Zničenie kľúčovej jadrovej základne Irán nezastaví. Má plán B, rezervy aj záložnú infraštruktúru, tvrdí expert
Izraelské útoky na iránske jadrové zariadenia opäť rozvírili obavy z možnej eskalácie konfliktu. Spojené štáty zvažujú zásah, no odborníci varujú, že ani masívna vojenská operácia nemusí stačiť. Irán má totiž k dispozícii aj ďalšie možnosti, ako svoj jadrový program udržať pri živote.
Ani prípadné zničenie kľúčového iránskeho zariadenia na obohacovanie uránu nezaručí, že sa Teherán vzdá jadrových ambícií.
Tvrdí to expert na iránske jadrové otázky a sankčnú politiku Richard Nephew, ktorý pôsobil ako koordinátor sankčnej politiky na americkom ministerstve zahraničných vecí a v súčasnosti pôsobí na Kolumbijskej univerzite. Vo svojom texte pre vedecký portál Bulletin of the Atomic Scientists varuje, že vojenské riešenie samo osebe nezlikviduje iránsku schopnosť vyrobiť jadrovú zbraň.
Fordow ako terč, ale nie konečný cieľ
Od 13. júna podniká Izrael vojenské útoky na jadrové zariadenia v Iráne. Podľa Nephewovho názoru však nebude táto operácia účinná, ak sa nezameria aj na jedno pre Teherán najdôležitejších miest: horský komplex Fordow pri meste Kumm, ktorý je vystavaný tak, aby prežil aj letecký útok.
„Ak sa Izrael rozhodne pokračovať v ofenzíve, nebude mať inú možnosť než vyradiť Fordow z hry,“ uviedol expert.
Fordow má podľa dostupných údajov dostatok plynného uránu a centrifúg, vrátane moderných typov IR-6, aby v priebehu niekoľkých dní vyprodukoval dostatok vysoko obohateného uránu na jednu atómovú bombu. Navyše, ide o podzemné zariadenie ukryté v masíve, ktoré môže zostať funkčné aj po zničení iných lokalít. „Fordow je miestom, ktoré v prípade vojenskej ofenzívy dokáže prežiť a pokračovať v produkcii tajne,“ varuje Nephew.
Treba americký „bunker buster“
Zničenie takto chráneného komplexu by si podľa experta vyžadovalo zapojenie Spojených štátov, ktoré ako jediné disponujú špeciálnou 13-tonovou bombou MOP (Massive Ordnance Penetrator) určenou na ničenie hlboko zakopaných cieľov. Izraelské letectvo takouto zbraňou nedisponuje a ani doteraz nepodniklo na Fordow žiadny útok – podľa Nephewovho názoru to naznačuje, že čaká na americkú účasť.
Zničenie Fordow však nebude stačiť. „Záver tejto kampane bez neutralizácie Fordow alebo získania neotrasiteľných záväzkov Iránu na jeho likvidáciu by bol vysoko riskantný,“ píše Nephew.
Aj najlepší možný výsledok nevyradí Irán
Aj keby sa podarilo Fordow vyradiť, podľa experta to nezabráni Iránu v pokračovaní jadrového programu. Nephew upozorňuje, že Teherán už avizoval možnosť zriadiť nové tajné obohacovacie zariadenie, ktoré by bolo údajne „neporaziteľné“. Irán má pravdepodobne ďalšie zásoby centrifúg aj uránu, ktoré by mohol použiť na výrobu zbraní na inom mieste.
„Fordow nie je jedinou cestou k iránskej jadrovej bombe,“ varuje bývalý predstaviteľ americkej Národnej bezpečnostnej rady. Podľa neho Iránci už v minulosti preukázali schopnosť budovať tajné kapacity a prispôsobovať sa tlaku zo Západu.
Nephew zároveň upozorňuje, že izraelský útok mohol v očiach Teheránu zmeniť rovnicu. Ak doteraz iránska vláda balansovala na prahu schopnosti vyrobiť jadrovú zbraň, po začatí vojenskej kampane sa môže rozhodnúť ísť až do konca. Vojenské útoky totiž podľa experta podkopali vieru iránskeho režimu vo vlastnú konvenčnú obranu – a preto môže považovať atómovú zbraň za jediný spôsob odstrašenia ďalších útokov.
„Zatiaľ čo doteraz bol jadrový program chápaný ako poistka, teraz sa môže stať prioritou,“ uvádza Nephew v článku pre nezávislý vedecký portál Bulletin of the Atomic Scientists, známy aj publikáciou symbolických Hodín súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré upozorňujú na riziko globálnej katastrofy.
Nefunguje diplomacia ani vojna
Podľa experta sa dá len ťažko očakávať, že by sa Irán po útokoch vrátil k plneniu záväzkov voči Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE). V dohľadnej dobe je preto nepravdepodobné, že by pristúpil na rozsiahle inšpekcie a kontrolu. Príklad Iraku z 90. rokov ukazuje, že vojenská porážka ešte neznamená dlhodobú kontrolu nad jadrovým programom.
Nephew upozorňuje, že diplomatické dohody ako nukleárna dohoda z roku 2015 (JCPOA) síce v minulosti dokázali Fordow vyradiť z prevádzky, no po ich zrútení Irán program opäť rozbehol. Obnovenie dôvery je po izraelských útokoch ešte ťažšie.
„Izrael si vybral cestu vojenského rizika. Ak chce zabrániť iránskemu prelomu k jadrovej zbrani, musí túto cestu dotiahnuť až do konca alebo prinútiť Irán k prijatiu podmienok, ktoré predtým odmietol,“ uzatvára Richard Nephew. Zároveň však skepticky dodáva, že ani zničenie Fordow nezmaže riziko jadrového prekvapenia, ktoré môže prísť odinakiaľ.