Trump brzdil útok na Irán, Netanjahua krotil. Ráno zapol správy a začal si nárokovať zásluhy, píše prestížny denník
Americký prezident Donald Trump vedel o izraelskom pláne zaútočiť na iránske jadrové zariadenia s predstihom, no ešte niekoľko dní pred vypuknutím konfliktu sa snažil premiéra Benjamina Netanjahua od vojenskej operácie odradiť. Ako však podrobne opísal denník The New York Times, Trumpov postoj sa pod vplyvom udalostí – a televíznych záberov – dramaticky menil.
Izrael spustil v noci zo štvrtka na piatok (12.-13. júna) rozsiahlu sériu leteckých útokov na ciele v Iráne. Podľa izraelskej vlády išlo o preventívny zásah proti hrozbe toho, že Teherán získa jadrovú zbraň. Irán v nasledujúcich hodinách a dňoch zareagoval sériou odvetných útokov.
Prezident USA Donald Trump celú situáciu pozorne sledoval, no do posledného momentu nevedel, ako zareaguje.
Varovania nestačili, Izrael išiel svojou cestou
Ako informoval denník The New York Times, už koncom mája mali americké spravodajské služby jasno v tom, že Netanjahu pripravuje rozsiahly útok, bez ohľadu na postoj Washingtonu. Prezident Trump sa snažil postupne tlmiť izraelské ambície – ešte v apríli údajne odmietol prvý pokus Tel Avivu presvedčiť ho o potrebe zásahu.
Posledný telefonát medzi oboma lídrami koncom mája bol podľa zdrojov z prostredia Bieleho domu napätý. Trump opäť vyzýval izraelského premiéra, aby nezačínal vojenský konflikt, ktorý by mohol ohroziť americkú diplomatickú stratégiu.
Tá spočívala v snahe získať od Iránu ústupky výmenou za zmiernenie tlaku, pričom americký prezident sa spočiatku spoliehal na vyjednávania cez sprostredkovateľov z Ománu. Svojmu blízkemu spojencovi, izraelskému premiérovi, však Trump úplne nedôveroval. Podľa NYT dokonca súkromne poznamenal, že ho Netanjahu „ťahá do vojny“, ktorú on sám počas kampane verejne odmietal.
Zlomový bodu
Zlom nastal počas víkendu 8. – 9. júna, keď sa prezident stretol so svojimi poradcami v sídle Camp David. Šéf americkej CIA John Ratcliffe vtedy prezidenta jasne varoval, že izraelský útok je neodvratný. Deň nato Trump telefonoval s Netanjahuom, ktorý mu potvrdil, že operácia sa začne. Zároveň ho informoval, že izraelské sily už pôsobia priamo na území Iránu.
Trump týmto informáciám veril a údajne sa po telefonáte zveril poradcovi slovami: „Myslím, že mu budeme musieť pomôcť.“ No stále váhal. Podľa NYT nechcel, aby ho svet vnímal ako pasívneho nasledovníka izraelských plánov. Jeho cieľom bolo vyriešiť iránsku otázku po vlastnej línii a prostredníctvom diplomatického „obchodu“.
Poslednou kvapkou boli Fox News
Prvý úder Izraela prišiel vo štvrtok večer. Spojené štáty sa spočiatku od útokov dištancovali – prvé oficiálne stanovisko nezaznelo z úst prezidenta, ale od šéfa americkej diplomacie Marca Rubia. No situácia sa rýchlo menila.
„Keď sa v piatok ráno zobudil, jeho obľúbený televízny kanál Fox News vysielal nepretržite zábery oslavujúce izraelskú vojenskú genialitu. A Trump si nemohol pomôcť – začal si nárokovať podiel na zásluhách,“ opísal situáciu tesne po začiatku izraelskej operácie NYT.
Postupne začal americký prezident naznačovať, že za izraelským úspechom stojí aj podpora z USA – a to aj napriek tomu, že pred dvoma mesiacmi bol ešte striktne proti vojenskému zásahu.
Diplomacia na ústupe
Poradcovia predložili Trumpovi niekoľko variantov amerického zapojenia – od minimálnej logistiky až po spoločný útok na iránske jadrové zariadenia. Prezident si zatiaľ vybral strednú cestu: poskytol Izraelu spravodajské dáta a tajnú podporu, no americká armáda sa do útokov priamo nezapojila.
Napriek tomu sa čoraz častejšie hovorí o možnosti, že Spojené štáty poskytnú Izraelu špeciálne „bunker-buster“ bomby určené na likvidáciu hlboko podzemných jadrových zariadení.
O tom, že Trump dnes nie je úplne vylúčený z priamej eskalácie, svedčí aj jeho reakcia na slová riaditeľky tajných služieb Tulsi Gabbardovej, ktorá v Kongrese uviedla, že Irán v súčasnosti aktívne nevyvíja jadrovú zbraň. Prezident jej v odpovedi odkázal: „Je mi jedno, čo povedala. Myslím si, že boli veľmi blízko k tomu, aby ju mali.“
Trump sa politicky ocitol medzi dvoma tábormi – jedným, ktorý žiada neochvejnú podporu Izraela, a druhým, ktorý odmieta ďalšie zahraničné vojenské angažovanie.
Podľa denníka si šéf Bieleho domu uvedomoval, že iránska otázka rozdeľuje aj jeho vlastnú koalíciu, no napokon sa zatiaľ priklonil skôr k Netanjahuovi než k vyčkávaniu na diplomatické riešenie.
Iránu sa podarilo niekoľkokrát úspešne zasiahnuť izraelské mestá aj napriek vyspelému systému protivzdušnej obrany. O tom, ako to vyzeralo, sme sa rozprávali so slovenským politológom žijúcim v Tel Avive:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"