Raňajky

Bude štvrtá dávka posledná? Virológ Čiampor hovoril o očkovacej stratégii

Omikron sa stal strašiakom pre celý svet. Laická verejnosť navyše veľa informácií o tomto najnovšom mutante nemá. Zisťovali sme, čo vedia odborníci a aké sú plány s očkovaním v prípade výskytu nových variantov. V štúdiu sme privítali virológa Fedora Čiampora.

Čiampor pripomenul, že omikron vznikol z pôvodného vírusu SARS-CoV-2 a len zmenil svoje vlastnosti. „Má zmeny vo svojej štruktúre, ktoré spôsobujú to, že nie je taký náchylný a tak vysoko virulentný, aby spôsoboval veľmi ťažké ochorenia typu ťažkých postihnutí pľúc. Je to zapríčinené tým, že sa rozmnožuje predovšetkým v horných dýchacích cestách. Tým je vlastne aj prenosnejší, pretože sa tam dokáže rýchlo rozmnožiť,“ poznamenal. 

Virológ zdôraznil, že stačí jedno kýchnutie a vírus sa rozmnožuje, kým pri delte musel variant prenikať až dole do pľúc, kde sa musel rozmnožiť a následne vykašľať. Tým pádom aj jeho šírenie bolo podstatne menej rizikové ako u omikronu,“ doplnil.

Rýchle šírenie omikronu súvisí práve s jeho vlastnosťami. „Tým, že má zmenenú štruktúru, nereaguje stopercentne s tými protilátkami, ktoré vznikajú po prekonaní delta alebo alfa koronavírusu,“ spresnil Čiampor. 

Omikron je síce namierený na výbežkový S-proteín, ktorý je zodpovedný za prichytenie vírusu na bunku, ale tým, že tam vznikajú drobné zmeny v jeho štruktúre, protilátky nie sú sto percentne účinné. „Súvisí to aj s tým, že tento vírus sa rozmnožuje aj u ľudí, ktorí prekonali koronavírusové ochorenie, alebo boli zaočkovaní, pretože sa vie veľmi dobre vyhnúť účinnosti protilátok,“ skonštatoval. 

Štvrtá dávka je neobvyklá

Podľa virológa je štvrtá dávka neobvyklá. Podľa neho má každý vírus iné imunogénne vlastnosti. „Ak sa dáte napríklad zaočkovať proti pravým kiahňam, ste celoživotne chránená. Ak sa dáte zaočkovať napríklad proti kliešťovej encefalitíde, potrebujete prvú dávku, za dva mesiace druhú dávku, za tri roky tretiu dávku, aby ste boli dostatočne chránená,“ poznamenal. 

Všetko podľa neho závisí od toho, akú má vírus schopnosť vytvoriť obranný mechanizmus v organizme. Ak je to krátkodobé, tak musíme preočkovávať každý rok, ako pri chrípke. Inak to je však pri strednodobom ochorení, ako je kliešťová encefalitída, kde sa očkuje až troma dávkami v priebehu rokov. Čo sa týka koronavírusu, tak pri ňom má človek veľmi krátku imunitu, preto je podľa virológa potrebné tvorbu protilátok neustále stimulovať.

Upozornil však, že vo virológii nepoznáme očkovaciu látku, ktorá by sa podávala štyrikrát. „Vždy stačili len tri dávky, preto vznikajú diskusie o tom, či tá štvrtá dávka je potrebná alebo nepotrebná. Mnohí odborníci tvrdia, že je to zbytočné, pretože by to malo význam len vtedy, keby očkovacia látka bola cielená proti novému mutantu vírusu. Tak, ako sa to robí napríklad u chrípky, kde sa očkovacia látka každý rok inovuje a každý rok sa očkuje vlastne inou podľa toho, aký vírus v populácii cirkuluje. A toto nevieme,“ uzavrel. Podľa Čiampora sa nedá povedať ani to, či bude štvrtá dávka posledná.

Ďalšie relácie