rozkol medzi Spojenými štátmi a Európou a naznačil ďalšie oslabovanie medzinárodného poriadku.
Americký prezident vystúpil v Davose s viac než hodinovým prejavom, ktorý bol o približne pol hodinu dlhší, než sa pôvodne plánovalo. V relácii Štúdio ta3 ho analyzoval geopolitický analytik Jozef Hrabina, podľa ktorého Trump opäť potvrdil svoj typický štýl komunikácie aj strategické smerovanie USA.
„Jeho prejavy sú roztrúsené, bez jasnej štruktúry. Pripomína, čo dokázal, komu pomohol a prečo by mu mali byť ostatní zaviazaní,“ uviedol Hrabina.
USA ako výnimočný líder, Európa ako problém
Trump sa podľa analytika v Davose snažil vykresliť Spojené štáty ako nepostrádateľného lídra Západu a zároveň zdôrazňoval rozdiel medzi USA a Európou.
„Pozicionoval sa ako úspešný líder západného sveta a Európu vykresľoval ako spiatočnícku a problematickú,“ povedal Hrabina.
Hoci Trump hovoril o ekonomickom rozkvete USA a používal výraz „booming economy“, podľa analytika jeho vlastné slová zároveň odhaľovali hlboké problémy krajiny.
„To, čo opisoval – dlhový problém, spoločenské napätie či krízu inštitúcií – vykresľuje USA ako krajinu v hlbokej kríze,“ dodal. Trump sa tak podľa neho stavia do role záchrancu, no problémy len prekrýva rétorikou.
Ukrajina ako hlavný zdroj rozkolu
Najväčší rozpor medzi USA a Európou vidí Hrabina v otázke vojny na Ukrajine. „Európski lídri vytvorili opozíciu voči Trumpovej snahe o rýchle uzavretie mieru. To je podľa mňa najväčší rozkol medzi USA a Európou od začiatku jeho druhého mandátu,“ uviedol.
Trump podľa analytika nevníma Európu ako rovnocenného partnera, ale ako brzdu vlastnej politiky. „Európa outsourcovala (dlhé roky sa spoliehala na USA - pozn. red.) svoju bezpečnosť Spojeným štátom. USA to dnes vnímajú ako bremeno a znak slabosti,“ konštatoval.
Hrabina pripomenul, že diskusia o strategickej autonómii Európy sa síce začala už pred rokmi, no reálne kroky nenastali.
Grónsko ako test sily a vyjednávacia taktika
Trumpove vyjadrenia o Grónsku analytik neberie len ako momentálny výstrelok. „Aj keby USA dnes Grónsko nezískali, Trump tú tému otvoril. A v budúcnosti sa k nej Spojené štáty vrátia,“ povedal.
Podľa neho ide o kombináciu vyjednávacej taktiky a dlhodobej stratégie, ktorú podporuje časť americkej strategickej komunity. Trump podľa Hrabinu často maximalizuje požiadavky, aby neskôr ustúpil a aj tak získal výhodu.
Zároveň upozornil, že formálne by USA bez súhlasu Kongresu nemohli podniknúť zásadné kroky, no Trump sa podľa neho snaží hľadať obchádzky.
Hrabina upozornil, že dianie na Západe pozorne sledujú Rusko aj Čína. „Keď sa pozerajú na roztrieštenosť Aliancie, musia sa na tom do istej miery zabávať,“ povedal.
Podľa neho Západ prechádza obdobím politickej a ekonomickej nestability, čo posilňuje veľmocenské ambície iných aktérov „Vidíme prerod alebo rozklad systému. Svet sa posúva k multipolarite,“ konštatoval.
Koniec ilúzií o medzinárodnom práve
Trumpov postoj podľa analytika potvrdzuje ústup od medzinárodného práva ako rozhodujúceho rámca. „Princípy medzinárodného práva dnes nemajú reálnu vymožiteľnosť. Rozhoduje rovnováha síl,“ uviedol Hrabina.
Spojené štáty si podľa neho uvedomujú limity globálneho zasahovania a sústreďujú sa na vlastnú západnú hemisféru, čo nadväzuje na staré princípy Monroeovej doktríny.
„Ak chce byť veľmoc suverénna, musí si zabezpečiť regionálnu hegemóniu. To, akými nástrojmi to USA robia, je už iná otázka,“ uzavrel analytik.
Pozrite si celé zhodnotenie Trumpovho prejavu v Davose.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"